V pondelok 27. apríla 2026 bol na oficiálnej štátnej návšteve v Kazachstane úradujúci prezident Štátu Izrael Jicchak Herzog.
Privítanie v AkOrde – Zľava: Jicchak Herzog, Kasym-Žomart Tokajev.
Skôr než sa pokúsime okomentovať túto (určite zaujímavú) návštevu, jedna poznámka k zahraničnej politike Kazachstanu. Tá sa vyznačuje multivektorovosťou, aj keď v ostatnom období okolo rozhodnutí a konaní Astany visí niekoľko otáznikov.
Rada mieru bez mieru
Kazachstan (bez verejnej diskusie v krajine) prijal koncom roku 2025 pozvánku do Rady mieru (Board of Peace) a v januári 2026 sa, osobnou účasťou na slávnostnom akte prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, krajina stala členom tohto spolku.
Do Rady mieru sa prihlásil aj Izrael, nehľadiac na to, že podľa základného dokumentu – Charty Rady mieru – je cieľom jej činnosti: „… usilovanie o podporu stability, obnovenia spoľahlivej a zákonnej správy veci verejných a zaistenia mieru v oblastiach postihnutých, alebo ohrozených konfliktom…“[1]
Inak po úvodnej eufórii sa na tému Rady mieru všeobecne začalo s dešpektom hovoriť ako o súkromnom investičnom fonde Donalda Trumpa, alebo – opierajúc sa o noviny The Guardian – ide o „… platený mocenský klub ovládaný D. Trumpom…“[2]
Zrátané a podčiarknuté, Spojené štáty a Izrael začali 28. februára 2026 koordinovaný a odporný vojenský zásah proti Iránu a už 27. apríla 2026 víta kazašský prezident v Astane úradujúceho izraelského prezidenta.
Treba povedať, že je to špecifická geopolitika, geoekonomika a biogeopolitika Astany, ktorá v dňoch 10. – 11. decembra 2025 hostila (so štatútom oficiálnej návštevy) prezidenta Iránskej islamskej republiky Masúda Pezenškjána[3] ešte stále sa zotavujúcej z udalostí (pokus o farebnú revolúciu) v januári 2022.[4]
Kríza na Blízkom východe
Návšteva úradujúceho izraelského prezidenta sa uskutočnila v čase akútnej krízy na Blízkom východe a vyzerá to tak, že Kazachstan sa čoraz viac integruje do obežnej dráhy izraelskej (a washingtonskej) diplomacie, nehľadiac na to, že samotný Izrael (a Spojené štáty trumpovské) vedie vojnu na viacerých frontoch súčasne.[5]
Treba ešte akcentovať, že vzťahy medzi oboma krajinami[6] sa v posledných mesiacoch mimoriadne zintenzívnili.
V januári 2026 uskutočnil izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar svoju pracovnú návštevu Astany (prvá po16-ich rokoch). Jedným z výsledkov bol o. i. podpis Memoranda o bezvízovom styku.
Ešte skôr, v novembri 2025, Kazachstan oficiálne oznámil svoj zámer pripojiť sa k tzv. Abrahámovským dohodám.[7] Astana urobila toto rozhodnutie po telefonických rozhovoroch K.-Ž. Tokajeva s D. Trumpom a B. Netanjahuom.
Pohľad Astany
Pre samotný Kazachstan je prehlbovanie vzťahov s Izraelom zjavne prvkom viacvektorovej politiky, ktorú Astana dôsledne sleduje bez ohľadu na geopolitické, geoekonomické a biogeopolitické prehánky.
Plenárne rokovanie delegácii Kazachstanu a Izraela.
Prístup k izraelským technológiám, investíciám a logistickým zdrojom vo Washingtone[8] má pre K.-Ž. Tokajeva zjavne vysokú hodnotu, lenže…
Lenže nie zanedbateľná časť kazašskej spoločnosti tento kurz vníma s pochopením. Najmä na pozadí prebiehajúcich vojenských operácií v Gaze a Libanone, zatiaľ čo susedia v regióne – Irán, Turecko a väčšina stredoázijských štátov vnímajú Abrahámovské dohody s neskrývaným skepticizmom.
Nehľadiac na skepticizmus susedov, K.-Ž. Tokajev privítal na pôde AkOrdy svojho izraelského partnera slovami: „… rád by som poznamenal, že váš vážený otec Chajim Herzog, bývalý prezident štátu Izrael (1983-1993), bol jedným z hlavných architektov vzťahov medzi našimi krajinami. Už mnoho rokov, od roku 1992, udržiavame veľmi úzke a mimoriadne priateľské vzťahy. V našej vzájomnej spolupráci sa dosiahli významné výsledky, predovšetkým v hospodárstve, ako aj v politike. Chcel by som tiež zdôrazniť, že Kazachstan sa rozhodol pripojiť sa k Abrahámovským dohodám. Tento krok symbolizuje našu ochotu a zámer prispieť k stabilizácii vzťahov medzi krajinami Blízkeho východu a Izraelom. Verím, že potenciál našej spolupráce je obrovský a musí sa plne využiť…“
K.-Ž. Tokajev ešte informoval, že ceremoniál vstupu do Abrahámovských dohôd by sa mohol uskutočniť v Astane v blízkej budúcnosti a že záujmom Kazachstanu je posilniť spoluprácu v takých dôležitých oblastiach, ako je umelá inteligencia a digitalizácia.[9] O vojensko-technickej spolupráci reč (podľa odstupných zdrojov) nebola, aj keď snaha Astany o technologickú modernizáciu svojich ozbrojených síl je viac než evidentná.
