Štátna návšteva Kirgizskej republiky (na pozvanie partnera Sadyra Žaparova) prezidenta Ruskej federácie Vladimira Vladimiroviča Putina sa uskutočnila 25. – 26. novembra 2025. A podľa slov oboch prezidentov touto návštevou došlo: „… k prehĺbeniu spojeneckých vzťahov oboch krajín…“ a vzťahy sa dostali „… na novú úroveň partnerstva…“[1]
Miestni komentátori si vysvetľujú takéto vysoko pozitívne hodnotenie návštevy predovšetkým v súvislosti s ekonomikou, pretože Ruská federácia je rozhodujúcim obchodno-ekonomickým partnerom Kirgizska.[2]
Prezidenti Sadyr Žaparov a Vladimir Putin. Zdroj: www.president.kg
Skôr než sa pokúsime z nášho pohľadu okomentovať návštevu, treba pripomenúť, že sa konala krátko pred veľmi dôležitou kirgizskou vnútropolitickou udalosťou. Poslanci kirgizského parlamentu – Žogorku Kenešu – totiž 25. septembra 2025 prijali uznesenie o predčasných parlamentných voľbách. A na jeho základe vypísal prezident Sadyr Nurgožiojevič (Nurgojo uulu) Žaparov termín predčasných volieb na 30. november 2025.[3]
Voľbám, vnútropolitickej realite pred, počas a po predčasných voľbách, sa budeme venovať samozrejme až po, ale vzniká korektná otázka: Nebola to náhodou zo strany Moskvy predvolebná inšpekčná návšteva?
Aké dokumenty podpísali prezidenti
Hlavným dokumentom, ktorý podpísali S. Žaparov a V. Putin bolo Spoločné vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie a prezidenta Kirgizskej republiky o prehĺbení spojeneckých vzťahov a strategického partnerstva (Совместное заявление Президента Российской Федерации В.В.Путина и Президента Киргизской Республики С.Н.Жапарова об углублении отношений союзничества и стратегического партнёрства).[4]
V tomto štyridsať šesťbodovom texte sú postihnuté všetky oblasti spojeneckých vzťahov a strategického partnerstva. Zvýraznili potrebu dodržiavania noriem medzinárodného práva a Charty OSN a spresnili nasledujúce oblasti:
- Politická spolupráca (body 1 – 14);
- Obchodno-ekonomická spolupráca (body 15 – 25);
- Spolupráca v oblasti obrany a bezpečnosti (body 26 – 33);
- Spolupráca v kultúrno-humanitárnej sfére (body 34 – 42);
- Spolupráca v migračnej oblasti (body 43 – 44);
- Záverečné zhodnotenie (body 45 – 46).
Ide o koncepčne a štruktúrou zaujímavý dokumenty, ktorý by nemal zostať slovenskou odborno-analytickou verejnosťou nepovšimnutý, najmä ak uvedomíme, že Slovensko v roku 2025 realizovalo silný výsadok ústavných činiteľov do Strednej Ázie, vrátane Kirgizska a aj preto, lebo tohto roku sme si pripomenuli sté výročie prvého vlakového transportu zo Žiliny do Piškeku (dnes Biškek) členov družstva Interhelpo.[5]
Len spomínaný bod č. 1 – politická spolupráca – obsahuje okrem regulárneho bilaterálneho dialógu na všetkých úrovniach, možno tam fixovať koordináciu pri účasti na budovaní nového svetového poriadku, rozvoj nedeliteľnej architektúry bezpečnosti v Eurázii pomocou Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Spoločenstva nezávislých štátov, Eurázijskej ekonomickej únie a tiež Šanghajskej organizácie spolupráce…
V oblasti obrany a bezpečnosti sa predpokladá posilnenie vojensko-technickej spolupráce, spoločné vojenské cvičenia, príprava veliteľských kádrov na pôde Ruskej federácie, alebo pomoc pri budovaní strategických vojenských objektov, či koordinácia v boji proti terorizmu, náboženskému extrémizmu alebo cezhraničnému organizovanému zločinu. Tu nezabudnime na leteckú základňu Manas/Kant, ktorá je de jure základňou Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ale de facto ju obsluhuje a využíva Moskva.
Pripomeňme si, že 999 letecká základňa v Čujskej oblasti Kirgizska bola otvorená 31. októbra 2003 a bola vlastne prvou zahraničnou vojenskou základňou Ruskej federácie po ukončení existencie Sovietskeho zväzu. Na základni je dislokované aj kirgizské letectvo. Základňa je leteckým komponentom kolektívnych síl rýchlej reakcie v stredoázijskej oblasti Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Pritom Biškek aj Moskva tvrdia, že táto letecká základňa je jedným z rozhodujúcich faktorov a argumentov zaistenia bezpečnosti v Strednej a Centrálnej Ázii.
