Kedy vstúpi Ukrajina do EÚ a NATO?

Toto je druhá otázka, ktorá sa objavuje v politickej sfére – hneď po mamutích daroch. Podľa Zelenského je to jednoduché: napíše žiadosť a tá sa okamžite kladne vybaví. No ak si chcú tieto organizácie zachovať aspoň formálne slušnú tvár, tak by mali trvať na splnení základných podmienok prijatia.

Tak sa pozrime na kritériá a schopnosť ukrajinských vládcov splniť ich. Úmyselne oddeľujem pojmy Ukrajina a jej vládcovia, lebo to nie je to isté.

Pre vstup do NATO sú dve dôležité podmienky, ktoré sa javia ako kľúčové dnes: je to mier a kontrola štátneho územia. Mier by sa dal dosiahnuť v krátkom čase, potrebné je, aby sa USA a Rusko dohodli a následne prinútili Zelenského súhlasiť. Vojnové operácie začalo Rusko, a preto bude musieť niečo zo svojich požiadaviek spustiť, prípadne sa dohodnúť na nejakom odškodnení. USA vložili mnoho finančných aj vojenských prostriedkov do vojny, a preto majú oprávnenie hovoriť do usporiadania. Zelenského vládnuca skupina zase mocne profituje z vojny vojensky aj ekonomicky, a preto bude chcieť veľké „bolestné“, takže sa to musí riešiť mimo nich.  

Kontrola štátneho územia závisí od jeho definovania – čo je štátne územie Ukrajiny? Opäť musí ísť o dohodu veľmocí. Rusko nemôže odísť bez akéhokoľvek pocitu zisku. Ponúka sa Krym, no dnes je to už málo. Takže nejaká forma kontroly Donbasu a nejakých ďalších území. Nemusí ísť o priame začlenenie do Ruska, ale napríklad o garantovanú autonómiu federálneho typu. Na tom by sa veľmoci mohli dohodnúť.

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Vynechávam úlohu Európskej únie, ktorá svoju šancu prepásla po „minských dohodách“. Neurobila nič a tak sa sama vyradila z procesu formovania mieru, no môže participovať na jeho implementácii.

Ukrajina, ako sa zdá, by mohla spĺňať požiadavky existencie armády – no je tu háčik. Ním sú jednotky bývalého bataliónu Azov. Títo vojaci by mali byť demobilizovaní, mali by sa z nich stať civilní občania, pričom by nemali vznikať žiadne neštátne vojenské subjekty. Tie sú vždy narušením suverenity štátu.

No pre vstup do NATO by bolo dobré jasnejšie formulovať poslanie organizácie. Ide o obranný, alebo útočný pakt? Ak je to obranný pakt, tak proti akému nebezpečenstvu? Prečo sa obranný pakt musí rozširovať? Kam až by sa mal rozšíriť? To sú otázky, ktoré musia byť zodpovedané, aby bol pakt zdôvodniteľný a dôveryhodný. České vyjadrovania typu: na Ukrajine sa bojuje aj za nás, Praha je v ohrození, to tu už bolo: počas občianskej vojny v Španielsku išli dobrovoľníci z vtedajšej ČSR bojovať proti Frankovým vojakom a Gottwald to vyjadril heslom: V Španielsku sa bojuje o Prahu. Pritom Franco netúžil rozširovať Španielsko smerom k Prahe. Slogan splnil svoj účel. Gottwald vyzýval občanov, netvoril štátnu politiku. Súčasní českí štátnici – prezident, premiér, ministri obrany a zahraničia tvoria štátnu politiku a teda približujú štát k vojne.

Po druhej svetovej vojne si mocní rozdelili mocenské vplyvy vo svete. V podstate to vydržalo do rozpadu ZSSR. Dnes sa veľmoci naťahujú o to, kto bude kontrolovať väčšiu časť sveta. Takže sme zase pri rokovaní USA – Rusko. Oni si musia vyjasniť a dohodnúť hranice vplyvu. Pred dvesto rokmi hranice mocenského vplyvu USA jasne deklaroval vtedajší prezident Monroe a svet to v podstate akceptoval. Dnešní americkí prezidenti sa ukrývajú za nejasnými vyhláseniami o boji proti terorizmu, prípadne o rozširovaní demokracie, no tieto frázy nič konkrétne nehovoria, a tak môžu byť použité ako elastický obušok.  

