Aj keď táto (podľa nášho názoru zásadná) návšteva prezidenta Iránskej islamskej republiky prešla v slovenských médiách (nielen bulvárnych, ale aj odborných) bez pozornosti, je potrebné sa pri nej pristaviť.
Vľavo prezident M. Pezenškján, vpravo K.-Ž. Tokajev. Foto: www.akorda.kz
Treba ju informačne fixovať a najmä analyzovať, aby bolo jasné, čo sa v rámci geopolitického počasia vo svete, špeciálne v Strednej a tiež v Centrálnej Ázii a na Blízkom východe, deje.
Prečo?
V dňoch 10. – 11. decembra 2025 navštívil (so štatútom oficiálnej návštevy) Astanu prezident Iránskej islamskej republiky Masúd Pezenškján.[1]
No a predovšetkým preto, lebo:
- Irán je jednou z rozhodujúcich krajín – nikto pritom nespochybňuje zásadné vplyvové postavenie Ruskej federácie a Číny, ktoré majú, spolu s Tureckom, alebo Indiou, vplyv na regionálne procesy v Strednej Ázii.
- Tesne pred návštevou Astany prezident M. Pezenškján navštívil Moskvu, kde rokoval s prezidentom Vladimírom Putinom – ale o tom neskôr.
No, treba si pripomenúť, že úloha Iránu v regionálnej dynamike sa výrazne mení. Teherán sa s istotou pohybuje smerom k aktívnej účasti na euroázijskej integrácii.
V januári 2025 získal Irán štatút pozorovateľa v Európskej ekonomickej únii a v máji toho istého roku bola medzi krajinami EEÚ a Iránom podpísaná dohoda o voľnom obchode v plnom rozsahu.
To vytvára základ pre ambiciózne plány na znásobenie vzájomného obchodného obratu.
Januárova návšteva v Moskve
Návšteva prezidenta M. Pezenškjána v Moskve, ktorá sa skončila podpísaním komplexnej dohody o strategickom partnerstve s ruským prezidentom V. Putinom, sa ukázala ako strategický vektor.
Tento dokument vytvára širokú spoluprácu, od vojensko-politickej a obchodno-ekonomickej až po vedeckú a humanitárnu, symbolizujúcu novú etapu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami.
Logika terajšej návštevy
Návšteva M. Pezenškjána sa tohtoročná návšteva Kazachstanu riadila rovnakou logikou posilnenia osi sever-juh.
Kľúčovým článkom je medzinárodný dopravný koridor (ITC) spájajúci Rusko, Kazachstan a Irán.
Osobitná pozornosť sa venuje železničnej trati Rusko-Kazachstan-Turkménsko-Irán, pre ktorú už bol vypracovaný plán. Tu treba pripomenúť, že s touto traťou „rátal“ čínsky projekt novej Hodvábnej cesty, ktorý Kyjev hodil do zlatého pisoáru.
Čo podpísali
Počas návštevy prezidenta M. Pezenškjána v Astane podpísali nasledujúce medzivládne a medzirezortné dokumenty[2]:
1. Dohodu medzi Kazašskou republikou a Iránskou islamskou republikou o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach;
2. Protokol o zmenách a doplneniach k Dohode medzi vládou Kazašskej republiky a vládou Iránskej islamskej republiky medzinárodnej cestnej preprave cestujúcich a nákladu;
3. Program spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí Kazašskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky;
4. Program kultúrnej výmeny medzi Ministerstvom kultúry a informácií Kazašskej republiky a Ministerstvom kultúry a islamskej orientácie Iránskej islamskej republiky na roky 2026-2028;
5. Memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti duševného vlastníctva medzi Ministerstvom spravodlivosti Kazašskej republiky a štátnou organizáciou pre registráciu aktov a majetku Iránskej islamskej republiky;
6. Memorandum o porozumení o strategickej spolupráci v oblasti dopravy, tranzitu a logistiky medzi Ministerstvom dopravy Kazašskej republiky a Ministerstvom ciest a rozvoja miest Iránskej islamskej republiky;
7. Memorandum o porozumení o spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi Ministerstvom zdravotníctva Kazašskej republiky a Ministerstvom zdravotníctva a lekárskeho vzdelávania Iránskej islamskej republiky;
8. Memorandum o porozumení a spolupráci medzi RSE o práve hospodárskeho riadenia Teleradiokomplex prezidenta Kazašskej republiky úradu prezidenta Kazašskej republiky a organizácie rozhlasového vysielania a televízie Iránskej islamskej republiky.
