Dnes (2. februára 2026) som si po veľmi veľmi dlhej dobe otvoril internetovú stránku denníka SME. Kedysi som zvykol čítať titulky tohto plátku – aby som bol v obraze o najnovších smeroch a tézach takpovediac západnej mediálno-politickej rozviedky zahraničných mocností pôsobiacich na Slovensku. Človek si prečíta 10 titulkov a hneď si môže spraviť názor na to, čo budú hlavné propagandistické ,,naratívy“.
Moje obľúbené boli o tom, ako je Slovensko pod Robertom Ficom diplomaticky úplne izolované, ako plynovod Nord Stream možno vyhodili Rusi, ako Rusko už čoskoro zbankrotuje, či o tom, aké je super, že vláda Spojených štátov amerických zvrhla ďalšieho zvoleného diktátora kdesi vo svete.
Čitateľov tohto periodika pravdepodobne nijak nevyrušuje, že po spomínaných článkoch nasleduje taký, ktorý pre zmenu pofňukáva nad tým, aké je strašné, že ktosi kdesi… domnele, či skutočne… porušuje medzinárodné právo, čím ničí náš krásny svet postavený na pravidlách. Kognitívna disonancia v praxi.
Po vzhliadnutí dnešného SME-čka som si uvedomil, že doba sa posunula… a predmetná redakcia s ňou. Obľúbené slová v textoch tejto skupiny sú ,,dezinfo-, hoax, či agent“. Po novom redakcia tohto propagandistického plátku obohatila svoj slovník aj o slovo ,,dezinfoinfluencer“. Oceňujem tvorivú nadprácu redakcie… niet lepšieho slova, ktoré by sa na ich kolektív hodilo.
Všetko uvedené je svojím spôsobom úplná redakčná klasika. SME-čko nikdy nebolo obsahovo objektívnym periodikom. Čo mi však aj na pomery tejto propagandistickej skupiny pripadá nové a vskutku absurdné, je miera neskrývanej agresivity a propagandistickej prvoplánovosti skombinovaná s pokryteckosťou.
Priamo v texte článku, ktorý asi chce byť redakčným zhodnotením ,,noviniek zo slovenskej dezinformačnej scény“ /odkaz naň priložím do komentára/ vyznieva ako primitívny hanopis na tých, ktorých členovia redakcie SME s radosťou hanlivo nálepkujú. Dokonca si na to po novom vytvorili sekciu nazvanú Dezinfomaják. V tejto svojej vskutku dezinformačnej rubrike nahádzali na viacero ľudí toľko špiny, čo im len klávesnica dovolila.
Vtipné na tom je, že priamo v texte týchto ohadzovačiek exkrementmi si vložili vsuvku v podobe ,,terminologického okienka“. Popisujú v ňom pojem nelichotivej asociácie. Tá je definovaná tak, že ,,namiesto vecnej reakcie sa pozornosť presunie na osobu či skupinu, s ktorými je autor spájaný. Argument sa diskvalifikuje nelichotivou nálepkou, nie fakticky.“
Uviedli aj príklad, kde ,,odborník upozorňuje na problém, no jeho názor je odmietnutý tvrdením, že pracuje pre mimovládku napojenú na zahraničnú ambasádu, a preto je zahraničným agentom. Obsah tvrdenia sa nerieši“. Na záver pripojili možnosť riešenia – a tým je ,,oddeliť argument od osoby a hodnotiť pravdivosť tvrdenia, nie pôvod autora, a žiadať dôkazy namiesto nálepiek“.
Človek by si povedal, že keď už v článku spomenú takúto praktiku, ktorá je vo svojej podstate propagandistická a jej cieľom je umlčovať alebo morálne znevažovať a pošpiniť protistranu ešte predtým, ako by sa o diskutovanom probléme malo začať hovoriť… tak sa takejto praxe redakcia SME určite zdrží. Veď predmetnú praktiku predsa kritizuje, tak by ju sama neaplikovala…, však?
Ale kdeže! Redakcia SME presne túto popisovanú praktiku okorenenú uvedením nepravdivých tvrdení (niekto by povedal klamstvami) napchá do jedného a toho istého článku.
Poďme si ich ukázať:
SME: Dezinfoweb Hlavný denník nenapísal o tom, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár odsúdil ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru!
Komentár: Hrozné! Hlavný denník nenapísal, čo slovenský minister zahraničných vecí povedal. Teda, napísal, ale až neskôr – a to v článku ,,odsúdeného korupčníka Zoroslava Kollára“.
