Ako prvé chcem povedať, že aj ja viem, že Covid-19 nie je žiadne ľahké prechladnutie, choroba na pár dní… A ani nechcem robiť hrdinu. V čase jej vrcholu som sa bál. Lebo vystrašili nás hádam všetkých. Urobili to však nad prijateľnú mieru a z toho strašenia nakoniec bolo viac škody ako úžitku. Strašne veľa škôd! Hoci témy kovid už asi všetci máme plné zuby, dobre je neustále si pripomínať to, čo by nás mohlo poučiť. Mark Twain údajne povedal: Ľahšie je človeka oklamať, ako ho presvedčiť, že bol oklamaný… Ak sa však ani nepokúsime sami sebe vysvetliť, ako a prečo nás oklamali, ľahko nás oklamú kedykoľvek znova.
Ja vlastne ani nič vysvetľovať nebudem. Pokúsim sa predovšetkým predložiť pár skutočností, objektívnych faktov.
> Pandémia. Nebudem citovať definície. Aj tak nič nehovoria. Keď som čítal o nejakej epidémii v minulosti, autor ju obyčajne zobrazoval tak, že v „prednemocničnej dobe“ boli príbytky ľudí plné chorých a umierajúcich. Nemal im kto podať vodu. V neskorších časoch, keď už nemocnice existovali, boli preplnené, pacienti ležali na provizórnych lôžkach, na chodbách…
> Čísla z našich nemocníc nepoznám. Pomôžem si však. Nemci sú známi takou precíznosťou, ktorá po vojne nejedného z nich priviedla na popravisko alebo do väzenia. Našťastie, napriek tomu ich precíznosť neopustila… „V nemeckých nemocniciach vládla roku 2020 historická podobložnosť a podiel kovidovýchpacientov tvoril 2 %, slovom DVE PERCENTÁ; a najviac 5 % v čase najhoršej vlny.“ (MUDr. Gunter Frank, Zločin v režii státu, český preklad, Bodyart PRess 2024, s. 9; k citátu dodajme, že obložnosť lôžok vyjadruje využitie lôžkovej kapacity nemocnice, obyčajne v percentách). Obsadenosť nemeckých nemocníc bola nasledujúca: Roku 2019 sa v nich liečilo 19,2 milióna pacientov, z toho na Covid-19, samozrejme, ani jeden. Roku 2020, teda v čase „pandémie“ sa v nemeckých nemocniciach liečilo „už len“ 16,7 milióna pacientov (z nich 111 324 na kovid)… Celkove sa roku 2020 v nemocniciach Nemecka liečilo presne o 2 537 073 pacientov menej ako rok predtým! Roku 2021 sa počet pacientov napriek prítomnosti Covid-19 ešte znížil. O ďalších 39 392 pacientov… Výrazne klesol aj počet pacientov na lôžkach intenzívnej starostlivosti. Roku 2019 ich na tomto type lôžok bolo 2,267 milióna. Roku 2020 o 217 871 pacientov menej a roku 2021 sa počet pacientov na lôžkach intenzívnej starostlivosti oproti roku 2019 znížil o ďalších 152 246. Inými slovami: počas tzv. pandémie boli nemocnice, zdokumentovane nemecké, takmer poloprázdne!
> Aj v nedávnych rokoch pritom boli časy, keď nemecké nemocnice boli preplnené! Napríklad v zime 2017/18 – počas chrípkovej epidémie – keď pacienti kvôli preplneným izbám ležali na chodbách a tam ich aj liečili. (MUDr. Gunter Frank, Zločin v režii státu, s. 45)
> Počas spomínanej chrípkovej epidémie 2017/18 umrelo v Nemecku na chrípku okolo 25 000 ľudí – úmrtnosť na chrípku dosiahla viac ako jedno percento. (Kolektív lekárov a vedcov, Falošná pandémia, OZ EZEN, s. 12). To jedno percento si zapamätajme.
> Len tak mimochodom: „Napriek nedostatku pacientov dostali nemocnice (nemecké – pozn. jk) roku 2020 91,64 miliardy eur, o 11,34 miliardy viac ako rok predtým (80,3 miliardy). Je to zvýšenie príjmov o 14 perc., hoci počet ošetrených prípadov klesol roku 2020 o asi 13 perc… To znamená, že nemocnice, hoci menej pracovali, na kovide dobre zarobili, a to na náklady celej spoločnosti.“ (Frank, Zločin v režii státu, s. 37)
> Teraz sa vráťme k onomu percentu úmrtnosti na chrípku v rokoch 2017/18. V polovici októbra 2020 uverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej internetovej stránke štúdiu najcitovanejšieho epidemiológa sveta profesora Stanfordskej univerzity Johna P. A. Ioannidisa „Infection fatality rate of COVID-19 inferred from seroprevalence data“. Podľa štúdie mala globálna úmrtnosť na Covid-19 dosiahnuť 0,15 percenta. Podľa veku takto: V skupine nula až devätnásťroční mala nastupujúca choroba spôsobiť úmrtnosť 0,0013 perc., v skupine 20 – 29 rokov 0, 0088 perc., v skupine 30 – 39-ročných 0,021 perc., 40 – 49-ročných 0,042 perc., 50 – 59-ročných 0,14 perc., 60 – 69-ročných 0,65 perc., nad 70 rokov (primerane veku, rozdiel, či má pacient 71 alebo 101) v priemere 4,90 perc. Nerozpitvávajme nuansy, inak to je v prípade Ázie, Afriky či Európy, kde je veľa obyvateľov v starom veku, atď. Dôležité je, čo profesor Ioannidis podčiarkol mnohokrát: „Covid-19 je z hľadiska úmrtnosti na úrovni stredne ťažkej chrípky.“ Ešte raz – dovtedy najcitovanejší odborník sveta na danú problematiku v štúdiách dokázal, že úmrtnosť na Covid-19 je na úrovni stredne ťažkej chrípky. Ani nie na úrovni ťažkej vlny chrípky… Pričom nikto nechce povedať, že chrípka je banálne ochorenie. Už bola reč o tom, že aj na chrípku ľudia umierajú! Ide však o mieru opatrení! Koľkými chrípkovými vlnami každý z nás v živote prešiel?! Tí, čo toto čítajú, istotne aspoň jednou desiatkou, mnohí však aj päťdesiatimi, šesťdesiatimi vlnami. Z ktorých viaceré boli aj ťažké. Pamätáme sa, že sa počas nich na nejaký čas zavreli školy… Ale vie si niekto predstaviť, že by sa v prípade očakávania stredne ťažkej chrípky udiala aspoň stotina toho, čo sa odohralo následne? Najmä na Slovensku? Hoci už roku 2020 vedci predpokladali, že riziko pre ľudstvo bude na úrovni rizika „stredne ťažkej chrípky“?!
> Pitvy ľudí, ktorí údajne umreli na kovid, sa väčšinou nerobili. Až na výnimky. Profesor Klaus Püschel v Hamburgu začiatkom roku 2020 pitval viac ako sto ľudí s diagnózou úmrtie na Covid-19. Nenašiel však ani jeden, jediný prípad, ktorý by nemal komorbidné ochorenie! Pre Hamburger Morgenpost sa profesor vyjadril: „Všetci, ktorých sme doteraz vyšetrili, mali rakovinu, chronické pľúcne ochorenie, boli silní fajčiari alebo obézni, trpeli cukrovkou alebo srdcovo-cievnym ochorením…“ (Der Streit ums richtige Mass, Hamburger Morgenpost, 3. apríla 2020) Jeden z nich mal viac ako sto rokov.
> Ako sa môže stať, že z večera do rána sa najcitovanejší, najuznávanejší odborník v celosvetovom meradle, profesor na jednom z najprestížnejších pracovísk svetovej vedy (trebárs Stanfordská univerzita), pôsobiaci vo viac ako dvadsiatich redakčných radách vedeckých časopisov (trebárs Journal of the American Medical Association, Journal of the National Cancer Institute alebo The Lancet), zvolený člen množstva akadémií (trebárs Institute of Medicine – IoM, Európskej akadémie vied a umení, Európskej akadémie vied o rakovine, Americkej epidemiologickej spoločnosti, Asociácie amerických lekárov atď.), ako sa takýto človek stane dezolátom, dezinformátorom, konšpirátorom?! Reč je trebárs o prof. Johnovi Ioannidisovi. Jedna z jeho esejí mala podľa anglickej Wikipédie roku 2005 viac ako tri milióny zobrazení, čo je najviac v histórii Public Library of Sciense. Slovkom trebárs som sa pokúsil naznačiť, že ľudí s jeho postavením vo vedeckom svete a s podobnými názormi, ako má on, bolo viacero. Ako sa to môže stať? A ako im uvádzané a ešte horšie nálepky môže dávať človek, ktorý sa hrdí, že neabsolvoval žiadne vyššie formálne vzdelávanie alebo mladá žena po absolvovaní šiestich (!) semestrov štúdia, teda len s ukončeným prvým stupňom vysokej školy filozofického zamerania (obaja denník SME)?! Aby človek pochopil pravdu, asi nesmie byť zaťažený vzdelaním…
„Napriek“ ukončenému tretiemu stupňu vysokoškolského vzdelania a dlhoročnej praxi v novinách viem pochopiť, že ak by médiá opakovane prinášali informácie, že vlaky na Slovensku včera premávali zväčša podľa grafikonu, rovnako tak električky v Košiciach i Bratislave, že včera v New Yorku nikoho nezabili, že nikde na svete sa nebojovalo, onedlho by ich nikto nečítal. Médiá potrebujú „šťavu“ karambolu, nešťastia, strát životov…
Skutočne humanitné a skutočné vzdelanie však môže niekedy byť osožné aj pri posudzovaní problémov medicíny. Taký Ignác Filip Semmelweis istotne patrí k najvýznamnejším lekárom 19. storočia. Zistil, že príčinou epidémie horúčky šestonedieľok, na ktorú svojho času umieralo veľa žien, sú – samotní lekári, nedostatok hygieny z ich strany. Boli to lekári, ktorí nákazu z pitevní nechtiac roznášali po celých nemocniciach. Toto zistenie brali lekári ako obvinenie a to sa slovutného lekárskeho stavu hlboko dotklo. Semmelweis – povedané súčasným jazykom – bol dezolát, dezinformátor, konšpirátor… Však skončil primerane tomu. Pomenované dobovo – v blázinci. Dnes nesie jeho meno lekárska univerzita v Budapešti (bol maďarský lekár nemeckého pôvodu). Je slávny. Lebo nielenže niečo zistil, ale dokázal to obhajovať sám proti všetkým…
Naspäť k novinárom, pretože „pandémia Covid-19“ s nimi neoddeliteľne súvisí. Skutočné vzdelanie novinára by totiž predovšetkým malo viesť k uvedomeniu si svojho poslania – že ním nie je poúčať, ale pýtať sa. A keď nastane zložitejšia situácia, dávať priestor rôznym názorom. Lebo nemyslím si, že ktosi by mal mať raz a navždy vyárendované postavenie vrchného žreca vedy. Nárok na definitívny a nespochybniteľný názor nemá nikto, ani profesor John P. A. Ioannidis. Myslieť si opak môže len a iba hlupák. Iba človek takejto intelektuálnej úrovne môže hovoriť: „verte vede… drvivá väčšina, väčšina, všetci špičkoví vedci hovoria“. Hlúpe hovoriť to je predovšetkým vtedy, keď v zhruba tú istú chvíľu asi 15 000 lekárov a vedcov podpíše otvorený list, tzv. Great Barrington Declaration , a v liste požadujú práve iný, alternatívny prístup k riešeniu Covid-19. Odvolávať sa na nejaký názor, hoci aj vedca, ako na nemennú dogmu je ukážkový príklad nepochopenia vedy, je tragickým opakovaním inkvizície. List doteraz podpísalo vyše 940 000 ľudí. Medzi nimi Martin Kulldorff, profesor Harvardskej univerzity, epidemiológ, Sunetra Gupta, profesorka Oxfordskej univerzity, špecialistka na imunológiu a vývoj vakcín, Jay Bhattacharya, profesor Stanfordskej univerzity, epidemiológ a ďalší. Pochybnosti o aktuálnych riešeniach pandémie – na rozdiel od pani redaktorky – malo a verejne vyjadrilo množstvo ďalších naslovovzatých odborníkov – či už ako jednotlivci alebo v rámci iniciatív, ktoré vznikali po celom svete. Napríklad Dr. Geert Vanden Bosche, profesor mikrobiológie na Univerzite v Gente a Univerzite v Hohenheime, autor viacerých vakcín, Michael Yeadon, vakcinológ, ktorý dlhé roky viedol výskumný kolektív vakcinológov Pfizeru, Richard Pomerantz, profesor Jeffersonovej univerzity vo Filadelfii, Byram Bridle, profesor Univerzity v Guelph, Ontário a mnohí, mnohí ďalší.
