Kurča na pekáči

Ilustračné foto: Pxhere

Pred trinástimi rokmi som uverejnil článok Kurčatá na pekáči. Upozorňoval som v ňom, že Slovensko postupne stráca potravinovú sebestačnosť a že čoraz viac hydinového mäsa bude pochádzať z dovozu. Mnohí považovali tieto obavy za prehnané. Dnes je zrejmé, že nešlo o pesimizmus, ale o realistické hodnotenie vývoja slovenského poľnohospodárstva.

Hydinársky priemysel patril celé desaťročia k výkladným skriniam slovenského poľnohospodárstva. Jeho úspech nebol náhodný. Vznikol ako výsledok dlhodobej spolupráce prvovýroby, výrobcov krmív, šľachtiteľov, veterinárnej služby, spracovateľského priemyslu i vedecko-výskumnej základne. Vytvoril sa uzavretý výrobný reťazec, ktorý dokázal zabezpečiť domácemu trhu kvalitné hydinové mäso a zároveň úspešne obstáť aj na zahraničných trhoch.

Slovensko bolo v produkcii hydinového mäsa sebestačné. Domáci spotrebiteľ kupoval prevažne slovenské výrobky a export bol dôkazom ich kvality aj konkurencieschopnosti. Dnes je situácia podstatne odlišná. Obchodné pulty zaplavujú výrobky zo zahraničia, zatiaľ čo podiel domácej produkcie na spotrebe zostáva výrazne nižší, než by zodpovedalo možnostiam našich poľnohospodárov.

Nejde pritom iba o hydinové mäso. Rovnaký vývoj postihol aj ďalšie odvetvia živočíšnej výroby. Slovensko sa postupne stalo vývozcom poľnohospodárskych surovín a zároveň dovozcom potravín s vysokou pridanou hodnotou. Vyvážame obilie, kukuricu a olejniny, ale späť dovážame mäso, mäsové výrobky a ďalšie potraviny, ktoré sme ešte pred niekoľkými desaťročiami dokázali vyrábať vo vlastných podnikoch.

Za uplynulé roky sa ukázalo, že rozhodujúcim problémom nie je schopnosť slovenských poľnohospodárov produkovať kvalitné obilie. Túto schopnosť si zachovali. Problém spočíva v tom, že značná časť tejto produkcie opúšťa krajinu ako surovina bez ďalšieho spracovania. Pridaná hodnota, pracovné miesta, daňové príjmy i ekonomický prínos tak vznikajú v zahraničí, nie na Slovensku.

Práve hydinárstvo je názorným príkladom toho, aký význam má prepojenie rastlinnej a živočíšnej výroby. Každá tona obilia spracovaná na kvalitné krmivo vytvára predpoklady na výrobu hydinového mäsa, ktoré predstavuje niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako samotná predaná obilnina. Súčasne vytvára prácu vo výrobni krmív, v liahňach, na farmách, v spracovateľských podnikoch, doprave aj obchode.

Ekonomika výkrmu brojlerových kurčiat zostáva aj dnes založená na rovnakých princípoch ako pred rokmi. Rozhodujúcou nákladovou položkou je krmivo, ktoré tvorí približne dve tretiny výrobných nákladov. Preto je kvalita krmív, ich správne zloženie a efektívna konverzia živín základným predpokladom konkurencieschopnosti každého producenta hydinového mäsa.

Vývoj genetiky, výživy zvierat, veterinárnej starostlivosti i technológií chovu umožnil dosiahnuť výsledky, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami nepredstaviteľné. Moderné chovy dokážu pri dodržaní prísnych zdravotných a hygienických požiadaviek zabezpečiť vysokú úžitkovosť aj zdravotnú bezpečnosť hydinového mäsa. O kvalite výrobku preto nerozhoduje jeho pôvod, ale predovšetkým dodržiavanie technologických, veterinárnych a kontrolných pravidiel počas celého výrobného procesu.

Konkurencieschopnosť verzus dovoz

Pri hodnotení slovenského trhu s hydinovým mäsom často zaznieva otázka, prečo na pultoch obchodov prevládajú výrobky zo zahraničia. Odpoveď však nie je taká jednoduchá, ako sa niekedy prezentuje. Problém nemožno zúžiť na obchodné reťazce ani na zahraničných dodávateľov. Každý výrobca sa prirodzene usiluje uplatniť svoje výrobky na trhu a každý obchodník nakupuje tam, kde nájde prijateľný pomer ceny, kvality a spoľahlivosti dodávok.

Rozhodujúca otázka preto znie inak: „Prečo slovenský výrobca nemá vytvorené také podmienky, aby bol rovnocenným partnerom svojim zahraničným konkurentom?

Konkurencieschopnosť nevzniká politickými vyhláseniami ani výzvami na nákup domácich výrobkov. Vzniká dlhodobou a predvídateľnou hospodárskou politikou, investíciami do moderných technológií, podporou výskumu, kvalitnou infraštruktúrou, dostupným financovaním a stabilným podnikateľským prostredím. Tam, kde tieto podmienky existujú, dokáže poľnohospodárstvo úspešne obstáť aj na otvorenom európskom trhu.

Obilie alebo pracovné miesta?

Každoročne Slovensko vyváža významnú časť svojej produkcie obilnín. Samotný vývoz nie je problémom. Problém vzniká vtedy, keď sa vývoz surovín stane náhradou za ich domáce spracovanie.

Každá tona obilia, ktorá sa spracuje vo výrobe krmív a následne v živočíšnej výrobe, vytvára podstatne vyššiu ekonomickú hodnotu ako jej priamy predaj na zahraničnom trhu. Vznikajú nové pracovné miesta nielen v poľnohospodárstve, ale aj v potravinárskom priemysle, doprave, službách a obchode. Zvyšujú sa príjmy štátu z daní a odvodov a rastie odolnosť celej ekonomiky.

Práve preto nemožno posudzovať hydinárstvo iba podľa ceny jedného kilogramu kuracieho mäsa. Rovnako dôležité je, koľko pracovných miest vytvorí, akú pridanú hodnotu prinesie a aký podiel z konečnej ceny zostane v slovenskej ekonomike.

Poučenie z posledných rokov

Udalosti posledných rokov ukázali, že potravinová bezpečnosť nie je samozrejmosťou. Pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine i narušenie medzinárodných dodávateľských reťazcov pripomenuli celej Európe význam vlastnej výroby potravín.

Neznamená to návrat k uzavretému hospodárstvu ani odmietanie spoločného európskeho trhu. Znamená to vytvoriť také podmienky, aby slovenskí výrobcovia dokázali na tomto trhu úspešne súťažiť. Potravinová sebestačnosť totiž nie je opakom konkurencieschopnosti. Naopak, bez konkurencieschopného poľnohospodárstva nemožno dosiahnuť ani dlhodobú potravinovú sebestačnosť.

Hydinárstvo patrí medzi odvetvia, v ktorých má Slovensko všetky predpoklady na úspech – kvalitnú pôdu, dostatok obilnín, odborné skúsenosti aj tradíciu. Chýba predovšetkým dlhodobá stratégia, ktorá by umožnila tieto predpoklady naplno využiť.

Poľská skúsenosť

Za pozornosť stojí vývoj v susednom Poľsku. Poľsko využilo vstup do Európskej únie na modernizáciu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Cieľavedomými investíciami, podporou domácich výrobcov a orientáciou na export vybudovalo konkurencieschopné odvetvia, ktoré dnes úspešne pôsobia na európskych trhoch.

Nejde o to, aby Slovensko Poľsko kopírovalo. Každá krajina má iné prírodné podmienky aj inú štruktúru výroby. Skúsenosť nášho severného suseda však potvrdzuje, že systematická podpora konkurencieschopnosti prináša výsledky. O úspechu nerozhoduje veľkosť krajiny, ale kvalita prijatých rozhodnutí a ich dlhodobá kontinuita.

Kurča na pekáči – viac než len symbol obeda

Kurča na pekáči je pre mnohých z nás spomienkou na nedeľný rodinný obed. Pre slovenskú ekonomiku však predstavuje oveľa viac. Je symbolom toho, ako dokážeme – alebo nedokážeme – zhodnotiť výsledky práce našich poľnohospodárov.

Nejde pritom o spochybňovanie jednotného európskeho trhu ani o odmietanie zahraničnej konkurencie. Konkurencia je prirodzenou súčasťou trhového hospodárstva. Rovnako prirodzenou povinnosťou každého štátu je však vytvárať podmienky, aby jeho výrobcovia boli schopní v tejto konkurencii obstáť.

Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva nebude závisieť od počtu kontrol v obchodných reťazcoch ani od reklamných kampaní vyzývajúcich občanov kupovať slovenské výrobky. Rozhodne o nej schopnosť vytvoriť moderné, produktívne a ekonomicky konkurencieschopné poľnohospodárstvo prepojené s výkonným potravinárskym priemyslom.

Záver

Keď som pred trinástimi rokmi písal článok „Kurčatá na pekáči“, upozorňoval som na riziká, ktoré sa v tom čase mnohým zdali vzdialené. Dnes už vieme, že potravinová bezpečnosť, konkurencieschopnosť a schopnosť krajiny spracovať vlastné poľnohospodárske suroviny patria medzi strategické otázky jej hospodárskeho rozvoja.

Kurča na pekáči už dávno nie je iba otázkou chuti alebo ceny v obchodnom letáku. Stalo sa symbolom toho, či dokážeme premeniť vlastné prírodné zdroje, vedomosti a prácu našich ľudí na vyššiu pridanú hodnotu a prosperitu Slovenska.

Krajina, ktorá vyváža suroviny a dováža hotové potraviny, prichádza nielen o časť svojho bohatstva, ale aj o pracovné príležitosti, ekonomickú stabilitu a schopnosť rozhodovať o vlastnej budúcnosti.

Preto potravinová sebestačnosť neznamená návrat do minulosti. Je predovšetkým výsledkom konkurencieschopného poľnohospodárstva, moderného potravinárskeho priemyslu a dlhodobej hospodárskej politiky štátu.

Až potom bude mať „kurča na pekáči“ opäť nielen vôňu domova, ale aj hodnotu poctivej slovenskej práce.

(Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)