Úver EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur má za cieľ získať čas na návrat Demokratov. Nevyhláseným cieľom únie je predlžovať konflikt aspoň do roku 2029 v nádeji, že Demokrati znovu získajú kontrolu nad Bielym domom a obnovia US politiku USA vo vzťahu k Ukrajine z čias Bidena.
Očakáva sa, že Orbánovo „demokratické odvolanie“ odstráni procedurálny odpor Maďarska ohľadom plánovanej pôžičky EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, financovanej prostredníctvom spoločného dlhu členov. Russia Today zverejnila v decembri minulého roka podrobný článok o tomto pláne. Išlo o kompromis ohľadom financovania tejto pôžičky po tom, čo únia nedosiahla konsenzus ani o úplnom zhabaní niektorých zmrazených aktív Ruska darovaných Ukrajine, ani o použití aspoň časti ako zábezpeku za pôžičku pre Ukrajinu. Čitatelia sa môžu dozvedieť viac tu a tu.
Ak všetko pôjde podľa plánu, agentúra Bloomberg informovala, že únia plánuje konať rýchlo po tom, čo Maďarsko všetko už niekoľko mesiacov brzdí; tento krok následne riskuje financovanie nekonečnej vojny. Nádeje na vojenský prielom na fronte alebo diplomatický prielom v rozhovoroch sprostredkovaných USA sa ešte len musia naplniť; takže tempo ruského postupu v teréne ostáva zamrznuté, čo znamená, že dosiahnutie minimálneho ruského cieľa, ktorým je získanie kontroly nad celým Donbasom, by mohlo trvať roky.
Financovanie dvoch tretín ukrajinského rozpočtu na nasledujúce dva roky podľa zámeru EÚ by pravdepodobne viedlo k dohode o ďalšom dvojročnom kole za účelom povzbudiť USA na pokračovanie vo vojenskej pomoci. Od minulého leta USA už nedodávajú zbrane Ukrajine, ale predávajú ich NATO, ktoré ich tam potom presúva. Aj keby Trump tento predaj pozastavil, pokiaľ bude ukrajinský rozpočet financovaný a nič sa zásadne nezmení, potom to môže vydržať dostatočne dlho, než by si to opäť rozmyslel.
Je isté, že Ukrajina nemôže bojovať večne, pretože aj nový náčelník Zelenského štábu Kirill Budanov nedávno pripustil, že čelí „obrovskému, obrovskému problému“ po odhalení nového ministra obrany Michaila Fedorova, že viac ako 2 milióny Ukrajincov sa vyhýbajú odvodu, čo vážne komplikuje operácie na fronte. Vždy existuje tiež možnosť, že Putin premení špeciálnu operáciu na formálnu vojnu, v ktorej by sa už nestaral o civilné obete v snahe definitívne ukončiť konflikt za ruských podmienok.
Existujú dva konkurenčné myšlienkové smery o tom, prečo tak ešte neurobil. Jeden špekuluje, že Putin nechce neúmyselne riskovať eskaláciu s USA, ktorá by sa ľahko mohla zvrhnúť do tretej svetovej vojny, zatiaľ čo druhý tvrdí, že stále skutočne považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ, ako on podrobne vysvetlil vo svojom najvýznamnejšej stati z leta 2021, a teda aj neochotu vidieť ich civilistov trpieť. V každom prípade scenár večnej vojny predpokladá, že Putin tak neučiní, čo sa nedá považovať za samozrejmosť.
Napriek tomu EÚ funguje za predpokladu, že Putin to neurobí, čo vysvetľuje, prečo únia plánuje rýchlo schváliť 90-miliárdovú pôžičku Ukrajine a stále nakupuje zbrane od USA na transfer tamže. Uvedené nielenže prehlbuje riziko, že sa napätie vymkne spod kontroly, ale tiež prehlbuje energetickú neistotu EÚ uprostred prebiehajúcej krízy spôsobenej treťou vojnou v Perzskom zálive, pretože ukončenie konfliktu by hypoteticky mohlo viesť k obnoveniu ruského vývozu energie do EÚ na prospech jej občanov.
Nevyhláseným cieľom EÚ je predlžovať konflikt minimálne do roku 2029 v nádeji, že Demokrati znovu získajú kontrolu nad Bielym domom a obnovia politiku USA vo vzťahu k Ukrajine z čias Bidena. Hoci Európania budú dovtedy ekonomicky trpieť, nehovoriac o ďalších úmrtiach Rusov a Ukrajincov, Únia je ochotná zaplatiť tieto náklady v snahe o dosiahnutie svojho ideologicky motivovaného cieľa, ktorým je strategická porážka Ruska. Konflikt by však v konečnom dôsledku mohol skončiť strategickou porážkou EÚ.
Text a ilustrácia:
Preložil Ladislav Hohoš.
