Americký vojenský odborník, právnik a diplomat píše pod dlhým titulkom Ako môže Trump vyrokovať spravodlivý a trvalý mier a skončiť svoju proxy vojnu proti Rusku na Ukrajine, ktorá sa nedá vyhrať (How Trump Can Negotiate a Just and Lasting Peace to End His Unwinnable Proxy War Against Russia in Ukraine). Podľa jeho názoru sa Trump zmenil z mierového prezidenta na vojnového prezidenta, jeho konzervatívna voličská základňa sa mu odcudzila, ale ešte nie je neskoro, aby zvrátil kurz a vrátil sa k presadzovaniu America First.
Článok obsahuje podrobnú analýzu celého konfliktu na Ukrajine. Ponúkam v preklade záverečné odstavce, ktoré sa týkajú možnosti vojnu ukončiť. Ladislav Hohoš.
David T. Pyne:
Ako ukončiť vojnu a neutralizovať čínsko-ruské vojenské spojenectvo
Jediná nádej pre Trumpa na ukončenie vojny spočíva v tom, aby konal rýchlo; aby úplne ukončil US bezpečnostnú pomoc Ukrajine vrátane zbraní a ofenzívneho spravodajstva a aby prerušil prístup Ukrajiny k Starlinku; aby prinútil Zelenského rezignovať a umožniť demokratické voľby. Prípadne by mohol Zelenského prinútiť akceptovať ruské mierové podmienky s výnimkou ruského nároku na dodatočné ukrajinské územia, ktoré v súčasnosti nekontroluje. Túto požiadavku nemôže Trump akceptovať, lebo by stratil politickú tvár. Veľmi dôležité je, aby sa Trump stretol s Putinom priamo na summite najneskôr toto leto, aby vyrokovali trvalý koniec vojny, ktorý bude obsahovať zásadné kauzy konfliktu a implementoval s ruskou stranou vzájomnú bezpečnostnú zmluvu, založenú na princípe nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý už dlho obhajujem.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Asi pred rokom som tvrdil, že Putin pravdepodobne pristúpi na mier popri línii kontroly; Trump môže akceptovať všetky ostatné ruské požiadavky, väčšinou sú celkom rozumné. Putin okrem toho bude pokračovať v ničení ukrajinskej armády, ktorá (ako som upozorňoval) utrpela doteraz katastrofálne straty, vojenské straty sú okolo dvoch miliónov. Zatiaľ čo ukrajinská frontová línia sa zrútila, ruské sily budú napredovať na ceste k rieke Dneper prevažne bez odporu. Putin by koniec koncov mohol ukončiť vojnu oveľa skôr, keby presunul 200 tisíc alebo viac vojakov do Bieloruska a znovu napadol Kyjev. Ukrajina je de facto bez rezervných jednotiek a nie je schopná brániť široký front na juhovýchodnej Ukrajine. Takáto ofenzíva by pravdepodobne prinútila Zelenského ku kapitulácii, ako sa stalo v marci – apríli 2022. Mohlo to byť rýchle ruské víťazstvo, keby Putin nestiahol jednostranne svoje jednotky z tridsiatich percent územia okupovaného Ruskom v čase od 26.marca do 4.apríla 2022. Vojna mohla skončiť o pár dní neskôr prostredníctvom podpisu Istanbulskej dohody; v Európe by bol obnovený mier a stabilita už pred rokmi.
Ruské vojenské spojenectvo s ČĽR by nikdy nebolo také pevné, keby nebolo Bidenovho rozhodnutia zámerne provokovať Rusko, aby vtrhlo na Ukrajinu. Rusko a Čína spoločne majú oveľa viac operačných jadrových zbraní než USA; majú viac vrátane US strategických a nestrategických hlavíc s väčšími granátmi, námorných a leteckých síl a majú oveľa viac balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Na rozdiel od RF a ČĽR USA nevyrobili jednoduché jadrové hlavice od nuly za ostatným dvadsaťtri rokov, kým Rusko a Čína ich vyrobili niekoľko tisíc a Rusko dokáže vyrobiť 3 000 za rok. Niektoré US jadrové hlavice a príslušné systémy sú viac ako pol storočia staré, pričom ruské, čínske a severokórejské rakety sú moderné. Napriek tomu sa americkí vodcovia paradoxne navzájom klamú, že Amerika je najmocnejšia svetová nukleárna veľmoc.
