V nedávnych dňoch bol zverejnený nový pravidelný ročný prehľad rebríčka globálnej vojenskej sily 2025 Military Strength Ranking (ďalej len Prehľad 2025). V minulosti sme sa zaoberali rôznymi podobnými rebríčkom, a preto len stručne zopakujeme, že je podobne, ako ďalšie populárne rebríčky, ktoré sa zverejňujú v západnom politickom-mediálnom priestore, vykonštruovaný podľa vybraných kritérií autorov. V tomto prípade sa veľmi všeobecne a široko chápaný pojem vojenskej sily štátu niekedy splieta aj s palebnou silou, čo je kvalitatívne odlišný pojem a vnímanie problému relativizuje.
V úvode autori uvádzajú, že skóre národného indexu sily (Power Index) sa vytvára na základe využitia údajov z viac ako 60 faktorov. Zahŕňajú oblasti od počtov vojenských jednotiek a finančnej situácie až po logistické schopnosti a zemepisné charakteristiky štátu.
Skóre indexu sily sa však vytvára bez započítania jadrových zbraní, ktoré sú najničivejšie. Teda ide len o konvenčnú vojenskú silu, čo sa však zistí až po dôkladnejšom štúdiu textu. Puntičkárstvu autorov pracujúcich s vyše 60 faktormi by to však nemalo uniknúť a názov prehľadu by mal byť správne Globálna konvenčná vojenská sila. Okrem toho má Prehľad 2025 statický charakter a nezaoberá sa počtami osôb a zbraní, ktoré majú niektoré štáty v zahraničí. Nezohľadňuje sa ani zapojenie štátov do ozbrojených konfliktov.
Údaje možno viac na manipuláciu ako na skutočný popis stavu
Zostavenie skóre indexu sily predstavuje „prácnu“ záležitosť špecifického štatistického (kvantitatívneho) charakteru, ktorá vyžaduje veľa času a námahy už pri sústreďovaní údajov o jednotlivých faktoroch a potom pri ich „spájaní“. Nejde však o vedecké skúmanie, ale publicistický prístup. Jeho skrytým cieľom môže byť snaha manipulovať chápanie vojenskej sily ako prvku bezpečnosti. Vytvorenie rebríčka štátov podľa vojenskej sily má vplyv na ich vnímanie verejnosťou najmä z bezpečnostného hľadiska. Medializuje sa však najmä rebríček prvých 10 („top 10“), čo tiež špecificky prispieva k vytváraniu sugestívneho pohľadu na štáty.
V pozadí môžu byť skryté dva momenty, samozrejme, z pohľadu Západu a jeho vojensky najsilnejších štátov. Prvým je poukázanie na vojenskú silu štátov, ktoré „ohrozujú“ Západ. Ku cti autorom prehľadu slúži, že nie sú nikde vymenované. Druhým je ukázať, že Západ má na „elimináciu“ tejto hrozby dosť síl. Spôsob zostavovania údajov, ktorý je prepracovaný ale aj príliš zložitý, však o skutočnej vojenskej sile štátov hovorí do značnej miery len relatívne.
V tomto roku je v rebríčku 145 štátov, ale význam údajov o posledných 10 (a možno aj o viacerých) z nich, je na zamyslenie. Tohto roku sa tam ocitli: Panama, Belize, Libéria, Surinam, Sierra Leone, Kosovo, Somálsko, Stredoafrická republika, Benin a Bhután. Poriadok však musí byť a média majú tiež radšej údaje komplexnejšieho charakteru.
Faktory sú zaradené do skupín ukazovateľov (uvádzame ich v poradí, v akom sú v prehľade):
– hlavné mesto s počtom obyvateľov (nevieme, čo to má spoločné s vojenskou silou štátu – pozn. autora),
– financie (parita kúpnej sily, zásoby devíz a zlata, obranný rozpočet, vonkajší dlh),
– zemepisné údaje (rozloha, dĺžka pobrežia, dĺžka hraníc a dĺžka vodných ciest),
– ľudská sila (počet obyvateľov, mobilizačné možnosti, počty ozbrojených síl a i.),
– letecké sily (počty zbraní podľa druhov), pozemné sily (počty zbraní podľa druhov),
– námorné sily (počty zbraní podľa druhov),
– produkty konečného použitia (ide o tovary a služby, vrátane poľnohospodárstva, ktoré podmieňujú vojenskú silu),
– prírodné zdroje (12 faktorov),
– logistika (pracovné sily, doprava a iná infraštruktúra).