Súčasní „dezoláti“ nie sú kolmi v plote – sú súčasťou „dobrej spoločnosti“ popredných vedcov, lekárov, riaditeľov nemocníc, lekárskych inštitútov atď. Len médiá hlavného prúdu im za potlesku veľkej časti konzumentov (nechajte nás žiť v našej bubline!) akosi nevedeli a stále nevedia prísť na meno…
> Každým dňom sa dozvedáme viac podrobností, prečo sa médiá na túto vedeckou váhou a počtom nezanedbateľnú skupinu vedcov pozerali ani nie krivým, ale rovno slepým okom (a zatiaľ stále pozerajú). Zakladateľ Facebooku a šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg v rozhovore s Joeom Roganom porozprával, ako ho Biely dom tlačil a dotlačil do cenzúry. Pôsobenie Facebooku prirovnal k pôsobeniu podľa románu Georgea Orwella „1984“. To nepovedal Putinov agent, to povedal americký oligarcha Mark Zuckerberg! Hovoril doslova o „orwellizácii“ nášho života, aj o tom že Meta bola politikmi nútená šíriť dezinformácie o kovide a odstraňovať obsah o pravdivých skutočnostiach v prípade vedľajších účinkov vakcín… Nuž a ak ani pred publikovaním informácií o USAID azda nikto uvažujúci nespochybňoval, že Biely dom má dlhé ruky siahajúce až na Slovensko, dnes to máme čierne na bielom… Obsah románu „1984“ sa zákonite musel prejaviť aj u nás, v našich médiách. Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila… V plnom význame každého z týchto slov. Prečítajte si ich ešte raz… Všetko sedí, je to aj naša realita ostatných rokov. Len to slovíčko otroctvo sa akosi zmenilo na slovo vakcína…
> Pritom ani zďaleka sa za cenzúrou nemusí skrývať len záujem politikov. Ročný rozpočet veľkých amerických farmaceutických firiem na reklamu predstavuje podľa Roberta F. Kennedyho ml. takmer desať miliárd dolárov. Podľa neho šéf spravodajskej siete Roger Ailes roku 2014 povedal, že vyhodí každého moderátora, ktorý si dovolí naživo hovoriť o nebezpečnosti vakcín. „Naša spravodajská divízia,“ vysvetlil Ailes „získava v nevolebných rokoch od farmaceutických spoločností 70 percent svojich príjmov z reklamy.“
> Menili sa aj štatistiky. Aj ten, kto zomrel len s kovidom, úradne zomrel na kovid. Hoci v skutočnosti mohol zomrieť na to, že mu odložili nevyhnutnú operáciu a tá mu mohla zachrániť život… Čo sa to porobilo? Veď už Robert Koch (1843 – 1910) rozlišoval chorobu a infekciu. Inými slovami: Choroba si vyžaduje klinické prejavy; u množstva ľudí sa môže vyskytovať infekcia, ale nemusia byť, nie sú a ani nebudú chorí… Tou oponou, za ktorou sa robilo iluzionistické predstavenie, boli testy, zvlášť na Slovensku.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
„Máme v rukách atómovú zbraň na vírus,“ jasal premiér Matovič koncom jesene 2020 a prezidentka Čaputová mu pri tom asistovala. Mysleli pritom testy. Antigénové i PCR. Bola to však jedna z Matovičových „atomofiek“ len na štátny rozpočet. (Myslím si, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku si dodnes neuvedomila, že skutočné zdražovanie v nadväznosti na vtedajšie pôžičky ešte len príde o niekoľko rokov; splácať sme ich ešte ani nezačali a definitívne ich budú musieť uhradiť až naši vnuci, koniec má byť o nejakých 33 rokov!) Antigenový test mohol úplne zdravých označiť ako pozitívnych, no skutočne chorých na COVID-19 zároveň za zdravých… Aj organizátori priznávali, že všetci, u ktorých vyšli antigénové testy pozitívne, by sa mali ešte otestovať presnejšími PCR testami, aby sa výsledok potvrdil alebo, naopak, vyvrátil. PCR testy boli rizikom zase v tom zmysle, že našli aj to, čo na sliznici takmer nebolo. Teda nemuselo byť v dostatočnom množstve. Jednak platilo to, o čom už bola reč, teda že (nielen) podľa Kocha si choroba vyžaduje klinický prejav, ale aj to, že malá vzorka výteru zo sliznice nosa sa pri 40 cykloch replikácie zväčšuje asi biliónkrát!!! Pri takom zväčšení musel byť v zamorenej spoločnosti vírus takmer všade okolo nás. Všetko toto stálo neskutočné peniaze a ľudia sa zbytočne zhromažďovali a navzájom ohrozovali nakazením.