V rámci svojho druhého mandátu prezident Trump sformuloval brilantný plán ako rozbiť čínsko-ruské vojenské spojenectvo . Tento plán obsahoval rýchle ukončenie vojny na Ukrajine za minimálnych podmienok, ktoré by Rusko mohlo akceptovať; ďalej sformovanie geostrategického partnerstva s Ruskom, aby vytiahol Rusko z BRICS a nasmeroval na západnú hospodársku orbitu. Nanešťastie jeho plán rýchlo stroskotal na bláznivej a nezmyselnej dogmatickej požiadavke, aby Rusko prijalo tridsaťdňové zastavenie paľby; práve vtedy mal klásť dôraz na vyrokovanie zásadných podmienok mierovej dohody s Ruskom, aby nasledovalo trvalé prímerie.
V súčasnosti jediný spôsob, ako USA môžu neutralizovať čínsko-ruskú vojenské spojenectvo spočíva v tom, aby Trump zastavil pomoc Ukrajine; prinútil Zelenského uzavrieť mierovú dohodu na základe prevažne ruských podmienok, ale bez toho, aby obetoval nejakú časť ukrajinského územia. Je aj ďalší dôvod, aby prezident Trump konal okamžite a zastavil akékoľvek dodávky US zbraní na Ukrajinu a do Izraela; totiž musíme prebudovať svoj konvenčný vojenský arzenál. Namiesto nasledovania Bidenovho príkladu, ktorý jednostranne odzbrojil USA o desaťtisíce zbraňových systémov, ktoré potrebujeme, aby sme bojovali a vyhrali veľkú mocenskú hru (a great power war). USA by mali s Moskvou podpísať dohodu o vzájomnej bezpečnosti a stiahnuť všetky americké jednotky z východnej Európy, ukončiť všetky sankcie a sformovať geostrategické partnerstvo s Ruskom, aby sme dokázali efektívne čeliť spojenectvu Moskvy a Pekingu (ako som navrhoval ostatných šestnásť rokov). Rusko je nepriateľ, ktorého sme sami vytvorili. (Russia is an enemy of our own making,) Ak Trump ostane verný svojmu volebnému sľubu, že skoncuje s nepriateľstvom, premení Rusko na geostrategického partnera a natrvalo skoncuje s ruskou jadrovou hrozbou vo vzťahu k US; mierové podmienky, ktoré som navrhol, by mohli poslúžiť ako šablóna, aby sme dosiahli efektívny obrat za účelom zadržiavania čínskej agresie v západnom Pacifiku.
Zdroj: The Real War https://dpyne.substack.com/
Preložil Ladislav Hohoš
No comment. Uvidíme… Možno už na jeseň. L. H.
4 Odpovede
Nuž, mám obavu, že k vyrokovaniu spravodlivého a trvalého mieru a skončeniu proxy vojny proti Rusku na Ukrajine je ešte ďaleká cesta.
Hlavný problém spočíva v tom, že nestačí vyriešiť animozity, ktoré majú Rusko a Ukrajina medzi sebou. Existuje hlbší problém, ktorý väčšina západných predstaviteľov, včítane aj značnej časti Trumpovej administratívy, zatiaľ stále ignoruje. Rusko, nie je pripravené podriadiť sa vôli USA. A vôľa USA aj v časoch Trumpa sa prejavuje v presvedčení, že NATO môže svojvoľne postúpiť k ruským hraniciam, teda k hranici medzi Ukrajinou a Ruskom. Rusi už dávnejšie na to povedali rázne nie.
Ostatné vyhlásenie amerického prezidenta týkajúce sa konfliktu na Ukrajine sa ukázalo byť výrazne menej ostré, ako očakávali eurohujeri a aktivistické média, čo môže byť spôsobené aj tým, že Trump je naklonený vnímať príčiny vzniku toho nezmyselného konfliktu aj realistickejšie ako jeho predchodca. Avšak súčasný americký prezident určite nemá pod úplnou kontrolou celý americký štátny aparát, takže zástancovia priameho konfliktu medzi Ruskom a NATO majú dostatok nástrojov na vyvolanie eskalácie.