Toto podľa SME-čka chce byť vecná kritika Hlavného denníka a súčasne Kollárových politických názorov. Kritiky, ktorá je oddelená od osoby, ktorá čosi hovorí. Autor textu si asi neprečítal ,,terminologické okienko“.
Nedá mi neuviesť, že Zoroslava Kollára považujem za bezpečnostnú hrozbu pre všetkých – od štátu až po jednotlivých občanov tejto republiky. To však neznamená, že redaktori v SME sa nemajú riadiť nimi samými uvedeným pravidlom nepoužívať ,,nelichotivú asociáciu“.
Následne popisujú seminár Petra Kotlára – zmocnenca vlády SR pre pandémiu kovidu – v poslaneckej snemovni ČR. Tú vraj usporiadal poslanec ,,a konšpirátor“ Jindřich Rajchl … a pozval si tam ,,výkvet českej dezinforscény“. O čom Peter Kotlár prednášal? Nevieme, SME nič k tejto téme neuvádza. To, čo však uvádza, je, že ,,český biochemik a profesor imunológie Zdeněk Hel z americkej univerzity na Kotlára podá trestné oznámenie. Ten Hel, ktorého ,,zažalovali konšpirátori kvôli jeho práci počas pandémie“.
Tak poďme pekne po poriadku. Úlohou slušného a objektívneho novinára je prinášať svojim čitateľom objektívne informácie, však?
Redakcia SME si tento prístup vysvetlila tak, že netreba citovať kontroverzné vyjadrenia Petra Kotlára, ale radšej treba informovať, že akési jeho tvrdenia súdne napadne vraj profesor Hel z americkej univerzity.
Chápem, že väčšina ľudí netuší, kto je pán RNDr. Zdeněk Hel, PhD. Môžeme si to podrobnejšie rozobrať. Ide o pána, ktorý je absolventom oboru biochémie na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Nie je to teda lekár a nie je ani akademickým profesorom, hoci je držiteľom akademického titulu PhD., ktorý znamená dokončenie tretieho stupňa vysokoškolského štúdia a jeho podstatou je vedecká činnosť na VŠ zväčša kombinovaná s výukou VŠ študentov.
Pán Hel sa v ČR stal mediálne slávny počas obdobia rozšírenia kovidu 19. Vyjadroval sa k nemu z pozície vedca – ako laboratórny imunológ. Jeho odborná kvalifikácia teda nemá nič spoločné tak s medicínou ako ani s epidemiológiou, či odborom verejného zdravotníctva. Pán Hel nebol ani nijakým odborníkom na kovid – čo však samo osebe neznamená, že by sa nemohol k téme kovidu vyjadrovať.
Je dobré vedieť, že pán Hel počas kovidového obdobia založil tzv. Iniciatívu Sneh. Predmetná iniciatíva je z pohľadu českého práva verejným spolkom. Štatutárne orgány tohto spolku sú však utajené – čo zákon pripúšťa, ak je to vo verejnom záujme. Utajené sú aj údaje skutočných majiteľov vo verejnej evidencii. Daný spolok sa však netajil svojou snahou ovplyvňovať verejnosť. Počas šírenia kovidu 19 sa jeho protagonisti snažili presadzovať tzv. lockdowny, očkovanie výrobkami Pfizeru, trasovanie ľudí ako aj kovidové pasy.
Z uvedeného je zrejmé, že redakcia SME svojim čitateľom vo veci vystúpenia Petra Kotlára v ČR nepriniesla žiadne objektívne informácie, zato však rada robí promo pánovi Helovi, o ktorom tvrdí, že je profesorom – čo nie je pravda.
Všetko, čo redakcia SME napísala o prednáške slovenského vládneho zmocnenca pre obdobie kovidu, je však ukážkovým príkladom propagandistickej ,,nelichotivej asociácie“ v praxi.
Redakcia SME následne popísala súdne pojednávanie s Danielom Bombicom v súdnom spore s Michalom Štromajerom. Z informácií v tomto popise sa dozvieme najmä to, že Bombic o Štromajerovi ,,roky šíril konšpirácie…“ a ešte aj ,,zverejnil Štromajerovu adresu bydliska aj s fotografiou vchodu“. A aby mali čitatelia úplne jasno, tak nezabudli uviesť, že v súdnej sieni boli ,,postavy slovenskej dezinforscény“.