Počas návštevy bol v Biškeku 26. novembra podpísaný rad dvojstranných dokumentov ktoré rozvíjajú tézy zo Spoločného vyhlásenia… Konkrétne ide o nasledujúce,[6] ktoré dopĺňajú už celkom bohatú kyticu dvojstranných zmlúv, dohôd, či memoránd:
- Memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva a obchodu Kirgizskej republiky a Ministerstvom ekonomického rozvoja Ruskej federácie v oblasti strategického plánovania;
- Dohoda medzi kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Ruskej federácie o právnom postavení predstaviteľstve úradov príslušných orgánov pre vnútorné záležitosti a migráciu v Kirgizskej republike a Ruskej federácii;
- Dohoda medzi kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Ruskej federácie o podmienkach výstavby v Kirgizsku kampusu Kirgizsko-ruskej slovanskej univerzity B. N. Jeľcina;
- Dohoda medzi kabinetom ministrov Kirgizskej republiky a vládou Ruskej federácie o spolupráci v oblasti sanitárnej a epidemiologickej;
- Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom zdravotníctva Kirgizskej republiky a Ministerstvom zdravotníctva Ruskej federácie v oblasti kardiológie;
- Protokol o zmenách a doplneniach Dohody medzi Kirgizskou republikou a Ruskou federáciou o rozvoji vojensko-technickej spolupráce z 20. júna 2017;
- Dohoda o zámere budúcej spolupráce medzi a.s. Kirgizská pošta a a.s. Pošta Ruska.
Odpoveď na otázku sa javí, ale aj jav je podstatný
Okľukou sme sa dostali od hypotetickej otázky o inšpekcii k nehypotetickej úvahe.
Je jasné, že Kirgizsko využíva svoju geografickú polohu a zarába slušné peniaze za tranzit tovaru. Tranzit tovarov ide predovšetkým smerom z Číny do Ruska, z EÚ do Ruska, z Turecka na rovnaké miesto atď. Pritom oficiálne Kirgizsko neschvaľuje tranzit tovaru, na ktoré sú uvalené sankcie a tvrdí, že je proti rôznemu reexportu. Lenže potom sa dá ťažko vysvetliť boom v budovaní logistických komplexov (pri účasti ruského investičného kapitálu) na skladovanie a prekládku tovarov, najmä v okolí Biškeku.
Moskvu tiež zaujíma, či sa bude meniť status ruského jazyku v Kirgizsku. Predčasné parlamentné voľby môžu totiž skončiť takým výsledkom, že tam preváži nad zdravým rozumom nacionalistický element a keďže kirgizskí nacionalisti sú ostrí ako remeň a nepoznajú kompromis, môže byť zle.
Preto bol akcent počas tejto návštevy položený aj na vzdelávanie. V Ruskej federácii študuje bezplatne 16 000 študentov. Preto aj dokument o budovaní (za ruské peniaze) kampusu spojeného s menom B. N. Jeľcina. Rusko stavia v Kirgizsku deväť nových základných/stredných škôl s vyučovacím jazykom ruským (dobudované by mali byť v rokoch 2026/2027). No a samozrejme v Kirgizsku[7] pokračuje projekt „Ruský učiteľ v zahraničí“, projekt „Eurázia“ a regulárne tu funguje Rossotrudničestvo.[8]
A to všetko si zrejme, či skôr zjavne prezident Ruskej federácie V. Putin pozrel na mieste v Kirgizsku pred predčasnými parlamentnými voľbami.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] https://president.kg/ru/news/21/39842
[2] Pozn.: Počas návštevy bolo zverejnená informácia, že RF investovala do Kirgizska za rok 2025 zatiaľ 2 mld.$. V roku 2024 došlo k zvýšeniu obchodného obratu o 13,6% v porovnaní s rokom 2023 a dosiahol úroveň 4,1 mld.$. Za obdobie január – september 2025 je úroveň obratu zatiaľ o 17% viac než za rovnaké obdobie 2024. Čo je dôležité, 97% všetkých obchodných prípadov sa realizuje v národných menách.
[3] https://noveslovo.eu/komentare/predcasne-parlamentne-volby-zatial-v-kirgizsku/
[4] Plný text pozri: http://kremlin.ru/supplement/6419
[5] Pozri https://noveslovo.eu/historia/interhelpo-sto-rokov-nezabudajme/
[6] Zoznam pozri: https://president.kg/ru/news/21/39842
[7] Pozn.: Ruský jazyk má podľa Ústavy Kirgizska štatút oficiálneho jazyku. Ruské centrum ruského jazyka a kultúry bolo otvorené v Biškeku v predvečer návštevy V. Putina a v Kirgizsku začal vysielať nový ruský ruskojazyčný TV kanál Nomád TV.
[8] Jeho ciele a akcie nasmerované do Strednej Ázie pozri: https://rs.gov.ru/