Pokiaľ ide o vstup Ukrajiny do Európskej únie, tu to bude inak zložité. Už aj americký prezident vyhlásil, že Ukrajina by sa mala viacej demokratizovať. V tejto súvislosti je nešťastným vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie U. von der Leyenovej, že obdivuje demokratizáciu Ukrajiny. To akoby túžila po rýchlejšej autokratizácii EÚ. To je možné vysvetlenie nadšenia von der Leyenovej.

Čo znamená demokratizácia Ukrajiny? Ide najmä o dve kritériá: vytvorenie demokratickej ústavy, ktorá zrovnoprávni všetkých občanov štátu a zaručí občianske slobody bez etnických rozdielov. Druhým kritériom je podriadenie výkonnej moci pod zákonodarnú moc. V čase vojny je prirodzený opačný stav: o vojne sa nemajú viesť parlamentné diskusie, ale musí sa konať. V mierovom čase je to presne naopak: parlamentné diskusie majú viesť k pokynom a limitom pre rozhodovanie vlády. Toto sa bude zrejme zložito na Ukrajine zavádzať.

Okrem toho by sa mali čo najskôr po vojne uskutočniť slobodné voľby, no a tu je problém: mali by vzniknúť politické strany, ktoré budú ctiť demokraciu. Vieme, že skoro 10 miliónov Ukrajincov emigrovalo (z rôznych dôvodov). Aj tu sa nachádza politický potenciál budúcej Ukrajiny: mali by zakladať budúce politické strany podľa vzoru európskych zvyklostí, teda nejakú konzervatívnu, sociálnu aj liberálnu stranu. No a následne sa uchádzať o posty v parlamente. Spoliehať sa iba na existujúce strany by mohlo viesť k ďalším pokusom o prevrat, či o prenasledovanie národnostných menšín. Takýto prístup by určite nepodporili aktuálni ukrajinskí vládcovia – veď čo ak by nevyhrali voľby a dostali by sa pod kontrolu iných strán. Európska únia by však mala trvať na dodržiavaní demokratických zvyklostí!

Je tu aj otázka splácania dlhov. Mnoho ich bude odpustených, no EÚ by nemala skrachovať kvôli cudzím dlhom. To si vyžaduje aj zmenu v personálnom obsadení vedenia únie, ale to je iná kapitola.

Splácanie dlhov je priamo závislé od ekonomického rozvoja: ak žiadny nenastane, tak prichádza štátny bankrot. Ukrajina má potenciál rozvoja, veď už antickí Gréci dovážali obilie z tejto časti Európy, no a v predchádzajúcom režime sa na Ukrajine vyrábali, ale aj vyvíjali priemyselné produkty. Prečo to neobnoviť?

Veľmi dôležitou úlohou je radikálne zníženie korupcie – úplné odstránenie je nemožné, vidíme to napokon aj v samotnej EÚ. Európska únia rada kontroluje aj menšie podniky, ako narábajú s eurofondami – takto treba pristúpiť konečne aj k europeniazom poslaným na Ukrajinu a trvať na vrátení, prípadne aj trestnom konaní. Inak bude EÚ akurát tak na posmech: dojná krava, ktorá sa rada dá dojiť.

Korupcia je na Ukrajine dlhodobý problém, no aj tu by emigranti mohli pomôcť zakladaním občianskych protikorupčných združení. Tomu však zodpovedá prestavba policajného aparátu a aj súdnictva.

Viditeľné kritériá na prijatie Ukrajiny do EÚ sú nedosiahnuteľné v období menej ako desať rokov. Ide o vystriedanie morálnych hodnôt a zvyklostí. Od emigrantov by som očakával viacej vlasteneckej aktivity – kde je nový, mierový vodca?

(Celkovo 465 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter