V Podtatranskom múzeu pred rokom otvorili jedinečnú archeologickú expozíciu – Knieža z Popradu a jeho hrobka
Miesto posledného odpočinku mladého germánskeho aristokrata z prelomu 4. a 5. storočia nášho letopočtu síce nie je ako to Tutanchamónovo, tým skôr, že ho podobne ako väčšinu pohrebných komôr egyptských faraónov vyplienili. Ale z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku ide o jedinú hrobku svojho druhu v Európe.
Komora s dreveným sarkofágom
V hĺbke piatich metrov sa dokonale zachovala zastrešená drevená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevov a obuvi zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických nádobách, toaletné a iné predmety dennej potreby. Napriek vykradnutiu hrobky sa našli rozličné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, striebra a zlata, napríklad prívesok prerobený z mince rímskeho cisára Valentiniána z roku 375 n. l.
Pri výstavbe Priemyselného parku Poprad – Matejovce si počas povinného archeologického výskumuvoktóbri 2005 všimli jednu anomáliu – neustále vlhké miesto. Mysleli si, že ide o dajaký podzemný prameň. Poslali tam bagristu a ten narazil na drevené trámy pod povrchom zeme. Že by našli starú studňu alebo bunker z 2. svetovej vojny? Čoskoro sa ukázalo, že treba hľadať o 1 700 rokov staršie súvislosti. Prieskum už aj s odborníkmi zo zahraničia predĺžili o ďalšiu sezónu. Okrem hrobky však nič iné v lokalite neobjavili. Nijakú osadu či základy vojenského tábora.
Hrob mladého aristokrata
Ukázalo sa, že ide o hrob mladého muža, možno syna veliteľa či princa z východogermánskeho kmeňa Vandalov, ktorí sa vtedy nakrátko usadili na Spiši (v roku 455 vyplienili Rím, preto Vandali), aby ich vzápätí v rámci sťahovania národov nadobro nahradili Slovania.
Archeológovia odkryli vďaka prítomnosti vody takmer dokonale zachovaný zastrešený zrub s dreveným sarkofágom. Napriek „návšteve“ starovekých vykrádačov našli také predmety ako posmrtné lôžko, stôl, hraciu dosku, predmety z kovu, kúsky kože a textílií. Výskumníci sa k nim dostali – aby neporušili krehkú drevenú konštrukciu hrobky – priam akrobatickým spôsobom: oslobodzovali ich z bahna ležmo, zavesení na povrazoch.
To však bola iba prvá etapa záchrany historického dedičstva. Nasledovali roky konzervácie v Poprade, v nitrianskom Archeologickom ústave SAV a v Centre pre baltskú a škandinávsku archeológiu v severonemeckom Schleswigu. Jednotlivé artefakty postupne prichádzali do Podtatranského múzea. Ako posledný privítali materiál vonkajšej komory z Nemecka v apríli 2022, lebo pre svoje rozmery nad štyri metre dĺžky ho nemohli sušiť v špeciálnych zariadeniach, ale jedenásť rokov v piesku. Okrem slovenských a nemeckých bádateľov sa na konzervácii a detailnom výskume nálezu podieľali aj odborníci z Dánska, Belgicka, USA, Česka a Maďarska.
Päť sál, ktoré oslovia
Expozícia zaberá na prízemí múzea päť sál. V prvej je zobrazená širšia dobová situácia na severnom Slovensku v 4. storočí. Druhá miestnosť približuje objav, záchranu a konzerváciu jedinečných artefaktov. V tretej, tmavej, využili podzemný priestor so skleneným stropom, pod ktorým sa nachádza nápadito osvietená autentická replika pôvodnej hrobky. V nasledujúcich dvoch miestnostiach sú prezentované originálne drevené predmety, brvná vonkajšej podzemnej komory, zrekonštruovaná vnútorná komora a predmety, v ktorej sa v nej našli. Viaceré napodobňujú rímske predlohy a majú pôvod v Stredomorí. „Bola to priam dokonalá časová konzerva,“ zhodujú sa Karol Pieta a Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorí na výskume pracovali 18 rokov. Nič na tom nemení fakt, že hrobku vykradli prinajmenšom traja zlodeji niekoľko desaťročí po jej vybudovaní, keď už kostra bola v rozklade.
Lebka sa vôbec nezachovala, no tú si možno nepozvaní hostia zobrali ako trofej. Spolu so zbraňami a predmetmi z drahých kovov, z ktorých sa zachovali iba odlomené malé čiastky. Naopak, vykrádači po sebe zanechali dve lopaty a sekeru, ktorou sa presekali do sarkofágu…
Na poschodí secesnej budovy Podtatranského múzea v Poprade , ktorú ako prvú na Slovensku postavili špeciálne pre muzeálne účely, sú vystavené aj ďalšie exponáty – prírodné a historické zbierky približujúce vývoj podtatranskej oblasti od nálezov v Gánovciach z čias, keď tu žili mamuty a človek neandertálsky, cez dobu bronzovú a železnú, stredovek, až po súčasnosť.
Snímky: Autor