Izraelský prezidentsa odvďačil slovami:„… návšteva Kazachstanu bola mojím dlhoročným a úprimným snom. Počul som veľa o kráse prírody vašej krajiny a nádhernej kultúre kazašského ľudu. Sprevádza ma reprezentatívna delegácia odborníkov z odvetvia, ktorí môžu dať podnet nášmu partnerstvu, najmä v oblasti špičkových technológií. Potenciál našej spolupráce Je skutočne obrovský v čase, keď svet vstupuje do novej historickej éry…“[10]
Niekoľko správ na záver
Z technokratického prístupu k medzinárodnej politike, návšteva izraelského prezidenta v Astane rozhodne nie je autopoietickým momentom a obsahuje v sebe niekoľko odkazov súčasne.
Tým hlavným je, že Kazachstan je moslimská krajina (nakoniec len niekoľko stoviek metrov od prezidentského sídla AkOrda bola vystavaná najväčšia mešita v Astane, ktorá je hojne navštevovaná bradatými chlapíkmi a prezident ju denne vidí zo svojej pracovne), s nekonečnými surovinovými zdrojmi. Je členom napr.: Šanghajskej organizácie spolupráce, Eurázijskej ekonomickej únie, Spoločenstva nezávislých štátov, Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti…, tiež horespomenutej Rady mieru a udržiava nielen fakultatívne prihraničné vzťahy s Ruskou federáciou a Čínou.
Ďalej súhlas Astany s Abrahámovskými dohodami dáva Izraelu a Spojeným štátom príležitosť preukázať, že normalizácia pokračuje aj v podmienkach vojny (vojen).
Nezabúdajme ani na to, že v januári 2026, počas rokovaní medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch krajín, sa diskutovalo aj o možnej účasti Astany na tzv. Plynárenskej mierovej rade.[11]
No a poslednou správou je, že návšteva izraelského prezidenta nebola len formálnou, ale bola a je prvkom širokej stratégie Izraela na rozšírenie diplomatického priestoru tvárou v tvár medzinárodnej izolácii.
Prečo sa práve Kazachstan stal platformou na takúto demonštráciu, je otvorená otázka. Je to rast autority Kazachstanu, alebo len riskantný krok, ktorý sa môže Astane drsne vypomstiť?
Mnohé môže dešifrovať fakt, že D. Trump&family silno investujú do ťažby volfrámu v Kazachstane (s podporou vlády USA vo výške 1,6 mld. $), alebo sa angažujú v rámci stavebnej skupiny Skyline Builders operujúcej v krajine.[12]
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.akorda.kz
[2] Pozri: BORGER, J.: Trump’s board of peace is an imperial court completely unlike what was proposed. The Guardian. Dostupné: https://www.theguardian.com/us-news/2026/jan/20/trumps-board-of-peace-is-an-imperial-court-completely-unlike-what-was-proposed
[3] https://noveslovo.eu/komentare/geopoliticka-os-sever-juh-moskva-teheran-astana/
[4] https://noveslovo.eu/komentare/kazassky-kantar-spomienky-na-rok-2022/
[5] https://fergana.ru/news/146641/
[6] Pozn.: Izrael patril do prvej skupiny krajín, ktoré diplomaticky uznali nezávislý Kazachstan a v roku 1993 došlo k vzájomnému otvoreniu veľvyslanectiev.
[7] Pozn.: Ide o sériu dohôd o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a mnohými štátmi sprostredkovanými Spojenými štátmi. Pozri.: https://cs.wikipedia.org/wiki/Abrah%C3%A1movsk%C3%A9_dohody
[8] https://kazpravda.kz/n/izrail-zainteresovan-sotrudnichat-v-sfere-vysokih-tehnologiy/
[9] Pozn.: Rok 2026bol v Kazachstane vyhlásený za rok digitalizácie a umelej inteligencie.
[10] https://akorda.kz/ru/prezidenty-kazahstana-i-izrailya-proveli-peregovory-v-rasshirennom-sostave-2732012
[11] Pozn.: Čo je medzinárodná štruktúra podporovaná Spojenými štátmi ako alternatíva k priamemu riadeniu sektora.
[12] Zdroj: https://t.me/needleraw/16487
Jedna odpoveď
A tři dny poté:
30. dubna přijal v Astaně ministra zahraničních věcí Sergeje Lavrova prezident Kazašské republiky Kassym-Jomart Tokajev.
Zvláštní pozornost byla věnována spolupráci v rámci hlavních euroasijských integračních struktur – EAEU, CSTO, CIS a SCO – jakož i nedávno založené Mezinárodní organizaci pro ruský jazyk, vytvořené z iniciativy prezidenta Kassym-Jomarta Tokajeva, a dalším multilaterálním platformám, mezi nimiž vyniká OSN. Obě strany znovu potvrdily své odhodlání prohlubovat důvěryhodný politický dialog a úzce koordinovat své postoje k klíčovým regionálním a mezinárodním otázkám.
Během jednání poskytl Sergej Lavrov kazašské straně podrobný přehled o přístupu Ruska k řešení ukrajinské krize.
Byl podepsán Akční plán spolupráce mezi Ministerstvem zahraničních věcí Ruské federace a Ministerstvem zahraničních věcí Republiky Kazachstán na období 2027–2028.
—
https://mid.ru/ru/foreign_policy/news/2101440/?lang=en