Uznávaný harvardský profesor politických vied vysvetľuje možné pohnútky amerického prezidenta. (L. H.)
Často sa zabúda na to, že prezident Trump, ktorý vyrastal počas studenej vojny, prejavuje živý záujem o jadrovú obranu a odstrašovanie.
Prezident Trump minulý týždeň „nafackal“ bývalého ruského prezidenta a podpredsedu bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva za jeho nerozvážne štvanie ohľadom nukleárnej vojny. Predtým, keď vo Washingtone diskutovali o možných ďalších sankciách vo vzťahu k Rusku za účelom vynútenia konca vojny na Ukrajine, Medvedev vyslovil varovanie: každé nové ultimátum podľa neho predstavuje hrozbu a je krokom k vojne s Ruskom ako jadrovou mocnosťou.
Medvedev odporučil, aby si Trump znovu pozrel svoj obľúbený film o živých mŕtvolách a rozpamätal sa, akou nebezpečnou môže byť mýtická „mŕtva ruka“. (Pre čitateľov, ktorí si nepamätajú na film alebo na históriu, „mŕtva ruka“ sa vzťahuje na hororový film z roku 1968 Night of the Living Dead (Noc živých mŕtvych) a „Mŕtva ruka“ poukazuje na kontrolný systém jadrových zbraní zo sovietskeho obdobia, ktorý automaticky spustí jadrový úder v prípade zabitia ruských vodcov.)
Trump v obratne napísanom príspevku na Truth Social okamžite poslal Medvedevovi a jeho bosovi Vladimirovi Putinovi jasnú odpoveď. „Na základe vysoko provokatívnych výrokov bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, teraz zastupujúceho predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, nariadil som umiestnenie dvoch jadrových ponoriek do príslušných oblastí pre prípad, že tieto bláznivé a provokatívne výroky sú viac než slová.“ Trumpovo posolstvo pokračuje. „Slová sú veľmi dôležité a často môžu viesť k nechceným dôsledkom. Dúfam, že nenastane ani jeden z týchto prípadov.“
Historik poznamenáva, že ide o prvý prípad od televízneho prejavu J. F. Kennedyho americkému ľudu z 22.októbra 1962, kedy americký prezident verejne oznámil protivníkovi zmenu v rámci US jadrových síl či plánovania. Vtedy sa odohrala najnebezpečnejšia kríza v zaznamenaných dejinách. Potom, ako americká spravodajská služba odhalila pokus Sovietskeho zväzu tajne umiestniť rakety s jadrovými hlavicami na Kube, JFK oznámil, že „každá jadrová strela odpálená z Kuby bude považovaná za útok Sovietskeho zväzu na Spojené štáty a nariadi úplnú odvetu ako odpoveď voči Sovietskemu zväzu“.
Zároveň bol zvýšený stav pohotovosti amerických vojsk na celom svete vrátane jadrových síl na tretí stupeň (DEFCON 3). Líder Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov a jeho spolupracovníci zbystrili pozornosť. Keby Sovieti alebo ich kubánski spojenci odpálili jadrové zbrane poslané na Kubu proti Spojeným štátom, USA by odpovedali devastujúcim nukleárnym útokom, ktorý by zničil ZSSR.
Nedávne výroky o možnom použití jadrových zbraní zapôsobilo na väčšinu pozorovateľov rovnako ako v minulom storočí. Tlač sa s ťažkosťami pokúšala ozrejmiť, čo sa vlastne stalo. Viacerí kládli otázku, či by nebolo lepšie, keby Trumpova administratíva jednoducho pustila z hlavy Medvedevove hrozby, než aby im pridala na vážnosti prostredníctvom priamej odpovede. Ak by sa rozhodol odpovedať, boli by Trumpove slová a činy primeranou reakciou na Medvedevovu výzvu?
Pre tých, ktorí prvých šesť mesiacov Trumpovho druhého termínu považovali za natoľko znepokojujúce, že aktuálne nepočúvajú, čo hovorí, je odpoveď negatívna. Podľa očakávania kritizovali to, čo nazývali jeho „pompéznym“ poukazovaním, že americké ponorky vyzbrojené jadrovými zbraňami sú vždy v „príslušných regiónoch“ a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, ich strely môžu zasiahnuť ciele v Rusku. Keby kritici boli o niečo zhovievavejší a informovanejší, mohli by akceptovať, že jeho výrok môže slúžiť ako príklad úmyselnej strategickej nejednoznačnosti. Premiestnenie ponoriek môže naznačovať postup amerických ponoriek vyzbrojených jadrovými zbraňami na postavenia, z ktorých by predstavovali priamejšiu hrozbu ruským ponorkám. Ba čo viac, mohlo by zahrňovať postup amerických ponoriek vyzbrojených jadrovými zbraňami do lokalít, odkiaľ by mohli odpáliť rakety s konvenčnými hlavicami podobné tým, čo v júni zničili iránske jadrové zariadenia.