O pracovitosti tvorcov rebríčka svedčí, že mnohé faktory sú tiež zostavené do samostatných rebríčkov. Metodika vytvárania súhrnného rebríčka vojenskej sily je však zvláštna už tým, že za „dokonalé“ sa považuje skóre 0,0000.
Všetky faktory, sa okrem krátkej charakteristiky základných skupín ukazovateľov, uvádzajú len v číslach bez komentárov. Niekedy to pripomína klasickú vojenskú byrokratickú evidenciu pruského alebo rakúsko-uhorského typu. Skeptici môžu navyše pochybovať aj o spôsoboch získavania údajov o jednotlivých faktoroch, ktoré sa čerpajú najmä z oficiálnych otvorených zdrojov a v jednotlivých štátoch sa ich obsah i forma môžu odlišovať.
So suchými údajmi sa dá tiež „pohrať“. Ak sa zamyslíme nad niektorými ich súvislosťami, možno dôjsť, najmä v podmienkach súčasnej rusofóbnej (i sinofóbnej) vojnovej hystérie ale aj iných aspektov bezpečnostného napätia, k neočakávaným záverom.
Desať vojensky najsilnejších štátov vo svete a v Európe podľa Prehľadu 2025
Podľa skóre Indexu sily sa v Prehľade 2025 dostali na prvých 10 miest USA (skóre 0,0744), RF (0,0788), ČĽR (0,0788), India (0,1184), Južná Kórea (0,1656), Veľká Británia (0,1785), Francúzsko (0,1878), Japonsko (0,1839), Turecko (0,1902), Taliansko (0, 2164). Nie je nám známy konkrétny spôsob výpočtu skóre indexu sily, ale nižší ako 0,0100 ho majú len tri štáty. V pásme od 0,0101 do 0,0200 je šesť štátov a v pásme 0,0201 – 0,0300 sa nachádza ďalších tiež šesť štátov.
Považujeme za potrebné sarkasticky dodať, že USA sú síce aj v roku 2025 vojensky najsilnejším štátom sveta, ale v tomto storočí nedosiahli skutočný úspech ani v jednom ozbrojenom konflikte, do ktorého sa zapojili. Zvrhli síce irackého Saddáma Husajna, afganský Taliban (pred ktorým nakoniec v auguste 2021 utiekli a vrátil sa k moci), líbyjského Muammara al-Kaddáfího. Ťažko poškodili vojenskú moc týchto štátov, ktoré sa po vojenskej akcii USA (spravidla s rôznymi spojencami, prevažne zo Západu) veľmi destabilizovali. Negatívny dopad to má aj na regióny, kde sa napadnuté štáty nachádzajú. Podivné bolo vojenské angažovanie USA v sýrskom konflikte od roku 2014.
Za zmienku stojí, že najmilitarizovanejší by mal byť podľa skóre v Prehľade 2025 región Ďalekého východu. Je tam tretí, piaty a ôsmy štát a ak započítame ruský Ďaleký východ tak aj druhý štát v rebríčku. Nie je to náhoda, že v susedstve Číny sú (stoja proti nej – pozn. autora) dva vojenské veľmi silné štáty (Japonsko a Južná Kórea), kde sú okrem toho rozmiestnené veľké kontingenty USA.
Západná Európa, ktorá je zastúpená tromi štátmi v prvej desiatke, je na tom z hľadiska vojensky najsilnejších štátov o niečo „horšie“. Ak nepočítame RF, je v Európe toto poradie desiatich vojensky najsilnejších štátov: Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, 14. Nemecko (0,2601), 17. Španielsko (0,3242), 20. Ukrajina (0,3755), 21. Poľsko (0,3776), 25. Švédsko (0,4835), 30. Grécko (0,5337) a 36. Holandsko (0,6414).
