Návrat medených polotovarov a 500. výročie baníckeho povstania
Dlhé desaťročia sa Banská Bystrica viezla na vlne povstaleckej minulosti, až postupne jej prívlastok Banská strácal na identifikovateľnosti. Čiastočne to korigovalo presnejšie označenie jej dvoch historických míľnikov – medená a povstalecká.
Zásluhou vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií ako aj nadšencov slávnej histórie stredoslovenských banských miest sa v poslednom období zdvihlo nadšenie zachrániť všetko, čo z uvedenej doby ešte zostalo v akom-takom stave. Napokon, okolité obce si držali banícke tradície a s nimi spojené spôsoby životného štýlu – Špania Dolina, Staré Hory, Tajov, Moštenica, Ľubietová, Malachov a i. Spamätala sa aj Banská Bystrica, ktorá konečne „objavila“ napr. zvyšky industriálnych objektov na Medenom hámri z pôvodného thurzovsko-fuggerovského impéria a začala podnikať kroky na ich záchranu. Mesto preto nadviazalo kontakty s nemeckým Augsburgom, odkiaľ pochádzal Jakub Fugger ako predstaviteľ bohatého bankového domu.
Aj keď sa vedelo, že meď z Banskej Bystrice putovala takmer do celého vtedy známeho sveta, súčasníkov šokujú postupné odhalenia konkrétnych nálezov na potopených lodiach vo svetových moriach a oceánoch. Úžasne to pred časom dokumentoval vo svojom filmovom dokumente historik Pavel Dvořák.
Thurzovsko-Fuggerovská obchodno-ťažiarska spoločnosť (1495-1525) a potom Fuggerovský podnik (1526-1546) dali fantastický základ k rozvoju mesta vo všetkých oblastiach, Banská Bystrica patrila k najbohatším oblastiam v Uhorsku a bolo to na nej vidno.
Je toho veľa, čo by sa dalo v tejto súvislosti spomenúť, radi by sme však upozornili na niekoľko zaujímavých výstav a podujatí, ktoré v tomto roku ponúkajú banskobystrické inštitúcie na bližšie spoznanie tejto unikátnej doby.
Ešte v roku 2022 vznikla THURZO-FUGGER zážitková expozícia v Barbakane, ktorá prezentuje rozkvet medenej Bystrice na časovej osi s augmentovanou realitou v smartfónoch, ako aj s 360 stupňovou videoprojekciou. Stojí za ňou projekt Európska fuggerovská cesta spojením Banskej Bystrice, Augsburgu a ďalšími rakúskymi, nemeckými a talianskymi mestami.
V januári t.r. do tejto expozície pribudli jedinečné exponáty – po takmer 500 rokoch sa do Banskej Bystrice vrátili medené polotovary, ktoré nedorazili do pôvodne určeného cieľa. Potopili sa počas búrky v Severnom mori pri Holandsku, našli sa náhodou pri hľadaní nedávno potopenej lode s kontajnermi. Náklad obsahoval 800 kg medených polotovarov, väčšinou z banskobystrickej proveniencie označenej pečaťou rodiny Fuggerovcov – trojzubcom s krúžkom. Tri kusy originálnych medených artefaktov boli umiestnené v Barbakane.
Ďalšou novou atrakciou tejto expozície je výstava Červené zlato – zrodené z vody a ohňa. Zbierka jedinečných špaňodolinských nádob (poháre, misky, kanvice, tabatierky a i.) prezentuje zručnosť, tradíciu a výnimočné dedičstvo remeselného umenia banskobystrických zlatníkov. Exponáty zapožičalo Banícke a gotické múzeum LEOGANG z Rakúska a Nadácia Achim und Beate Middelschulte z nemeckého Essenu. Dôležité je, že pri uvedenej expozícii dostali príležitosť aj školáci a iní záujemci dozvedieť sa viac o tejto časti historického dedičstva aj v priľahlých stánkoch a svojou fantáziou ho pretvárať podľa svojich predstáv.
Obyvatelia i návštevníci dostali tak možnosť kochať sa leskom slávy jedinečného podniku, ktorý dokázal z prírodného bohatstva a technickej zručnosti vyčarovať užitočné i oku lahodiace predmety a zariadenia. To je tá lesklejšia strana mince.