Takto mali rozmýšľať v politickom establišmente USA (aj Deep State) ešte v rr. 2006-22. (Samostatnou kapitolou je myslenie a záujmy kapitálovej oligarchie, ktorá je v pozadí všetkého). Teraz je trochu prineskoro na otáčanie geopolitického kormidla. Rusi nemenia svoje názory len tak ľahko (a to mali v USA vedieť pŕv). Trump môže skončiť a môže prísť na scénu nový Biden. Takže osoba Trumpa nie je (a nemôže byť) pre Putina (a Kremeľ) nijako dostatočnou zárukou. Naviac ekonomika a obchod už Rusi boli nútení preorientovať (pretočiť) na Východ a štáty BRICS. Rusi nie sú ani naivní, ani nie sú „pätolízačmi“. Keď už boli nútení toľko veľa zaplatiť (materiálne i ľudsky) za to, aby ustáli svoje pozície a nedovolili, aby Ukrajina (s jej štátnou politikou) sa jednoducho stala členom NATO a oficiálne ich „nepriateľom“ a „ohrozovateľom“ rovno pred ich dverami, tak neupustia svoje ťažko a aj nákladne vydobyté pozície a nespreneveria ani svoje „oporné priateľstvo“ s Čínou. Medzi nimi sa už ustálil vzájomný partnerský vzťah a nová perspektíva. Osvedčené priateľstvo v ťažkých časoch je pre Rusov veľa. Ide o významnú ídeovú a etickú hodnotu. Naviac, Rusko si už vytvorilo svoj nový ekonomicko-obchodný priestor s ďalšími spriaznenými krajinami v zoskupení BRICS, a sotva by sa vrátili „do spolku“ s tými (USA a EÚ, aj s ich NATO) ktorí spreneverili veľký potenciál dobrých vzťahov s Ruskom, na ktorom bolo treba stavať od r. 2000, od nastúpenia V. Putina do prezidentského kresla.
Z celého vývoja po 2. svetovej vojne vyplýva a v Kremli si sú zrejme dostatočne toho vedomí , že v rámci geopolitických hier a preníc si USA všetkých svojich „spojencov“ (spravidla) priputávajú k spolupráci na svoje budúce ťaženia v rámci nimi označovaných „výziev“. A sotva sú Rusi tak krátkozrakí aby neodhadli (neodhalili), že USA by potom hľadali spôsob ako zapojiť Rusko na svojej strane na ťaženie proti Číne ako ich už ohlásenej ďalšej výzve (v štýle „Rozdeľuj a panuj“). V tomto Rusi vidia „za roh“. Takže čo navarili v USA za Bidena (a jeho predchodcov) to už Trump teraz nenapraví. Naviac, nie jeho (teatrálnymi) metódami. V Rusku (Kremli) majú dostatočne vyvinutú historickú pamäť a praktický rozum. A tiež neopúšťajú svojich spojencov, ktorí boli ich oporou v ťažkých časoch. Rusi sú v tom svojrázni a originálni. A nedajú ani so sebou lacno zametať. Krivdy a nekalosti (cudzích voči nim) si pamätajú a dbajú, aby sa neopakovali.
— Pokračovanie (3. časť) —
Preto Putin nijako nenadbieha tomu ako Trump kedy pískne. (Tak to robia len „európania“ z EÚ). Ako sa už ukázalo a osvedčuje sa, Rusko je si bližšie s Čínou a krajinami v zoskupení BRICS než s establišmentom USA a ich hegemonistickou stratégiou (monokultúry moci). Proti sebe totiž stoja a vyvíjajú sa dva svety – multilaterálny a hegemonistický. A Rusi chcú byť súčasťou multilaterálneho sveta. To je im bližšie a viac im to vyhovuje. Nechcú byť vazalom jedného hegemóna. Chcú si zachovať svoj priestor slobody a nezávislosti. A to je svojou povahou (podstatou) viac „demokratické“ než diktátorstvo jedného hegemóna s krajne utilitaristickou stratégiou a budovaním vazalských medzinárodných štruktúr, a na tom vyťažovanom prospechu.