Blíži sa koniec vojny na Ukrajine?

Portál Other News publikoval článok rešpektovaného austrálskeho odborníka na medzinárodné vzťahy  Dr. Scotta Burchilla s názvom  Ukrajina – je už skoro koniec? (Ukraine: is it almost over?), ktorý v ňom predkladá provokatívnu hypotézu o blízkom konci vojny na Ukrajine. Uvádza, že napriek ukrajinskému odporu a západných prísľubov „sa vojna pre Ukrajinu zdá byť takmer skončená.“ Svoje hodnotenie opiera o nasledujúce štyri dôvody.

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

Po prvé. Wall Street Journal píše, že verejná rétorika o hrdinskom odpore Ukrajiny maskuje prehlbujúce sa súkromne vyjadrované ​​pochybnosti medzi politikmi v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku, že Ukrajina bude schopná vyhnať Rusov z východnej Ukrajiny a Krymu. Toto videnie konfliktu potvrdzuje aj americký predseda zboru náčelníkov, generál Mark Milley, ktorý v New York Times tvrdil, že „Ukrajina pravdepodobne nedosiahne podstatne väčšie zisky na bojisku a mala by prejsť k rokovaciemu stolu“.

Podľa Scotta Burchilla je nepravdepodobné, že by sa vojna skončila rozhodujúcim víťazstvom jednej alebo druhej strany. Rusofóbom na Západe ale ide o totálnu porážku Ruska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby sa s Ruskom dohodol výmenou za nejakú budúcu, bližšie nešpecifikovanú bezpečnostnú dohodu s NATO. Putinova invázia priniesla aj posilnenie NATO a taktiež sa zvýšil vplyv USA v NATO, ktoré sa vždy usilovali brániť krokom Francúzska a Nemecka smerom k nezávislej európskej obrannej a zahraničnej politike. Toto bola geopolitická priorita Washingtonu od konca druhej svetovej vojny. Podľa investigatívneho novinára Hersha bolo hlavným dôvodom, prečo Washington vyhodil do vzduchu plynovod Nordstream 2, aby zabránil užším energetickým a politickým vzťahom medzi Ruskom a Nemeckom. „Západ uprednostňoval vojnu pred diplomatickým urovnaním, až kým nebolo jasné, že Ukrajine dochádzajú vojaci a získanie strateného územia je nepravdepodobné,“ píše Burchill. Pozornosť vzbudil aj čínsky mierový plán, ale napriek určitým pozitívnym signálom je pre USA neprijateľný, pretože jeho akceptácia by bola diplomatickým úspechom Pekingu. Preto je podľa Burchilla „prezident Joe Biden  čoraz viac a správne považovaný za hlavnú prekážku riešenia tohto konfliktu.“

Po druhé.  V Nemecku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve a dokonca aj v Kongrese USA rastie odpor voči pokračujúcemu financovaniu vojny, najmä medzi republikánmi. Aj Wall Street stráca trpezlivosť, pretože počas bojov nemôže využívať investičné príležitosti na Ukrajine. Inflácia vo svete rastie, je narušený vývoz obilia a ďalších globálnych dodávateľských reťazcov, čo vyvoláva značné problémy.

Bez výhľadu na koniec vojny alebo na významné ukrajinské víťazstvá bude na Západe klesať podpora verejnosti a zvyšovať sa únava z vojny. Autor charakterizuje situáciu takto: „Patová situácia na bojisku v podstate znamená ruské víťazstvo.“ Ukrajina a Rusko zdieľajú 1 000 km dlhú hranicu a Moskva považuje proatlantickú vládu na svojej západnej hranici za existenčnú hrozbu. Moskva tiež dokáže absorbovať oveľa väčšie vojenské straty ako Ukrajina – opotrebovávacia vojna hrá v jej prospech, takže je potrebné uzavrieť dohodu.

Po tretie. Na Západe sa zvyšuje pochopenie, že tento konflikt sa stal zástupnou vojnou NATO s Ruskom, pričom väčšinu ľudských a materiálnych nákladov znášajú Ukrajinci. Boj „do posledného Ukrajinca“, ako povedal bývalý veľvyslanec USA Chas Freeman v Saudskej Arábii, je na Západe vnímaný ako dobrý spôsob, ako „vysušiť“ ruskú armádu. Dokonca aj Zelenskyj a jeho politická elita chápu, že toto je skutočný dôvod, pre ktorý doteraz získali takú veľkú podporu, aj keď na víťazstvo to stačiť nebude.

Rusko nie je také izolované, ako sa často na Západe hovorí a má stále partnerov najmä v Afrike, východnej Ázii, Južnej Amerike a na subkontinente (India). Západné médiá vo veľkej miere neposkytovali nezaujatú analýzu a zavádzali o verejnej mienke mimo západných krajín. Podľa  Scotta Burchilla „rétoriku o boji za slobodu treba s posmechom odmietnuť“ a otvorene uvádza: „Vojna oživila atavistickú nenávisť k Rusku na Západe a medzi politickými, intelektuálnymi a mediálnymi elitami rozpútala psychotickú posadnutosť prezidentom Vladimirom Putinom.“ Ekonomické, diplomatické a športové sankcie ale mali malý vplyv na smerovanie Ruska pod Putinom a naopak, posilnili sa vzťahy Moskvy s Pekingom.

Po štvrté. Za cynické označuje Burchill „pobúrenie Západu nad ruským porušovaním suverenity Ukrajiny“, pretože súčasne ignoruje svoje vlastné zločiny vo Vietname, Iraku, Afganistane, Líbyi a Sýrii. Západ akceptuje anexiu severného Cypru Tureckom a podporuje anexiu Západného brehu a Golanských výšin Izraelom, ako aj brutálnu blokádu Gazy. „Západ na Ukrajine neobhajuje žiadne morálne ani právne princípy. Tragickú situáciu, ktorú pomohla vyvolať, skôr oportunisticky využíva pre svoje záujmy,“ uzatvára túto problematiku Burchill a upozorňuje, že udalosti sa neodohrávajú v nadčasovom vákuu a na ich pochopenie je vždy potrebný historický kontext. Je preto potrebné brať do úvahy nenaplnené ubezpečovanie Ruska o nerozširovaní NATO a jeho posun k ruským hraniciam. Taktiež zásahy Washingtonu do vnútornej politiky Ukrajiny a snahy o zmenu režimu „s cieľom znepriateliť si Moskvu“. Toto všetko vyvoláva podozrenie verejnosti aj voči motívom ich vlastných vlád, ktoré vyúsťujú do protivojnových protestov v mnohých západných krajinách.

(Celkovo 1 058 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter