Extrémne horúčavy

Väčšia hrozba pre infláciu potravín než geopolitický konflikt

ILustrácia: wxcharts.com

Chcem doplniť príspevok Kurča na pekáči autora Antona Julényho. Nie som poľnohospodár, len zhrozený svedok reality, do ktorej nás doviedli a stále tlačia nekvalifikované rozhodnutia politikov a ideológia neoliberalizmu. Priznáva to už aj americký, na biznis orientovaný časopis Forbes, ktorého motto je – „pre tých, ktorí formujú svet“. Je očividné, že politici svet zle sformovali…

Podľa Oxford Economics extrémne vlny horúčav predstavujú v súčasnosti väčšiu hrozbu pre globálnu infláciu cien potravín než geopolitické konflikty. Rekordné teploty v júni 2026 ako súčasť prejavov zmeny klímy, pred ktorými veda už dávno varovala, zničili v Európe 9 miliónov ton obilia. Spôsobili značné straty aj poľnohospodárom, ktorí sa snažili prispôsobiť zmene klímy. Je reálny predpoklad, že táto „klimatická inflácia“ v roku 2027 zvýši ceny potravín a prekoná dopad narušení dodávateľských reťazcov súvisiacich s vojnami na Ukrajine a v Iráne v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu. Zatiaľ čo vojna ovplyvňuje náklady na hnojivá s oneskorením, opakujúce sa extrémne počasie priamo ovplyvňuje výnosy a zmenšuje globálne potravinové rezervy. To vedie k vyšším účtom za potraviny pre spotrebiteľov a k potenciálnej nedostupnosti pre najchudobnejších na svete, čo ovplyvňuje celkovú infláciu. Riešenie klimatických zmien prostredníctvom znižovania emisií a udržateľného poľnohospodárstva je kľúčové, pretože centrálne banky nedokážu zmenami úrokových sadzieb vyriešiť šoky spôsobené počasím.

Vojna uzavrela Hormuzský prieliv, avšak ďalší inflačný problém sa nemusí začať v ropnom termináli, ale na poli, ktoré sa stalo príliš horúcim na to, aby prinieslo úrodu.

Francúzsky farmár sa roky pripravoval na otepľovanie Zeme: vysádzal krycie rastliny na udržanie vlhkosti, striedal plodiny na rozloženie rizika, používal odrody semien šľachtené na teplo a sucho. Ale prišiel jún 2026, kedy teplomer celé týždne odmietal klesnúť. S  teplotami nad 38 °C sa mu všetko rozpadlo. Očakáva, že stratí polovicu úrody niektorých plodín a až 70 % sóje. Pritom urobil všetko, čo sa farmárom neustále hovorí: prispôsobiť sa. Investoval, zmenil stratégiu a pripravil sa. Horúčavy však prekročili hranicu, na ktorú jeho prípravy už nestačili.

Jeho príbeh je viac než len príbeh o poľnohospodárstve. Je to príbeh o inflácii, pričom táto hrozba nepochádza od centrálnej banky, ale vyplýva z prognózy úrody.

Viac v príspevku Ingmara Rentzhoga, zakladateľa globálneho klimatického hnutia We Don’t Have Time v časopise Forbes.