Jadrová energetika
Výstavba kazašskej jadrovej elektrárne je pre Irán strategicky dôležitým krokom, ktorým reaguje na celý rad kritických výziev:
Po prvé, ide o stabilizáciu dodávok energie do tradične energeticky nedostatočných severných oblastí krajiny.
Po druhé, jadrová elektráreň výrazne posilní energetickú bilanciu preťaženého Teheránu a jeho okolia. Situácia s nedostatkom elektriny sa v posledných horúcich rokoch kriticky zhoršila, keď existujúce siete všade, vrátane hlavného mesta, prestali zvládať špičkové zaťaženie klimatizačných zariadení.
Po tretie, jadrová energia poskytne potrebný základ pre výstavbu veľkého zariadenia schopného dodávať vodu vrátane Teheránu, ktorý kriticky trpí nedostatkom vody.
Po štvrté, jadrová elektráreň bude dodávať elektrinu budúcej strategickej elektrifikovanej železničnej trati, ktorá spojí veľký Turkménsky uzol Serkaš so severnými provinciami Iránu a ďalej k tureckým hraniciam.
Tento rozsiahly projekt financovaný Čínou má dôležitú podmienku: diaľnica musí byť spočiatku elektrifikovaná.
Napokon, vývoj tohto smeru je pre Kazachstan nepochybne prospešný, pretože môže čiastočne vyriešiť problém úzkych miest v transkaspickej doprave ponúknutím alternatívnej a efektívnej trasy.
Hovoríme o náhradných trasách v rámci projektu Jeden pás, jedna cesta.
Pointa
V súčasnej situácii, keď sú geopolitické karty rozdané, tak ako sú[3], teda sú v rámci manévrovania medzi záujmami svetových a regionálnych mocností pohyby čoraz ťažšie. Jednoducho – bez práva na omyl.
Irán je regionálna mocnosť, dôležitá v mnohých aspektoch pre celú Strednú Áziu.
Na druhej strane sa situácia samotného Iránu po 12-dňovej vojne tiež skomplikovala a existuje požiadavka na potvrdenie úrovne vzťahov nielen s priamymi spojencami, ale aj s krajinami v regionálnom prostredí, kam Strená Ázia patrí.
Kazachstan, ako aj ďalšie krajiny Strednej Ázie, samozrejme, nemôžu očakávať také aktivity a riziká, ako je Azerbajdžan (ktorý, nevedno prečo, v ostatnom čase tak miluje Slovensko, ale to sa zmení…) s tureckými, izraelskými a všeobecne západnými väzbami.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Vľavo prezident M. Pezenškján, vpravo K.-Ž. Tokajev.
Foto: www.akorda.kz
[1] Pozn.: Prezident ja po najvyššom duchovnom vodcovi druhým najvyššie postaveným predstaviteľom Iránu. Najvyšším duchovným vodcom Iránu (Rahbar) je v súčasnosti Ajatolláh Sajíd Alí Chámeneí, ktorý prevzal funkciu po smrti zakladateľa Islamskej republiky Ajatolláha Rúholláha Chomejního, v roku 1989.
[2] Pozri: https://www.akorda.kz/ru/glava-gosudarstva-kasym-zhomart-tokaev-i-prezident-irana-masud-pezeshkian-proveli-vstrechu-v-uzkom-sostave-11112254
[3] Bližšie pozri: https://www.zakon.kz/sobytiia/6500801-kasymzhomart-tokaev-i-masud-pezeshkian-vystupili-s-sovmestnym-zayavleniem.html
