Asi sa budeme na stránkach SLOVA opakovať, ale platí repetito est mater studiorum – Stredná Ázia sa nielen stáva, ale už sa stala regiónom o ktorý prejavujú záujem (asi okrem Slovenska) všetci.[1]
Ide totiž o priestor, ktorý má také strategické prednosti, o ktorých niekedy v devätnástom či dvadsiatom storočí nechyroval žiaden z klasických geopolitikov či geoekonómov.[2] Napokon stredoázijskí prezidenti dávajú najavo, že geografická poloha (hranica s Čínou, Ruskom či Afganistanom) nie je len nevýhodou, ale skôr, vzhľadom na krach Západu na Ukrajine, výhodou, ktorú stredoázijskí lišiaci dokážu použiť a využiť.
Nemecký kancelár Olaf Scholz, keď je jasné, že nemecká ekonomika je v stave dýchavičnosti, vyrazil do Strednej Ázie 15. – 17. septembra 2024.
Lenže dnes je Stredná Ázia iná, než bola pred tridsiatimi rokmi. A to si musí Západ uvedomiť, pretože:
- v Strednej Ázii sa dostáva na čelo (a niekde už aj dostala) nová generácia politikov, ktorí so sovietskou érou už nemajú nič spoločné;
- zmenila sa geopolitická rovnováha v regióne, kde sa hegemónia Ruska plazivo presúva k hegemónii Číny.
Najskôr rokoval (na bilaterálnej úrovni) v historickom meste Samarkand s prezidentom Uzbekistanu Šavkatom Mirzijojevom a potom v Astane s prezidentom Kazachstanu Kasymom-Žomartom Tokajevom.
Summit postsoviestskej Strednej Ázie a postnacistického Nemecka
Nemecký kancelár pokračuje v tradícii summitov SA5 +1. Nakoľko sa v médiách neustále objavujú tézy o „postsovietskej“ Strednej Ázii, tak potom je korektné hovoriť o tom, že ide o (o druhý) kontakt, resp. summit SA5 + „postnacistické“ Nemecko.
Nemecký kancelár Olaf Scholz a hostiteľ, prezident Kazachstanu, Kasym-Žomart Tokajev.
Okrem iného sa nemecký kancelár z úst hostiteľa summitu dozvedel, že „… je faktom, že Rusko nemožno poraziť vo vojenskom zmysle“ a tiež, že je potrebné „… zvážiť všetky mierové iniciatívy rôznych štátov a dospieť k rozhodnutiu zastaviť nepriateľské prejavy a potom prejsť k diskusiám o územných otázkach…“[3]
Vždy ide len a len o energetické zdroje
Berlín už ani neskrýva, že vo vzťahu voči Strednej Ázii mu ide predovšetkým o energetické zdroje, ktoré tak ľahko, ako svedomie niektorí slovenskí opoziční politici, zahodil. Napríklad len z Kazachstanu odoberá Nemecko cca 8,5 mil. ton ropy ročne. Schválne si pozrite geografickú mapu Eurázie v kombinácii so schémou ropovodov Eurázie. Takže je jasné, kade a ako tá ropa tečie? Inak viac ropy nakupuje (za výrazne vyššie ceny) Nemecko len z Nórska a USA. Vcelku dobrý biznis (pre niekoho a na úkor koncového spotrebiteľa).
Čo sa týka investícií, Nemecko len v roku 2023 investovalo 770 mil. $ priamych investícií do ekonomiky Kazachstanu (nárast + 64 % v porovnaní s rokom 2022). Čo sa týka investícií do ekonomiky Uzbekistanu, Berlín zvýšil jedenásťnásobne ich úroveň v porovnaní s rokom 2017.
Počas rokovaní došlo k dohode o vytvorení 66 spoločných podnikov s nemeckým kapitálom v hodnote 55 mld. $ v Kazachstane a realizácii spoločných projektov vo výške 9 mld. € v Uzbekistane.
Týchto pár čísiel pripomíname len preto, lebo ani jedna z krajín Strednej Ázie sa nepostavila do radu pritakávačov, že Rusko je vo vzťahu k Ukrajine agresor (ako si to Západ želá) a viac-menej s postojom Moskvy (neverejne) sympatizujú, pretože s konaním Kyjeva majú svoje (nedobré) historické skúsenosti po roku 1991. Naviac K.-Ž. Tokajev pripomenul, že „.. .eskalácia konfliktu bude mať za následok neopraviteľné dopady na celé ľudstvo…“
Bezpečnosť nadovšetko
Patrí to už k povinnostiam, na summite SA5 + Nemecko sa venovali aj medzinárodnej bezpečnosti cez prizmu situácie v Afganistane.
Aktuálnou témou bola kandidatúra Kirgizska na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2027 – 2028, čo krajiny Strednej Ázie unisono podporujú.
Sumarizácia
Na záver summitu, ktorého sa okrem spomenutých prezidentov Kazachstanu a Uzbekistanu ešte zúčastnili: Sadyr Žaparov (Kirgizsko), Emomali Rachmon (Tadžikistan) a Serdar Berdymuchamedov (Turkménsko), bola prijatá Spoločná deklarácia prezidentov krajín Strednej Ázie a federálneho kancelára Nemecka[4], v ktorej sa o.i hovorí o troch smerovaniach ďalšej spolupráce Strednej Ázie a Nemecka:
- zvýšenie obchodného obratu;
- rozšírenie spolupráce v energetickej oblasti;
- rozvoj priemyselnej spolupráce.
No na záver azda treba povedať, že Stredná Ázia sa stáva aj akýmsi príkladom krajinám globálneho Juhu, teda ako si odoberať bonusy a výhody z komplikovaných vzťahov, ktoré majú medzi sebou globálne mocnosti.
A ešte jedna zásadná poznámka! Stredoázijská návšteva nemeckého kancelára, ktorému sa rozpadá Nemecko (a tým aj celá EÚ,) potvrdila, že časy, keď jazdili politici zo Západu do Strednej Ázie a kládli si podmienky typu: buď my (Západ), alebo Rusko/Čína – je minulosťou!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Foto: www. akorda.kz
SÚVISIACE:
Príprava na summit s krajinou vychádzajúceho slnka – Noveslovo
Summit Stredná Ázia – krajiny Perzského zálivu – Noveslovo
Európa sa snaží o Strednú Áziu – Noveslovo
Svet potrebuje rozvíjajúcu sa Strednú Áziu – Noveslovo
[1] V ostatnom období navštívili Strednú Áziu prezidenti Francúzska, Talianska, predseda EK, v septembri 2023 sa konal summit SA5-USA…
[2] Podrobnejšie pozri: «Регион повышенного внимания: почему Запад заинтересовался Центральной Азией».
[3] Pozri: Rusko je vojensky nepremožiteľné, povedal kazašský líder Tokajev (teraz.sk)
[4] Pozri: Встреча глав государств стран Центральной Азии проходит в Астане (prosud.kz)