Región Blízkeho východu, ktorý sa spravidla v súčasnosti považuje za najnapätejší, je podľa prehľadu trochu iný a ak nepočítame deviate Turecko, sú tam menej vojensky silné štáty, ale aktívnejšie ako v iných regiónoch. Najsilnejší je Izrael na 15. mieste (0, 2661), ktorý sa zapojil v poslednom čase do viacerých konfliktov so silami a štátmi v regióne. Druhý je Irán na 16. mieste (0,3048), čo je podľa nás prekvapujúce. Zrejme aj to môže byť dôvodom, prečo sa USA pripojili k izraelským útokom na neho. Nasledujú Egypt na 19. mieste (0,3427) a Saudská Arábia na 24. mieste (0,04021).
Vojenská sila štátov NATO
Vzhľadom na výrazné rozdiely medzi rozlohou a počtom obyvateľstva je prehľad vojensky najsilnejších štátov v NATO značne heterogénny. Po pätici štátov, ktoré sú medzi 10 vojensky najsilnejšími na svete a 6 ďalšími v Európe, ide o 28. Kanadu (0,5179), 38. Nórsko (0,6811), 39. Portugalsko (0,6856), 45. Dánsko (0,8109), 48. Fínsko (0,8437), 51. Rumunsko (0,8984), 53. ČR (0,994), 55. Maďarsko (1,0259), 61. Belgicko (1,2563), 62. Bulharsko (1,2564), 71. Slovensko (1,3978), 74. Chorvátsko (1,5074), 78. Albánsko (1,6815), 88. Litvu (1,9075), 96. Slovinsko (2,1016), 99. Lotyšsko (2,1246), 107. Estónsko (2,2917), 112. Severné Macedónsko (2,4042), 117. Luxembursko (2,6415), 127. Čiernu Horu (2,9216) a 135. Island, ktorý nemá ozbrojené sily (3,5181).
Z postsocialistických štátov paktu okrem Poľska, ktoré je v popredí, má skóre pod 1,0000 už len Rumunsko a ČR (na celom svete to je 53 štátov). Až 11 postsocialistických členov NATO ma skóre nad 1,000. Na tomto základe možno usudzovať, že k „vojenskej filozofii“ paktu asi patrí, čím je nás viac, hoc aj vojensky slabých viac, je to lepšie a v náš prospech. Údernú päsť paktu prezentujú tie štáty NATO, ktoré majú jadrové zbrane, čo sa však v Prehľade 2025 nezohľadňuje. Otázkou je, k čomu by poslúžila vojenská sila Turecka.
V prípade štátov so skóre nad 2,000 možno tiež sarkasticky hovoriť o vreckových ozbrojených silách štátov paktu. Slovinsko má 7 300 osôb v činnej službe. Výnimkou je Lotyšsko s 17 250 vojakmi. Estónsko má 7 700, Severné Macedónsko 9 000 a Čierna Hora 2 350 osôb v činnej službe. Medzi tieto štáty sa „vklinilo“ len Luxembursko s 1 000 vojakmi. Na porovnanie uvedieme, že súčasná pešia brigáda USA ma podľa tabuliek počtov, ktoré sú prístupné v otvorených zdrojoch, 4 413 vojakov.
Doplníme, že v prípade skóre a najmä početnosti ozbrojených síl pobaltských štátov sú ich silné slová, ktoré sú spojené niekedy aj s vyhrážkami Rusku na smiech. Môžu však prispievať k zvyšovaniu napätia, keď kdečo vykrikujú, skrývajúc sa za chrbát „najlepšieho paktu v dejinách“. Alarmujúce sú však sociálno-ekonomické následky ich zvyšujúcich sa vojenských výdavkov na úkor chudobnejúceho obyvateľstva týchto štátov, ktorého počet sa okrem toho aj znižuje.