> Známy nemecký lekár MUDr. Wolfgang Wodarg vidí testovanie na kovid takto: „medicinsky zbytočné, vyvolávajúce strach… bez testu PCR na vírusy SARS-CoV-2 pripraveného nemeckými vedcami by sme »epidémiu« alebo »pandémiu« koronavírusu ani nezaznamenali… dáva veľa pozitívnych výsledkov…“ dokonca „…aj pri zvieracích variantoch!“
> Štatistiky sa však menili aj doslova. V predkovidovej dobe sme sa opakovane dozvedali nasledujúce čísla: „Slovenskí epidemiológovia mapovali vzťah medzi celkovou úmrtnosťou a chrípkovou epidémiou v rokoch 2007 až 2017 a zistili, že následkom chrípky zomrie na Slovenku viac ako 800 ľudí ročne.“ Denník N 17. 10. 2018
> V roku 2020 však Pavol Čekan videl iné čísla: „Aktuálne evidujeme na Slovensku 55 úmrtí na COVID-19. V dôsledku chrípky pritom u nás podľa údajov ÚVZ zomrie každoročne počas chrípkovej sezóny v priemere 19 ľudí. Na COVID-19 teda do dnešného dňa zomrelo takmer trikrát viac Slovákov v porovnaní s úmrtiami na chrípku za posledné roky… (Plus jeden deň, 7. 10. 2020).
> Médiá doslova bičovali, hecovali ľudí. Noviny na prvej strane uvádzali počty infikovaných a počty mŕtvych za uplynulý deň. Podobne na televíznych obrazovkách sa neustále točili titulky (tie nasledujúce sú doslovnými citátmi): „Na Slovensku za včera pribudlo 2 241 infikovaných. Choroba COVID-19 vzala život ďalším 85 ľuďom.“
Roku 2023 podľa Štatistického úradu SR zomrelo u nás 54 133 ľudí. Vie si niekto predstaviť, že by celý večer televíznou obrazovkou prechádzal pás s informáciu „Včera na Slovensku zomrelo 148 ľudí“? Nuž ale zhruba toľko ľudí priemerne u nás každý deň skutočne zomrie! Prečo to ani jedna televízia denne nepripomína?!
> Riaditeľ Ústavu súdneho lekárstva v Berlíne prof. Michael Tsokos uviedol, že v období kovidu sa stretol s niečím, čo „som ako súdny lekár nikdy predtým nevidel: samovrahovia mali taký veľký strach zo smrti (na kovid – pozn. jk), že jediným riešením ich problému bola pre nich len smrť“. Spáchali samovraždu.
