Na úvod si pripomeňme, že v historickom meste Samarkand (ktoré bolo kedysi srdcom Strednej Ázie a dôležitou oázou na Hodvábnej ceste z Číny do Európy) sa uskutočnil (3.- 4. apríla 2025) prvý summit Stredná Ázia – Európska únia.
Účastníci summitu, zľava: prezident Tadžikistanu, Kazachstanu, A. Costa, hostiteľ, prezident Uzbekistanu, Ursula von der Leyenová, prezident Turkménska a Kirgizska. Foto: www.president.uz
Pri jeho komentovaní sme sa vtedy opreli o nasledujúce hodnotenie: „… a ešte je tu jeden fígeľ. Európska únia po tom, čo nasadila sedemnásť kôl sankcií voči Ruskej federácii (a tá má v Strednej Ázii historickú bonitu),Rusko akoby pokropila ekonomickou svätenou vodou a sama sa zamotala do neriešiteľných ekonomických, energetických aj politických ťažkostí…“[1]
Keď sme pri tých nezmyselných ideologicko-otravných bruselských sankciách, tak od summitu Stredná Ázia – Európska únia sa politicko-byrokratický model Európskej únie dopracoval až k príprave ďalšieho „zdrvujúceho“, dvadsiateho balíka sankcií.
Jeho pripravovaným špecifikom je, že by sa tam mal objaviť nástroj, ktorý by mal zabrániť obchádzaniu sankcií, demokraticky nehľadiac na to, že sa týka nezávislých tretích krajín, v danom prípade priestoru Strednej Ázie.
Stredoázijských krajín, ktoré neboli a nie sú priamo zaangažované v udalostiach na Ukrajine. Ani na strane Kyjeva v prípade rozpútania voči vlastným občanom nezmyselnej antiteroristickej operácie s pomocou regulárnej armády – ATO (kto si dnes na to spomenie). Ani na strane Moskvy, ktorá spustila (24. februára 2022) špeciálnu vojenskú operáciu.
Podľa úmyslu Bruselu tento nástroj má obmedziť predaj počítačom riadených obrábacích strojov a rádií vyrobených v EÚ do krajín, „… kde existuje vysoké riziko, že tieto výrobky budú reexportované do Ruska…“[2]
Na muške Kirgizsko
Ako vzorový príklad si Brusel zobral Kirgizsko, ktoré je podozrievané (Bruselom), že krajina slúži ako jeden z neoficiálnych kanálov dodávok tovarov do Ruskej federácie, ktoré sú zapísané v predchádzajúcich devätnástich sankčných zoznamoch, ktoré boli prijaté, žiaľ, aj s pomocou Slovenska.
Ako argument sa používa konštatovanie, že od roku 2021 sa prudko zvýšil export z EÚ do Kirgizska. V roku 2021 to bolo na úrovni 263 mil. €. V roku 2024 sa export ustálil na hodnote 2,5 mld. €.
Len pre poriadok z rastu exportu by sa mal každý dobrý hospodár tešiť, a nie trestať obchodného partnera.
Nakoniec, čo chceme od nevolených politikov v Bruseli, ktorí nie a nie pochopiť, že tu nie sú na to (a na to tu nie je ani NATO), aby prepisovali a po svojom ohýbali minulosť, sú tu na to (aj NATO, ktoré už patrí k tej minulosti), aby nás viedli do budúcnosti. Nie na pokraj zániku!
Pozrime sa, ako sa na tomto, podľa Bruselu nebezpečnom exportnom boome, „spolupodieľalo“ Slovensko.
Vyberieme si zo štatistík len niektoré roky v minulosti (napr. 2005, ktorý bol dohľadaný, rok 2014 a 2015, keď bola 14. apríla 2014 Kyjevom zahájená ATO a tiež spomenuté obdobie 2021 – 2024, ktoré vzal za základ Brusel). Ide o vzájomnú obchodnú výmenu medzi Slovenskom a Kirgizskom (v tis. €)[3].
Piesok do súkolia
Aj keď Brusel neustále sype piesok do obchodného súkolia vo vzťahu k Ruskej federácii a najnovšie aj voči časti postsovietskeho priestoru, presnejšie – napriek sľubom o strategickom partnerstve – voči Strednej Ázii, nie všetky krajiny spolku, prežívajúceho ideologickú, morálnu, ľudskú, ale aj energetickú a ekonomickú krízu, zvaného Európska únia sa snažia znížiť svoje obchodné aktivity v regióne historicky spojenom s Ruskou federáciou.
Dňa 11. februára 2025 minister zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko Johann Wadephul v Berlíne hostil ministrov zahraničných vecí Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.
Nosným bodom programu ministerského stretnutia Stredná Ázia – Nemecko bola predovšetkým téma energetiky. Krajina totiž po „odstrihnutí“ sa od stabilných a cenovo výhodných dodávok plynu z Ruskej federácie (a tiež utlmenia jadrovej energetiky) energeticky dosť krváca a hľadá v postsovietskom priestore náplasť na túto boľačku.
Nie nosnou, ale ani okrajovou témou stretnutia v Berlíne bola téma sankcií a prudkého nárastu obchodného obratu Nemecka s krajinami Strednej Ázie.
Takže európske a nemecké firmy obchodujú so Strednou Áziou a za to treba Strednú Áziu potrestať. To bude asi nová ekonomická koncepcia hodná Nobelovej ceny za ekonomiku.
Drang nach Central Asia
Špeciálne potrestať Kirgizsko možno, alebo najmä za to, že poštátnilo zlatonosné nálezisko Kumtor, otvorilo dvere kapitálu z Číny a nie je nepriateľské voči Ruskej federácii.
Nakoniec Nemci sami konštatovali, že pre Berlín je veľmi dôležité pracovať s týmito partnermi, kde je plyn, ropa, nerastné suroviny a vzácne zeminy.
Okrem toho sa Nemecko a ďalšie štáty EÚ snažia dostať región z historického ruského vplyvu. Drang nach Osten č. 2 v modifikácii Drang nach Central Asia! Lenže pamätníci pôvodnej prehratej kampane z rokov 1941 – 1945 ešte žijú. Napriek snahe prepísať históriu, si pamätajú.
Stredná Ázia, ktorá o.i. hraničí s Ruskou federáciou a Čínou (ale napr. aj Afganistanom) je zaujímavá nielen pre Európanov, ostatných veľkých hráčov (Turecko, India, Pakistan, Irán…), ale aj pre Spojené štáty.
US stopa
Potvrdzuje to aj nedávna návšteva veľvyslanca Spojených štátov s osobitým poslaním pre záležitosti Južnej a Strednej Ázie Sergia Gora v dňoch 4. – 7. februára 2026, keď navštívil Taškent a Biškek.
Návšteva bola deklarovaná ako pokračovanie biznis dialógu vo formáte B5+1 (USA), kde sa podnikanie a vzájomný obchod stal hlavným jazykom diplomacie.[4]
Touto dvojnávštevou Uzbekistanu a Kirgizska S. Gora ukončil cyklus regionálnych návštev a stretnutí v Strednej Ázii (október 2025 – Kazachstan, Tadžikistan, január 2026 -Turkménsko), počas ktorých bola zrejme do praxe uvedená nová koncepcia Spojených štátov, týkajúca sa energetických pravidiel (z ich pohľadu) v regióne.[5]
Nie je priestor a ani cieľom tohto textu široko hodnotiť túto februárovú návštevu S. Gora, ale na zamyslenie je fakt, že zatiaľ čo Brusel ide trestať Kirgizsko za obchodnú šikovnosť, Spojené štáty súbežne s Kirgizskom rozširujú ekonomickú spoluprácu.
Národná investičná agentúra Kirgizskej republiky[6] pred návštevou špeciálneho veľvyslanca informovala, že 15 veľkých amerických korporácií je už zaregistrovaných a oficiálne operuje v strategických sektoroch kirgizskej ekonomiky.
Plenárne zasadnutie za účasti prezidenta Kirgizska S. Žaparova a S. Gora.
Počas stretnutia prezidenta S. Žaparova a S. Gora, ktorého sprevádzala skupina amerických podnikateľov, v novej prezidentskej a vládnej rezidencii Ынтымак Ордо (voľnom preklade: Palác jednoty, alebo Palác harmónie) v Biškeku,[7] mal prezident zásadný, nie politický, ale ekonomický prejav.
Vo svojej reči akcentoval: „… Kirgizsko realizuje multivektorovú zahraničnú politiku. Kirgizsko je otvorené pre všetkých čestných investorov a biznis, ktorý mi nedelíme podľa krajiny pôvodu…, ku každému biznisu, vrátane nášho domáceho sa staviame rovnako a sme pripravení ako štát ho podporiť…“[8]
Spojené štáty však nielen rozširujú ekonomickú spoluprácu a partnerstvo. Vo svojom vystúpení S. Gore pozval biznis z Kirgizska a celej Strednej Ázie, aby sa zúčastnil v projektoch obnovy Ukrajiny. Takže Washington to už má jasné, ako by chcel, aby to na Ukrajine bolo. Alebo len blafuje.
Sergio Gor na plenárnom zasadnutí.
Stredná Ázia slzám neverí
Lenže, nehľadiac na kvetnaté reči, Stredná Ázia si dávala, dáva a bude dávať pozor na Európsku úniu – to bez debaty.
Brusel si na Biškek dovoľuje, pretože nemá ropu a plyn, ale na Astanu, Taškent a Ašchabad nie, pretože tí majú všetko, o čo sa vďaka sankciám Brusel a jeho dvadsaťsedem vazalov sami pripravili.
Stredná Ázia sa vyhýba geopolitickým (a biopolitickým) pasciam, ktoré s pravidelnosťou nastavuje postsovietskemu priestoru Západ.
Nehľadiac na kvetnaté reči, strategické partnerstvo musí, podľa stredoázijskej logiky a skúsenosti, vyzerať úplne inak, než ho prezentuje Brusel, ale aj Spojené štáty.
Lekcia pre Západ zo spomenutého náleziska Kumtor je príkladom a poučením pre všetky krajiny Strednej Ázie, čo znamená nenechať sa namotať a spraviť fatálnu chybu v investičnej politike.
Každá krajina Strednej Ázie má právo na svoj relevantný názor a postup, ktorý treba akceptovať. Akceptovať ako relevantný. Nie ho negovať, alebo nivelizovať cestou nezmyselných ekonomických sankcií a vyžadovaním ideologických hlúpostí.
To je také progresivisticko-neoliberálne – úbohé a najmä historicky bezperspektívne!
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Foto: www.president.kg
SÚVISIACE:
Prvý summit Stredná Ázia – Európska únia
[1] Pozri: https://noveslovo.eu/komentare/prvy-summit-stredna-azia-europska-unia/
[2] https://www.hlavnespravy.sk/eu-sa-nebude-vyhybat-novym-sankciam-voci-rusku-ak-spojenci-zo-skupiny-g7-nedosiahnu-dohodu/4231540
[3] Spracované podľa: vlastný archív autora, ŠÚ SR, MH SR, MZVEZ SR a www.mzv.sk/astana
[4] https://kg24.news/obschestvo/kyrgyzstan-i-ssha-uglublyayut-partnyorstvo-v-ramkah-s5-1.html
[5] https://www.ng.ru/cis/2026-01-26/1_9423_asia.html
[6] https://invest.gov.kg/zha%d2%a3ylyktar-zhana-okuyalar/
[7] https://en.wikipedia.org/wiki/Yntymak_Ordo
[8] https://president.kg/ru/news/all/40038
Jedna odpoveď
Vážený pán Peter Juza,
oslovil a zároveň ma poučil obsah celého Vášho článku, za ktorý som Vám veľmi vďačný…
Za výstižné a poučné považujem aj toto Vaše konštatovanie:
„Len pre poriadok z rastu exportu by sa mal každý dobrý hospodár tešiť, a nie trestať obchodného partnera.
Nakoniec, čo chceme od nevolených politikov v Bruseli, ktorí nie a nie pochopiť, že tu nie sú na to (a na to tu nie je ani NATO), aby prepisovali a po svojom ohýbali minulosť, sú tu na to (aj NATO, ktoré už patrí k tej minulosti), aby nás viedli do budúcnosti. Nie na pokraj zániku!…“
Je už skutočne najvyšší čas, aby sme sa nielen my, ale aj ostatné slovanské národy v Európe, zbavili otroctva Európskej únie a NATO s tým, aby sme ostatnému svetu ukázali, ako sa dá žiť v mierovej budúcnosti…!
Pre inšpiráciu by sme sa mali vrátiť k dielu nášho velikána Ľudovíta Štúra „Slovanstvo a svet budúcnosti“, ktoré je jedným z jeho vrcholných diel…!