Nečakaná osobná účasť ruského ministra financií Antona Siluanova na rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 v Asheville v Severnej Karolíne odhalila rastúci rozdiel medzi americkým a európskym prístupom k Rusku. Stretnutie sa uskutočnilo od 31. augusta do 1. septembra pod rotujúcim predsedníctvom Spojených štátov a jeho zámerom je podpora globálneho hospodárskeho rastu a koordinácia ekonomických otázok.
Príchod Antona Siluanova na rokovanie nebol svojvoľnou ruskou aktivitou. Na zasadnutie G20 ho pozvala americká strana bez toho, aby o tom informovala ostatných partnerov. Účasť ruského predstaviteľa, a tým aj jednoznačný signál záujmu obnoviť s Moskvou priamy dialóg, vyvolala nevôľu európskych delegácií, ktoré naďalej zdôrazňujú potrebu politického a ekonomického tlaku na Rusko. Ruský minister sa na podujatí objavil osobne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a okrem iného rokoval s americkým ministrom financií Scottom Bessentom.
a minister financií Ruskej federácie Anton Siluanov
Americká administratíva svoj postup obhajuje tým, že Rusko zostáva členom G20 a že dialóg je potrebný na presadenie dohody o ukončení bojov na Ukrajine. Biely dom zdôraznil, že prezident Donald Trump a jeho tím sa nebudú vyhýbať rozhovorom s aktérmi, s ktorými je potrebné rokovať, zatiaľ čo Trump pozvanie komentoval slovami, že jeho administratíva sa usiluje „vychádzať so všetkými“.
Najostrejšie sa ozval nemecký minister financií Lars Klingbeil: „Prijatie ruského ministra financií tu vysiela signál, ktorý považujem za znepokojujúci.“ Nemecký minister zároveň uviedol, že Siluanova na plenárnom zasadnutí priamo vyzval na ukončenie vojny: „Povedal som mu priamo do tváre, že ruská vláda musí ukončiť túto vojnu a že dôsledkom tejto vojny je, že sme jasne na strane Ukrajiny.“
Európski predstavitelia preto odmietli spoločnú „rodinnú fotografiu“ s ruským ministrom. „Nebudem stáť po boku ruského ministra financií pri spoločnej fotografii. Rodinná fotografia by bola podľa mňa príliš veľký krok,“ vysvetlil Klingbeil. Organizátori napokon fotografiu urobili bez Siluanova.
Situácia názorne ukázala, ako Spojené štáty vnímajú európskych partnerov, ale aj to, ako EÚ a európske krajiny dokážu „riešiť“ nepríjemné situácie. USA bez vedomia ostatných pozvali hosťa, o ktorom vedeli, že nebude vítaný. Nemecký minister sa síce na plenárnom zasadnutí vymedzil voči ruskej vojne na Ukrajine, jeho vystúpenie však nemalo nijaký praktický dosah: zasadnutie sa uskutočnilo aj za účasti ruského predstaviteľa. Jediné, na čo sa Európa zmohla, bolo odmietnutie spoločnej fotografie.
Ide len o ďalší príklad amerického individualistického prístupu, v rámci ktorého partnerstvo znamená podriadenie sa krokom Washingtonu, ale aj potvrdenie bezradnosti európskej diplomacie. Skúsený český diplomat Hynek Kmoníček v nedávnom rozhovore pre Parlamentné listy uviedol: „Americká Národní bezpečnostní strategie tu byla označována jako antievropská. To je naprostá mýlka. Ten postoj je ‚antievropskounijní‘. Je to boj za národní státy proti EU. Ať si o tom myslíme, co chceme, nemůžeme tyto myšlenky dezinterpretovat vlastním ideologickým nánosem. Důležité je, jaké to je doopravdy, ne takové, jaké bych to chtěl mít, a pak v těch textech tak dlouho hledám, až to najdu a potvrdím si názory uvnitř své bubliny.“
V rozhovore sa spomína aj situácia z júla 2025, keď Ursula von der Leyenová pricestovala do Trumpovho golfového rezortu v škótskom Turnberry, kde čakala, kým americký prezident dokončí golfovú hru. Následne s ním rokovala o obchodnej dohode medzi EÚ a USA. Český diplomat k tomu uvádza: „Je to reálný odraz toho, na jakém místě priorit v této chvíli u tohoto prezidenta EU stojí. Řekněme, že to Američané dělají nediplomaticky brutálně, ale v zásadě dělají to, co jsme mohli očekávat, což je postupný americký odchod z Evropy, která už pro ně není ekonomickou a politickou prioritou, odchod z transatlantického prostoru do transpacifického. Je to výsledek směřování velkých amerických společností z východního pobřeží na západ vstříc trhům budoucnosti a bezpečnostním výzvám.“
Siluanovova prítomnosť mala širší význam než samotný spor o skupinovú fotografiu. Naznačila, že Washington je pripravený obnovovať kontakty s Moskvou aj v ekonomickej a finančnej oblasti, zatiaľ čo európske vlády považujú takýto postup za riziko predčasnej normalizácie vzťahov. Postoj Európy však Spojené štáty zjavne nepovažujú za dôležitý.
Rokovanie v Asheville preto ukázalo, že Európska únia a Spojené štáty síce zostávajú formálnymi partnermi, no ich predstavy o tom, ako pristupovať k Rusku počas pokračujúcej vojny proti Ukrajine, sa čoraz výraznejšie rozchádzajú. Americký prístup zároveň ukazuje, akému „rešpektu“ sa Európa teší u súčasnej americkej administratívy.
Na úvodnej snímke je panoráma mesta Asheville.
Snímky: wikimedia.commons
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Európa (Európska únia) trpí deficitom kvalitných vodcov. Nemá ich ani Nemecko. Je na mieste otázka: Prečo niet vodcov (s prirodzenou autoritou silného rozumu), prečo sú posty obsadené len hovoriacimi figúrkami?