Bertalan Székely: Bitka pri Moháči (1526). Voľné dielo.
Hoci nedávne politické mobilizácie v Maďarsku, Albánsku a ďalších častiach strednej a východnej Európy by sa dali opísať ako populistické a nacionalistické, majú málo spoločného s agresívnym etnickým nacionalizmom, ktorý vyznáva MAGA. Mohli by byť vzorom pre novú formu politiky?
PRINCETON – Podľa všeobecne akceptovanej mienky politiku 21. storočia poháňa autokratický etnonacionalistický odpor vo vzťahu ku globálnemu kapitalizmu a liberálnej demokracii. Nedávny vývoj však ukázal, že politickú vzburu treba posudzovať viac nuansovane. V dobe rýchlych technologických a ekonomických zmien sa ľudia vždy obzerajú do minulosti. Nostalgia však môže inšpirovať tak etnonacionalistov ako aj tých, ktorí sa snažia vzoprieť autokracii.
Uvedený uhol pohľadu nám pomáha pochopiť, prečo sa Donald Trump v Spojených štátoch dvakrát dostal k moci na základe sľubu obnovenia národnej moci. Zatiaľ čo mnohí ľudia sa potýkajú s paradoxom antiglobalistického prezidenta, ktorý neustále usiluje o „obchody“ po celom svete, stredná a východná Európa môže byť kľúčom na preformulovanie problému. Predmetný región v rokoch 1989 až 1991 vyvolal najzávažnejšie politické zemetrasenie konca 20. storočia. Ľudia sa zmobilizovali za víziou liberalizmu a demokracie zmiešanej s nacionalizmom, aby odmietli komunistický internacionalizmus sovietskej éry.
Dnes je tento región epicentrom nového presadzovania nacionalizmu proti autokracii, lež tiež proti zahraničným zásahom. Dva najvýraznejšie znaky tohto nového politického preorientovania predstavujú drvivá porážka Viktora Orbána od Pétera Magyara v aprílových voľbách v Maďarsku a odpor Albánska proti plánom rodiny Trumpovcov premeniť ostrov Sazan na honosnú turistickú destináciu.
Hoci Magyarovo víťazstvo sa nedá jednoducho vysvetliť, nemožno ignorovať dôraz víťaza na národnú identitu, korupciu a zahraničné zásahy do maďarskej politiky. Trump, viceprezident USA J. D. Vance, Tucker Carlson a ďalší americkí pravicoví populisti chceli jednoznačne využiť Maďarsko na internacionalizáciu hnutia MAGA. Zasahovanie ruského prezidenta Vladimíra Putina do maďarských záležitostí nebolo žiadnym tajomstvom. V predvečer volieb maďarskí demonštranti oživili pokrik spojený s protisovietskym povstaním z roku 1956: Ruszkik haza! (Rusi domov!).
V Albánsku sa verejnosť zmobilizovala proti plánu Ivanky Trumpovej a Jareda Kushnera postaviť luxusný plážový rezort na ostrove Sazan plus budovať pláže na mieste, ktoré je teraz pobrežnou rezerváciou divokej prírody v Pishë Poro-Nartë. Ivankina nádej na poskytovanie služieb globálnej elite ihneď pripomína nezmyselný a nemorálny návrh jej otca premeniť Gazu na luxusné plážové letovisko. Albánci si to všimli a spustili populistickú kampaň na zachovanie svojich nedotknutých pláží aj svojich hodnôt. Turistický rozvoj v prospech triedy miliardárov vnímajú ako kliatbu, nie ako požehnanie. Nový rozvoj a investície by mali podporovať blahobyt Albáncov, nie však prospievať dominancii jedného odvetvia vykorisťovateľského priemyslu.
Spomenuté nedávne vzbury proti korupcii a zahraničným zásahom môžu smerovať k novému modelu politickej mobilizácie. To, čoho sme svedkami, nie je prejavom takého istého agresívneho etnického nacionalizmu, aký vyznávajú mnohí stúpenci MAGA, lež niečoho iného.
Zoberme si ďalšiu historickú paralelu. V litovskom hlavnom meste Vilnius, kde sa mnohí obávajú, že by sa mohli stať ďalším cieľom Kremľa, bude budúci mesiac prebiehať výstava s nedávno znovuobjavenými pohrebnými korunami zo 16. storočia z Litovského veľkokniežatstva; štátu, ktorý sa kedysi rozprestieral od Baltského mora ďaleko do modernej Ukrajiny. V centre tejto expozície sú tri pozoruhodné postavy: Alexander Jagellonský, poľský kráľ a litovské veľkoknieža; jeho matka Alžbeta Rakúska – nakoniec porodila štyroch synov, ktorí sa stali kráľmi; Barbora Radziwiłłová, druhá manželka Žigmunda II. Augusta, poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa. Všetky tri koruny teda pochádzajú zo zlatého veku dynastie, ktorá spájala veľkú časť strednej Európy.
Objavy majú vlastnú fascinujúcu históriu. Hoci telá poľsko-litovskej kráľovskej rodiny boli náhodou nájdené v roku 1931 vo vtedy nezávislom štáte Litva, boli ukryté na začiatku druhej svetovej vojny a znovuobjavené až v roku 2024. Teraz tieto korunovačné klenoty slúžia nielen ako národné symboly, ale aj ako pripomienka spoločnej minulosti. Keď sa koruny používali, predstavovali legitímnu autoritu v tom, čo moderní vedci nazývajú zloženými monarchiami – komplexné siete manželstiev, ktoré spájali Kastíliu, Aragónsko a Katalánsko resp. Anglicko, Wales a Škótsko.
Pre Magyara je tiež koruna svätého Štefana z 11. storočia ústredným referenčným bodom. Keď sa virálnou stala fotografia, na ktorej sa modlí pred vystavenou korunou v Dómskej sieni maďarského parlamentu, využil okamih, aby trval na tom, že všetci noví členovia parlamentu zložia svoju prísahu na tento posvätný artefakt.
Koruna svätého Štefana je rovnako symbolom zloženej monarchie a odolnosti Uhorska tvárou v tvár minulým porážkam a neúspechom. Nosil ju posledný jagelovský kráľ Uhorska, Ľudovít II., keď zomrel v priekope v bitke pri Moháči v roku 1526. Keď jeho sprievodcovia našli korunu v bahne potoka Csele, nosil ju takmer každý habsburský vládca až do konca monarchie (iba agresívne sekulárny Jozef II. túto tradíciu zavrhol). Koruna bola potom na konci druhej svetovej vojny prepašovaná z Maďarska a uchovávaná vo Fort Knox v Kentucky spolu s americkými zlatými zásobami až do svojho vrátenia v roku 1978.
V každom prípade menšie európske štáty vyzdvihujú myšlienku, že legitímna autorita sa dá odvodiť zo spoločnej histórie. Našli silný nástroj, prostredníctvom ktorého môžu čeliť zahraničnému etnonacionalistickému projektu, ktorý v skutočnosti poháňajú obchodné, politické a vojenské záujmy. Autentické stredoveké koruny majú v dobe cynizmu stále politický význam. Trumpove krikľavé pozlátené ponuky majú v porovnaní so stredovekými korunami iba malú šancu.
Harold James je profesorom histórie a medzinárodných vzťahov na Princeton University. Autor monografie Seven Crashes: The Economic rises That Shaped Globalization, Yale University Press 2023.
© Project Syndicate
Preložil Ladislav Hohoš
