Ukrajinský problém nie je ani tak o podpore krajiny, ktorá sa bráni agresii, ale najmä o tom, že z tejto podpory si mnohí urobili biznis a zneužívajú peniaze, ktoré dostávajú, na vlastné záujmy. Na strane EÚ, ktorá tieto finančné prostriedky do veľkej miery poskytuje, nie je až taká veľká ochota nielen tieto problémy riešiť, ale ani si ich priznať. Výhrady voči fungovaniu Ukrajiny sú v tomto smere veľmi opatrné, aby nedošlo k narušeniu pozitívneho obrazu Ukrajiny, ktorá sa statočne bráni ruskej agresii pod vedením úctyhodných elít. Ukrajina sa skutočne statočne bráni, ale časť elít na poskytovanej finančnej podpore parazituje. Podpora Ukrajiny sa z racionálneho postoja zmenila na náboženskú vojnu, kde postoje určuje viera a kde ide o boj dobra (Ukrajina a Západ) a zla (Rusko). Nie je preto ochota reagovať na stále častejšie a stále závažnejšie signály a prípady správania, ktoré „odkláňajú“ finančnú pomoc na osobný prospech, bez ohľadu na dosah na ukrajinskú spoločnosť.
Finančná podpora Ukrajiny
Denník The New York Times uvádza, že audity ukrajinského vojenského obstarávania za roky 2024 a 2025 odhalili rozsiahle preplácanie zbraní, uprednostňovanie sprostredkovateľov pred lacnejšími priamymi nákupmi od výrobcov a opakované zadávanie zákaziek nespoľahlivým či z korupcie podozrivým firmám. „Napríklad v roku 2024, keď Ukrajina potrebovala kúpiť rakety v hodnote stoviek miliónov dolárov, agentúra podpísala zmluvu s českým sprostredkovateľom, hoci mala výrazne lacnejšie ponuky na tie isté produkty, vrátane priamej ponuky od výrobcu.“ Niektorí dodávatelia získavali nové kontrakty napriek tomu, že predchádzajúce objednávky nesplnili alebo dodali chybnú a neotestovanú muníciu. „Z desiatich najväčších dodávateľov pre ukrajinské ministerstvo obrany sedem získalo nové zákazky napriek tomu, že nesplnili predchádzajúce zmluvy alebo že ich vrcholové vedenie je vyšetrované.“ Podľa audítorov Ukrajina len v roku 2024 stratila v dôsledku podvodov, plytvania a zlého hospodárenia približne 1,2 miliardy dolárov. Tieto zistenia vyvolávajú otázku, či zo zneužívania prostriedkov neprofitujú aj niektorí zahraniční sprostredkovatelia a dodávatelia.
V konečnom dôsledku sú Ukrajine poskytované veľké objemy finančných prostriedkov. Kaja Kallasová 16. septembra v Európskom parlamente uviedla, že celková pomoc EÚ od začiatku vojny presahuje 220 miliárd eur a že je potrebné pokračovať v podpore Ukrajiny. Nepovedala však ani slovo o efektivite tejto pomoci. Šéfka EK von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Zelenským 17. septembra informovala: „V tomto roku sme už pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 15 miliárd eur. Ďalšie finančné prostriedky budú nasledovať.“
Výhrady EÚ k problémom na Ukrajine existujú, ale neprinášajú potrebný efekt. Na jednej strane Ukrajina uskutočňuje niektoré požadované formálne kroky, ale spôsob fungovania Ukrajiny zásadný pokrok nevykazuje. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová povedala: „Naše posolstvo ukrajinským priateľom je jasné – uskutočnite dohodnuté reformy, aby sme vás mohli naďalej finančne podporovať.“ Reformy ale v požadovanom tempe nepokračujú.
Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko vysvetľuje, že aktuálne finančné problémy zahŕňajú v podstate dve relatívne samostatné oblasti financovania – potreby štátneho rozpočtu a potreby obrany, ktoré by sa nemali miešať.
Prvou oblasťou je medzinárodná finančná pomoc, ktorá je zameraná na nevojenské výdavky štátneho rozpočtu. Tu Ukrajina do konca roku 2026 potrebuje dostať 29,5 miliardy dolárov od medzinárodných partnerov. Zatiaľ dostala viac ako 3 miliardy dolárov z tejto sumy. Nazískanie celej sumy musí ukrajinský parlament schváliť približne 40 návrhov zákonov, čo je podľa predsedníčky parlamentného rozpočtového výboru Roksolany Pidlasy nepravdepodobné.