K Bombicovi iba dodám, že jeho názory nesledujem a vôbec sa nimi nezaoberám. Je vysoko pravdepodobné, že Bombic je slovenský neonacista so všetkým, čo k tomu patrí. Právne sa mi však nezdá, že za trestné činy, z ktorých je podozrienaný, by mal byť umiestnený do súdnej väzby – nezdá sa mi, že by na to bol adekvátny právny dôvod. Domnievam sa, že súd svojimi rozhodnutiami v tejto veci robí politickú nadprácu a popiera tým princíp právneho štátu. Právo musí platiť pre všetkých rovnako. Nič viac, nič menej.
Ďalší článok Dezinfomajáka redakcie SME má nadpis ,,Nový šéf ruských operatívcov“. Tento článok hodnotí príchod nového ruského veľvyslanca na Slovensko a túto tému nechal ,,okomentovať“ ,,bezpečnostným expertom“ Progresívneho Slovenska Petrom Bátorom. Nuž, ukážková to ,,objektivita nestranných informácií“ podávaných čitateľom denníka SME.
Ďalší článok s nadpisom ,,Veľa Republiky, málo Epsteina“ nemá nič s informáciami o Jeffreyom Epsteinovi – agentovi spravodajských služieb sexuálne zneužívajúceho maloleté deti pre prominentných vplyvných i bohatých ľudí obzvlášť z prostredia politiky Spojených štátov amerických. Neprekvapilo by ma, ak by to súviselo s tým, že v kauze figurujú aj politici z americkej tzv. Demokratickej strany. Obľúbenci sa nekritizujú – obzvlášť, ak je majiteľom celej redakcie SME sám George Soros, všakže?
O čom však článok hovorí, je to, že potenciálnemu koaličnému partnerovi SMER-u – strane Republika – treba venovať viac mediálnej pozornosti. Určite preto, aby boli občania SR viac v obraze o tomto ,,krajne pravicovom hnutí“. Objektivita bude určite východiskovým princípom, na ktorom takéto informácie budú stáť. A, samozrejme, zdržia sa atribútov ,,nelichotivej asociácie“.
Tesne pred záverom pridáva redakcia SME informáciu, že Filip Sulík je v súdnom spore s ,,novinárom“ Vladimírom Šnídlom. Sulík si v predmetnom spore za svojho advokáta vybral advokáta Davida Lindtnera – čiže ,,Bombicovho advokáta“. Čitatelia si vďaka tejto informácii hneď môžu vytvoriť ,,vlastný názor“, čo to asi tak sú za ľudia ten Sulík a jeho advokát. Ak by si bol Sulík vybral za advokáta napr. Daniela Lipšica, určite by redakcia SME nezabudla zmieniť, že Lipšic bol aj advokátom skupiny Penta alebo právoplatne odsúdeného Andreja Kisku. Lebo to, koho advokát v trestnom konaní kedysi zastupoval, má jednoznačne súvis s inými právnymi spormi, ktoré dotyčný advokát zastupuje, všakže?
Nuž a záverom redakcia SME stihne vo výbere svojich správ ešte upozorniť svojich čitateľov, že Miroslav Lajčák (exminister zahraničných vecí) bol hosťom diskusnej relácie STVR zvanej Do kríža, ktorú vedie ,,šéfredaktor dezinfowebu Marker“ Jaroslav Daniška.
Čo k tomu dodať? Možno by bolo dobré napísať redakcii SME, aby si prečítala terminologické okienko ohľadne nelichotivej asociácie a skúsila z toho vyvodiť dáke logické závery. Osobne však nepredpokladám, že je možné, aby redakcia SME (nie už Denníka N) kultivovala slovenskú žurnalistiku objektívnym prístupom k informovaniu o celospoločenských témach či politike.
Domnievam sa preto, že najlepšie, čo je možné v prípade denníka SME (a jemu podobných) urobiť, že ho ľudia budú ignorovať. Čítať tie články má zmysel iba vtedy, ak chcete vedieť, aké propagandistické tézy politicko-mediálnej rozviedky zahraničných mocností sú v našej republike aktuálne. „Inu“, aspoň na niečo je ten plátok dobrý…
Odkaz na komentovaný článok tzv. Dezinfomajáka SME:
https://www.sme.sk/…/umlcany-blanar-sarvatka-na-sude-a……
Status na FB, 2. februára 2026
Ilustrácia: Dezinfomaják.sme.sk
Jedna odpoveď
Super! Presná analýza, no v denníku SME určite bez odozvy.