Desať najpočetnejších ozbrojených síl podľa prehľadu 2025
Najpočetnejšie ozbrojené sily (počet osôb v aktívnej službe) majú ČĽR 2 035 000, India 1 455 550, USA 1 328 000, Severná Kórea 1 320 000, Rusko 1 320 000, Ukrajina 900 000, Pakistan 654 000, Irán 610 000, Južná Kórea 600 000 a Vietnam 600 000. Na Slovensku je podľa prehľadu 19 500 vojakov v aktívnej službe. Dá sa predpokladať, že tieto údaje nie sú vždy o skutočnom počte vojakov, ale o tom, aký je „plánovaný“ stav.
Celkový počet osôb vojenského personálu sa dopĺňa ešte aj záložným personálom a počtom osôb v polovojenských (paramilitárnych) zložkách. Obe z nich majú v jednotlivých štátoch veľmi rozdielnu početnosť i charakter a niekde ani, napr. ako na Slovensku, neexistujú. Takže vzniká akýsi údaj, ktorý nie je príliš spoľahlivý.
V súvislosti so zvláštnymi pretekmi, ktoré rozpútali v Európe Poľsko a Nemecko, v túžbe mať najväčšie ozbrojené sily, uvedieme ich početnosť vo vojensky najsilnejších štátoch kontinentu. Ich poradie podľa tohto kritéria je iné ako poradie podľa skóre indexu sily. Najviac vojakov v Európe (opäť nepočítame s RF) má Poľsko a to 202 100 vojakov v činnej službe. Vo Francúzsku je v činnej službe 200 000, vo Veľkej Británii 184 860, Nemecku 181 600 a Taliansku 165 500 osôb. Uvidíme, ako sa bude početnosť európskych ozbrojených síl zvyšovať, pričom vo viacerých štátoch sa v tejto súvislosti uvažuje o znovuzavedení povinnej vojenskej služby v rozličných podobách. Jednoduché to však nebude, hoci časť politikov a najmä generáli sú tým „nadšení“. „Zápal“ pre riadnu povinnú službu vo vojsku je však medzi mladými mužmi nízky.
Záver
Údaje z 2025 Military Strength Ranking možno zaujmú časť odborníkov (analytikov) z bezpečnostnej oblasti. Opierajú sa však len o otvorené zdroje a z údajov z nich vytvárajú jeden z rebríčkov, ktoré obľubujú médiá hlavného prúdu. Mnoho ľudí takéto prehľady víta, ktoré vytvárajú zdanie, že boli zodpovedne a precízne vytvorené v záujme lepšej informovanosti a že podávajú poznatky, ktoré v takejto podobe inde nie sú .
Reálny prínos tohto rebríčka je otázny. Ide predovšetkým o to, že sa v ňom nepočíta s takým významným ukazovateľom vojenskej sily, ako sú jadrové zbrane. Teda ide len o konvenčnú vojenskú silu. Neberie sa do úvahy ani účasť štátov v ozbrojených konfliktoch, ani rozmiestnenie osôb a zbraní niektorých štátov za hranicami. Vcelku sa podáva aj príliš statický pohľad na vojenskú silu štátov, ktorá je v neustálom pohybe a v praxi vyžaduje dopĺňanie a obnovovanie.
Otázkou je, prečo autori z vojenskej sily urobili akýsi kvantifikovaný, zdanlivo objektívny fenomén. Skutočne sú tak v zaujatí čísiel, že kvôli nim nevidia, že veľká vojenská sila je jedným z najprotirečivejších prvkov medzinárodnej (globálnej) politiky? Budovanie a príprava najmä silných vojsk na akcie nie je náhoda a ich použitie (i hrozba použitia) prináša veľké nebezpečenstvá. Ozbrojené sily však nie sú samoúčelom a najmä za najsilnejšími sa skrývajú záujmy bohatých a mocných, ktorí sú spojení s vojensko-priemyselným komplexom naviazaným na finančné kruhy, obzvlášť v anglosaskom svete.
Hoci každý štát má vlastnú moc a tá spravidla dbá aj na svoju vojenskú silu, na konci zdôrazníme, že predsa len z rastu vojenskej sily (i z predaja zbraní) majú najväčší zisk na Západe, v prvom rade v USA. A v poslednom čase sme svedkami nárastu agresívnosti Washingtonu i snáh Donalda Trumpa zbohatnúť na predaji zbraní bez ohľadu na následky a zdierať pri tom aj spojencov.