Keď vezmeme množstvo sporov o tom, kedy Trump vykročil zlým krokom, medzi ktoré podľa môjho názoru patrí globálna colná vojna, zaobchádzanie so spojencami a jeho útok na pozoruhodný americký vedecký a technologický ekosystém (okrem iného), môže mať prezident pravdu ohľadom tejto najdôležitejšej spornej otázky? Na základe projektu, ktorý som viedol ostatné dva roky pod názvom „Taking Trump Seriously“ (Berte Trumpa vážne), som presvedčený o kladnej odpovedi.
Tak či onak, príčina, prečo by Trump mohol mať pravdu, keď – opatrne lež rozhodne – označil bluf Putinovho poslušného psíka, spočíva v prezidentovom skalopevnom presvedčení, že na jadrových zbraniach naozaj záleží. Takže riskujem, že som prekročil hranice, kedy si priatelia budú robiť starosti, postupujem ďalej a tvrdím, že Trump lepšie chápe jadrové hrozby než ktokoľvek z dnešných vodcov na národnej a medzinárodnej scéne. Pre porovnanie, jediným súčasným americkým vodcom, ktorý podobne hlboko pochopil uvedenú výzvu, bol Joe Biden.
Čo sa týka Trumpa, jeho presvedčenie nemá ďaleko od toho, čo sa naučil vo svojom prvom období, keď dostal informácie o „jadrovom kufríku“ a o ponuke možností, medzi ktorými prezident musí voliť spomedzi množstva scenárov, ktoré môžu vyvolať použitie jadrových zbraní. Ďalej by jeho presvedčenie mohlo mať pôvod v poučeniach, ktoré dostal ako mladý muž od svojho strýka Johna Trumpa, ktorý bol uznávaným profesorom elektrotechniky na MIT. Trump spomína, že dlho predtým než by čo i len sníval o tom, že sa stane prezidentom, ho jeho strýko vyzýval, aby premýšľal o nemysliteľnom: „Často som s ním diskutoval o jadrovej energii, bol to vynikajúci odborník. Bol to výnimočný, brilantný génius.“
Graham Allison je autorom často citovanej monografie Destined for War. Can America and China Escape Thucydides’s Trap? (2014), česky Osudová past (2023).
Zdroj: https://nationalinterest.org/feature/is-donald-trump-right-about-nukes August 8, 2025
Preložil Ladislav Hohoš.
Dôvetok
Vážený pán profesor G. Allison má pravdu v tom, že pre prezidenta Bidena a jeho tím existovali červené čiary, aj keď sa niekedy posúvali. Na základe dlhodobého štúdia geopolitiky som presvedčený, že uvedené platí aj pre prezidenta Trumpa. Považujem ho totiž za stúpenca politického realizmu. Najvyhranenejšie červené čiary sú samozrejme ohľadom použitia jadrových zbraní. Viackrát som pripomenul konanie vodcov Chruščova a Kennedyho počas Kubánskej krízy v roku 1962. Oni prekonali aj pokušenie hubris (pýchy); ako je známe, americké rakety z Turecka boli demontované v tichosti o niekoľko mesiacov neskôr po sovietskych z Kuby. Netreba samozrejme trpieť ilúziou, že prezidenti veľmocí konajú na základe subjektívnych skúseností. To sa nedá, lebo musia vyvažovať rozličné a niekedy protirečivé záujmy mocenských elít. Na druhej strane ich subjektívne skúsenosti určite majú nejakú váhu.
Právom posiveného svedka, ktorý patrí do generácie narodených po (dúfam, že poslednej) svetovej vojne, mám svoju životnú skúsenosť a stal som sa pacifistom. Do určitej miery ma desí, že mladšie generácie si prevažne neuvedomujú hroziace nebezpečenstvo vojny a zničenia civilizácie. Pamätám sa, že keď som bol dieťa v 50-tych rokoch, hnevalo ma, že vo všetkých kinách hrajú sovietske filmy o vojne. Mne to nič nehovorilo, chcel som vidieť komédie a rozprávky. Prečo nie, ba čo viac, keď som bol starší, považoval som mier za samozrejmosť. Mýlil som sa. Nech sa tí mladší odo mňa nemýlia, mier samozrejmosťou nie je a nikdy v dejinách nebol. Môže sa stať, že víťazom svetovej vojny bude jadrová zima, čo svojho času vypočítali sovietski a potvrdili americkí vedci na lepších počítačoch.