Ukrajinský portál Fokus cituje poslankyňu Najvyššej rady Sofiu Fedinu: „Do konca roka nám v štátnom rozpočte vznikla diera vo výške 29 miliárd eur. V rozpočte na budúci rok deficit čoskoro presiahne celkový objem samotného rozpočtu. Zrazu máme čas a peniaze na všetko okrem plnenia záväzkov voči medzinárodným partnerom a skutočného zabezpečenia ukrajinskej armády. V novom rozpočte sa opäť zvyšujú výdavky na Štátny úrad pre vyšetrovanie, Generálnu prokuratúru a Kanceláriu prezidenta, ale financovanie platov našich vojakov sa nezvyšuje ani o cent.“ Narážka na dostatok času sa týka toho, že členovia parlamentu sa opäť rozišli na trojtýždňové voľno bez schválenia niektorých dôležitých zákonov.
Druhou problémovou oblasťou sú výdavky na obranné potreby. Podľa ministra Marčenka sú tieto prostriedky garantované a nezávisia od splnenia ďalších podmienok. Momentálne môže Ukrajina využiť ďalších 17 miliárd eur do konca roku 2026. Zároveň ale existuje ďalší samostatný problém súvisiaci s obranným financovaním. V auguste 2026 ministerstvo obrany identifikovalo novú potrebu dodatočnej pomoci vo výške 27 miliárd dolárov. Z toho Ukrajina pokryje približne 7 miliárd dolárov na úkor vnútorných zdrojov a na tie ďalšie sa hľadajú zdroje zahraničné.
Šéfredaktor Glavkomu Mykola Pidvezjanyj upozorňuje: „155 miliárd dolárov je celková cena vojny pre Ukrajinu v roku 2026. Vojna v skutočnosti pohlcuje tri štvrtiny našich výdavkov.“ A dodáva: „A budúci rok bude vojna stáť ešte viac.“
Poslanec zo strany Sluha ľudu Bohdan Kitsak v rozhlasovej relácii upozornil, že v ukrajinskom rozpočte chýba takmer bilión hrivien (cca 19,6 mld. eur) na vyplatenie súčasných platov armáde, nehovoriac o zvýšení platov, ktoré sľúbil Mychajlo Fedorov počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra obrany. Moderátorka programu uviedla, že podľa plánov ministerstva obrany mal plat príslušníkov útočných jednotiek dosahovať 300-tisíc hrivien (cca 5 900 eur). Podľa vlastných slov sa nestretla ani s jedným vojakom, ktorý by podľa tohto nového systému dostával plat.
Ukrajinské ministerstvo obrany odhaduje, že obranné požiadavky krajiny v roku 2027 dosiahnu 175 miliárd dolárov, čo je nárast oproti 155 miliardám v roku 2026, uviedol prvý námestník ministra financií Roman Jermoličev. Návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok obsahuje približne len 100 miliárd dolárov, čo znamená nedostatok viac ako 70 miliárd dolárov, ktorý musí vláda pokryť mechanizmami externého financovania.
Východiskom z finančných problémov však nemusí byť ani koniec vojny. Guvernér Národnej banky Ukrajiny Andrij Pyšnyj varuje, že koniec vojny „…by mohol byť globálnym šokom pre ukrajinskú ekonomiku“. Problémom totiž bude zníženie alebo zastavenie vonkajšej finančnej pomoci, ktorá počas vojny udržiavala verejné financie Ukrajiny. „Bude k dispozícii menej peňazí. To znamená, že ukrajinská ekonomika sa bude musieť financovať sama. Znamená to, že musíme tým, ktorí sú momentálne mimo Ukrajiny, ponúknuť nielen primeranú bezpečnosť, ale aj pracovné miesta a vhodné programy,“ povedal Pyšnyj. Koniec vojny taktiež bude znamenať demobilizáciu a nevyhnutnosť začleniť do spoločnosti ľudí, ktorí prešli vojnou. Tá im priniesla negatívne fyzické aj psychické následky, s ktorými sa budú musieť vyrovnať a ktoré budú predstavovať aj celospoločenský problém. Pre zaujímavosť možno uviesť, že v USA, kde majú veľké skúsenosti s problematikou vojnových veteránov, je podľa počtu zamestnancov ministerstvo pre záležitosti veteránov (VA) po ministerstve obrany druhé najväčšie. Jeho Veterans Health Administration prevádzkuje najväčšiu integrovanú zdravotnícku sieť v USA, ktorá poskytuje starostlivosť približne deviatim miliónom registrovaných veteránov. Rozpočet ministerstva na tento rok je 453 miliárd dolárov. Podobný problém bude musieť riešiť aj Ukrajina.