Niekto však musel to vzácne imanie tvrdou prácou vydolovať! Na začiatku uvedenej etapy sa baníci tešili zo slušného zárobku, ktorý im dovoľoval lepšie životné podmienky. Časom sa ale situácia výrazne zhoršovala a dostávali sa do čoraz väčšej biedy. Našli sa bojovne naladení vodcovia, čo sa chopili odporu voči vrchnosti a požadovali plnenie dohodnutých zmlúv. Po ich opätovnom nedodržaní postupne pritvrdzovali, až sa vzbura rozrástla do najväčšieho sociálne orientovaného povstania v súdobom Uhorsku.
A práve o tejto stránke slávnej medenej Bystrice hovorí najnovší počin v Thurzovom dome. Veď kde inde hľadať stopy medenej doby ako v Stredoslovenskom múzeu (v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK). A práve tam sa 14. mája uskutočnila vernisáž výstavy VZBURA BANÍKOV pri príležitosti 500. výročia baníckeho povstania v Banskej Bystrici (1525-1526).
Úsilie odborných pracovníkov múzea (autor scenára Filip Glocko s pomocou ďalších kolegov) prinieslo okrem klasických foriem prezentácie baníckej kultúry vo vitrínach a textoch aj ducha súčasného invenčného umenia možného. Osobitná miestnosť dočasne nazvaná kino Baník priniesla vzrušujúce momenty oživenia zbierkového obrazu Vincenta Hložníka z roku 1953 s tematikou baníckeho povstania do podoby takmer 13 minútového krátkometrážneho animovaného dokumentu Čas, keď povstal banícky ľud! s použitím AI. Ponúka nielen informácie, ale aj vzrušujúce citové zainteresovanie pri poznávaní historických udalostí v trojdimenzionálnej forme.
A navyše, autori výstavy z Hložníkovho obrazu „vybrali“ z masy vzbúrencov postavy imaginárnych hlavných aktérov ako solitérne obrazy s konkrétnymi menami a umiestnili ich v rámci výstavných priestorov. Aby aktéri baníckej vzbury neboli iba bezmenné figúry v dave, ale konkrétni ľudia. Veď napokon skončili na šibenici! Neprekáža, že to nie sú ich originálne podoby, ale ich mená by mali zostať v pamäti – Ondrej Kolár, Ondrej Kocko, Matej Siegel, Jakub Kőhler a Ján Skočko.
Ďalšia miestnosť je venovaná triptychu s tematikou baníckeho povstania od banskobystrického maliara Júliusa Flachého z roku 1930, ktorý namaľoval pre práve postavený Národný dom (arch. Emil Belluš). A aby nebolo pochýb, že ide o banskobystrické udalosti, na pozadí postáv baníkov sa nachádzajú siluety mestských objektov. Veľkoobrazy (220×200 cm) s názvami Grupa baníkov, Inaugurácia prvého pána baní a Dedinský ľud obdivuje mesto boli časom premiestnené do objektu kina Praha (pri malej železničnej stanici vedľa Hrona). Veľká povodeň r. 1974 podmyla budovu natoľko, že ju asanovali a v jej sutinách sa ocitli aj spomínané obrazy. Iba zásluhou bývalého riaditeľa múzea Milana Šoku sa ich podarilo zachrániť a v poškodenom stave umiestniť v priestoroch múzea, kde roky čakali na svoje lepšie časy. Až do roku 2025, keď ich príkladne reštauroval maliar Štefan Kocka a dnes môžu sprostredkovane ponúkať atmosféru spomínaných udalostí.
A pre tých, ktorí majú radi exaktné fakty, je vo vstupných priestoroch múzea na podlahe vykreslená časová línia udalostí vzbury baníkov. Výstavu dopĺňa kvalitne spracovaný bulletin (34 strán) s textami a obrazovými dokumentmi v anglickom, nemeckom a maďarskom preklade.
Treba vysoko oceniť aktivitu všetkých banskobystrických zanietencov, ktorí sa húževnato starajú o zachovávanie prameňov a cestičky k žriedlam. Príťažlivou formou približujú medenú aj povstaleckú históriu mesta i regiónu, ktorý má pevné miesto nielen na mape Slovenska, ale aj Európy! Stojí zato prísť do mesta pod Urpínom osobne si to prezrieť a nadýchať sa tak napríklad ducha doby, ktorá dala tomuto sídlu prívlastok Banská…