To, že si aj na Ukrajine mnohí uvedomujú zlú situáciu, dokladajú aj slová poslanca za stranu Európska solidarita Oleksija Hončarenka, ktorý na sociálnej sieti napísal: „Momentálna realita je takáto: prehrávame vojnu; strácame obrovské množstvo ľudí; nemáme vlastné peniaze nielen na vedenie vojny, ale ani na fungovanie krajiny; prichádzame o podniky a hospodárstvo (prvýkrát za sto rokov sme za celý týždeň nevyrobili ani jednu tonu ocele). A podmienky, ktoré dostávame, sú zakaždým horšie než tie predchádzajúce. Čo máme robiť? Ľahnúť si do hrobu? Čakať, kým Rusko zasiahne nejaká nepredvídaná udalosť – ‚čierna labuť‘? Alebo sa usilovať o mier a pokúsiť sa zlepšiť našu situáciu?“ Samozrejme, že nasledovali obvinenia z kapitulanstva.
Boj proti korupcii?
Na jednej strane elita bohatne. V podstate celý svet obehla správa, že Rinat Achmetov si kúpil v Monaku päťpodlažný luxusný apartmán za 471 miliónov eur. V septembri sa na verejnosť dostala nepotvrdená informácia o tom, že Viktor Pinčuk kúpil jachtu za 200 miliónov eur. V novembri 2025 Ukrajinská pravda informovala o prehliadkach štyroch bytov Timura Mindiča, dlhoročného priateľa Zelenského. Medzi nimi aj bytu so „zlatým záchodom“, ktorý sa stal symbolom ukrajinskej korupcie. „,Zlatý záchod´ stelesňuje všetko, čoho sa ukrajinská spoločnosť dlhodobo a vytrvalo snaží zbaviť: korupciu, chamtivosť a zradu na najvyšších mocenských úrovniach. Snaží sa však zatiaľ bez väčšieho úspechu: zlaté záchodové misy sú náchylné na samorozmnožovanie…“ píše v komentári na Zrkadle týždňa psychologička Svitlana Čunichina.
Stále častejšie sa tak objavujú prípady korupcie a nehospodárneho nakladania s finančnými zdrojmi, ktoré prichádzajú na Ukrajinu zo zahraničia. Takmer každý deň sa objavujú informácie o luxusnom živote a veľkom majetku časti ukrajinských elít a pracovníkov štátneho aparátu, ktorísi z vojny urobili dojnú kravu, zatiaľčo na strane druhej je zlá sociálno-ekonomická situácia bežných Ukrajincov.
Podľa odhadu Svetovej banky je na Ukrajine 41,6 % obyvateľov pod hranicou chudoby, čo je dvakrát viac než v roku 2021. V návrhu štátneho rozpočtu je životné minimum na rok 2027 stanovené na 3 559 UAH (70 eur) na mesiac. Podľa údajov ministerstva sociálnej politiky, rodiny a jednoty bolo v júni 2026 reálne životné minimum 9 000 UAH (177 eur), čo je 2,5-krát viac než v návrhu rozpočtu.
Ukrajinský problém spočíva najmä v tom, že toto „odkláňanie“ finančných prostriedkov a korupčné mechanizmy sú súčasťou fungovania najvyšších úrovní riadenia krajiny. Korupčné podozrenia sa objavujú v spojení s politikmiako sú Tymošenková, Haluščenko, Černyšov, Solskyj a Pašynskyj, ako aj v okolí prezidenta, napríklad v súvislosti s Jermakom, Mindičom a Budanovom. Na jednej strane sa rôzne podozrenia a odhalenia prezentujú ako dôsledný boj proti korupcii, ale na druhej strane sa súčasne objavujú názory, že v konečnom dôsledku ide o politický boj, ktorý je maskovaný bojom proti korupcii.
Začiatkom septembra sa uskutočnila operácia Kartágo. NABU a SAPO oznámili, že odhalili „zločineckú organizáciu“ vedenú vysokým úradníkom generálnej prokuratúry, ktorá „chránila“ podvodné call centrá. Generálny prokurátor Kravčenko následne rezignoval na svoju funkciu a odišiel na zahraničnú služobnú cestu, z ktorej sa už nevrátil. Údajne sa nachádza vo Viedni. Túto mediálne a politicky výbušnú kauzu ukrajinský portál Strana interpretuje práve ako politizáciu protikorupčného boja a uvádza: „Protikorupčné orgány pôsobia ako úderná sila, ktorá už od minulého roka prostredníctvom trestných konaní útočí na prezidenta a jeho okolie. Pretrvávajú podozrenia, že pod heslom boja proti korupcii oslabujú Zelenského politické postavenie a jeho podporu v spoločnosti, najmä medzi mocenskými elitami, aby ho prinútili prijať požadované rozhodnutia. Podľa zámerov útočiacich sa má systém moci, ktorý sa Zelenskému napriek týmto úderom darí udržiavať funkčný, definitívne rozpadnúť. Prezidentovi by potom nezostávalo nič iné, než súhlasiť s odovzdaním skutočného riadenia Ukrajiny koalícii namierenej proti nemu a sám by sa stal v podstate iba formálnou figúrou.“
Bývalý prokurátor Špecializovaného protikorupčného úradu (SAPO) Stanislav Bronevitskij označuje situáciu na Ukrajine za „putovný cirkus“ a uvádza: „Generálny prokurátor krajiny podpíše procesný dokument – oznámenie o podozrení riaditeľovi NABU, ktorý sa všemožne vyhýba priamym odpovediam na nepríjemné otázky týkajúce sa údajne fingovanej adopcie a úplatkov. Následne si ten istý generálny prokurátor sám vypíše zahraničnú pracovnú cestu a na služobnom aute opustí územie Ukrajiny. Neskôr ho prezident krajiny svojím dekrétom odvolá z výkonu funkcie, čím opäť demonštruje úplnú a nezodpovednú mikromanažérsku kontrolu nad všetkými procesmi v štáte, ktorý nie je jeho súkromným vlastníctvom… Dokážete si vôbec predstaviť, do akého zlomového bodu sme sa dostali? Každá postava tejto tragikomédie, úplne každý z jej hercov, scenáristov a sobášnych podvodníkov pôsobí ako pomätený klaun, na ktorého vtipoch sa už ľudia nesmejú, ale sa pri nich strhávajú. Prezident neriadi vôbec nič, dokonca ani vlastné emócie. Bezpečnostné a represívne zložky sa navzájom požierajú… Naši nepriatelia nemusia robiť vôbec nič – porazíme sa sami.“
Bronevitskij svoj postoj prezentoval niekoľko dní po udalosti, ktorú možno považovať za signifikantný príklad rozkladajúceho sa štátu. Začiatkom septembra došlo v Kyjeve k prestrelke medzi príslušníkmi SBU (Služba bezpečnosti Ukrajiny) a HUR (Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany). Situácia mala potenciál vyústiť do ešte závažnejšej konfrontácie, pretože v oblasti konfliktu sa nachádzalo niekoľko sto ozbrojených osôb. Prípad odhalil hlboký konflikt medzi vedením SBU (Poklad) a HUR (Budanov) a poukázal na riziko, že vnútorné súperenie bezpečnostných služieb môže prerásť do ozbrojených incidentov v civilných štvrtiach. Absurditu celej situácie dokresľuje vyjadrenie jazykovej ombudsmanky Oleny Ivanovskej, ktorá požaduje vysvetlenie, prečo príslušníci SBU a HUR počas vzájomnej konfrontácie používali ruský jazyk.
Závislosť Ukrajiny na zahraničnej pomoci a nevyhnutnosť finančného zabezpečenia jej fungovania ako štátu zo strany iných krajín robia z Ukrajiny klientsky štát. Zároveň sa však stále viac dostáva do víru vlastných chaotických rozhodnutí a deštrukčného politického súboja, ktorý zasahuje celú spoločnosť a posúva ju k hraniciam zlyhávajúceho štátu. Na jednej strane je, samozrejme, celospoločenský tlak, ktorý vyvoláva ruská agresia. Na druhej strane však existujú aj opodstatnené pochybnosti o schopnosti a charaktere mnohých ukrajinských lídrov.
Pochybnosti o lídroch
Bývalý generálny prokurátor Kravčenko nie je jediným vysokopostaveným ukrajinským predstaviteľom, ktorého správanie po ukončení funkcie vyvoláva pochybnosti o jeho charaktere.
Bývalý minister zahraničných vecí Kuleba v januári 2024 povedal: „Aj keby nám došli zbrane, budeme bojovať s lopatami, pretože pre Ukrajinu je v stávke existencia tohto národa.“ Po svojom odchode z funkcie sa do obrany krajiny dobrovoľne nezapojil. Uviedol, že sa zapojí, až keď dostane predvolanie, a vysvetlil, že počas pôsobenia vo funkcii ministra „bol 2,5 roka zapojený do vojny“. Odcestoval na „služobnú cestu“ na univerzitu do Spojených štátov. Všetkých však ubezpečil, že aj keď bude pracovať v USA, žiť bude stále na Ukrajine. Toto určite všetkých frontových bojovníkov nesmierne potešilo. Pochopenie pre ťažký život bežných ľudí zaujímavo prejavila aj jeho snúbenica Paveleckaja, ktorá vlastní sexshop. V januári navrhla svojim krajanom, aby sa pri nefunkčnom kúrení zahriali vibrátormi: „Existujú hračky, ktoré pomáhajú regulovať teplotu, a teraz ich propagujeme na chladné večery, pretože sa ohrievajú až na 38 stupňov. Ak nie je kúrenie, môžete sa obklopiť vibrátormi a normálne sa zohriať,“ povedala Paveleckaja.
Andrij Jermak, ktorý pôsobil po boku prezidenta Zelenského vyše 6 rokov, rezignoval uprostred korupčného škandálu a vyšetrovania NABU v novembri 2025 z funkcie šéfa prezidentskej kancelárie. Po svojej rezignácii uviedol: „Idem na front a som pripravený na akékoľvek odvetné opatrenia… Som čestný a slušný človek.“ Do žiadneho náborového strediska sa však neprihlásil a podľa údajov Národnej advokátskej komory Ukrajiny si v januári 2026 obnovil právo vykonávať advokáciu.
Mychajlo Fedorov, ktorého odvolali z funkcie ministra obrany v júli 2026, veľmi rýchlo začal pôsobiť ako poradca prezidenta Fondu Východná Európa pre strategické otázky a okamžite získal aj výnimku z mobilizácie. Prezident nadácie kontaktoval Fedorova po rezignácii vlády 14. júla. Pracovná zmluva bola podpísaná 17. júla 2026 a 18. júla začal bývalý minister vykonávať svoje povinnosti a získal výnimku z mobilizácie platnú od 18. júla 2026 do 29. januára 2027. Okolnosti jeho prijatia a rýchleho vybavenia výnimky sa preverujú. Prezident fondu uviedol, že miesto vytvorili pre Fedorova, prijali ho bez konkurzu a o výnimku požiadali nasledujúci deň. Podľa jeho slov sú od roku 2023 súčasťou kritickej infraštruktúry štátu.
Záverečná úvaha
Otázka stojí takto: Čo sú to za ľudia, ktorí agresiu proti vlastnej krajine zneužívajú na osobné obohatenie? Je to hyenizmus najhrubšieho zrna, ktorý prerástol až do najvyšších poschodí ukrajinskej politiky. Zatváranie očí pred týmto problémom nie je žiadnou pomocou Ukrajine, ale, naopak, dehonestáciou skutočnej pomoci. Neochota európskych elít priznať si tento problém vyvoláva bumerangový efekt odporu, ktorý v konečnom dôsledku najviac postihuje bežných Ukrajincov a ohrozuje podporu Ukrajiny. Kritika problémov na Ukrajine nespochybňuje pomoc ako takú. Ukrajina našu pomoc potrebuje a je správne ju poskytovať. Nemožno však tolerovať jej zneužívanie na osobné obohacovanie a ignorovať negatívne javy na Ukrajine.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008