> Nezávislej nemeckej novinárke Ayi Velazquezovej vlani ktosi odovzdal zápisnice z rokovaní Inštitútu Roberta Kocha (RKI) a mejly z tejto inštitúcie. Už aj to je symptomatické – komu neznámy človek z vnútra ústavu dokumenty odovzdal –, že sa vyhol tzv. médiám hlavného prúdu… (Asi polovica Nemcov hlavným médiám neverí, čo je asi podobné ako u nás. Nedávno opätovne otvorila debatu na túto tému informácia, že aj Der Spiegel, ktorý bol niekedy vzorom nezávislosti a jeho zakladateľ Rudolf Augstein bol kvôli tomu dokonca aj vo väzení, sa spolu s ďalšími veľkými médiami prikrmoval dolármi z rozpočtu vlády USA. Úsmevné bolo, ako sprostredkovatelia obhajovali právo amerických úradníkov zasahovať do novinárskych projektov – celkove vraj vláda USA zasahovala do práce novinárov menej ako Sorosov Open Society Foundation, ktorý sa tiež podieľal na financovaní projektov. „Zasahovala menej? To je prinajmenšom viac ako „žiadne zasahovanie“, komentovali ospravedlňujúce slová výsmešne redaktori Berliner Zeitung, ktorí o prípade písali.) Vráťme sa však ku RKI. Rovnako ich dokumenty vzbudili v Nemecku záujem, lebo ak Spiegel bol kedysi výkladným predmetom novinárskej nezávislosti, inštitút bol vnímaný ako ikona nemeckého zdravotníctva. Čo povedali v inštitúte, to bola berná minca. Na základe ich výrokov rozhodovali súdy… Nemecká (nezávislá) tlač vlani však začala písať, že RKI akoby sa vrátil do čias nacistickej propagandy… Napríklad zápisnica z novembra 2021 zachytila nesúhlasné vyjadrenie člena krízového štábu, že minister a médiá hovoria o pandémii neočkovaných. „Nie je správne tvrdiť to,“ povedal člen krízového štábu. (Téza o pandémii neočkovaných sa presadzovala aj na Slovensku.) Zápisnice RKI odhaľujú, že nápad posilniť očkovanie treťou či štvrtou dávkou vôbec nepochádza od vedcov, ale od farmaceutického priemyslu a politikov. RKI sa však neozval… V inštitúte už roku 2021 vedeli, že ochrana očkovaním výrazne poklesla už dva mesiace po očkovaní, vedeli o prelomení vakcíny, ako aj o jej závažných vedľajších účinkoch. Mlčali však. Nezdvihli hlas ani proti vynechaniu tretej fázy testov v rámci povoľovacieho konania mRNA preparátov (testy na ľuďoch, ktoré sú v povoľovacom konaní neodmysliteľné), ani proti očkovaniu detí. Zápisnice naznačujú, že RKI dostával a akceptoval politické direktívy. Napriek protestom súdnych lekárov napríklad bránil pitvám osôb, ktoré umreli na koronu…
Ústav nezriadil porovnávacie skupiny na sledovanie pandémie, nevytvoril systematický zoznam podmienok testovacích laboratórií atď., hoci podľa zápisníc si uvedomoval, že tieto informácie sú na analýzu situácie nevyhnutné…
V areáli RKI sú umelecké diela – pripomienky na nacistickú éru. V tom zmysle, že už nikdy viac! Novinári teraz pracovníkom RKI pripomenuli rozpory s touto pripomienkou a so záväzkom: „Legitimizovali ste experiment na ľuďoch, ktorý bol umožnený klamaním verejnosti… podriadili ste sa diktátu politiky… bezvýhradne ste akceptovali rozdiel medzi hodnotnými a menej hodnotnými ľuďmi (neočkovanými)… Fyzický zásah do človeka bez súhlasu je tiež trestný čin, súhlas je právne platný len vtedy, ak je okrem iného získaný bez podvodu, úskoku, klamstva, nátlaku alebo donútenia…“ Povedané stručne: časť nemeckých médií obvinila RKI, že umožnil návrat spoločnosti do nacistických čias.
> Teraz k úmrtnosti: Ak zoberieme za základ úmrtnosti v Nemecku rok 2019, potom v prvom roku kovidu (2020) bola „podúmrtnosť“. Zomrelo o vyše 46 000 ľudí menej ako rok predtým! Roku 2021 bola potom (vždy v porovnaní s rokom 2019) nadúmrtnosť 0,1 perc., roku 2022 bola nadúmrtnosť 0,15 perc., roku 2023 takmer 0,11 perc. a roku 2024 nadúmrtnosť predstavovala 0,075 percenta. Bolo to v dôsledku Covid-19? Istotne aj. Ale: Podľa internej správy nemeckého ministerstva vnútra „KM 4 – 51000/29#2“ bolo len v marci a apríli 2020 odložených prípadne nevykonaných 90 percent plánovaných operácií. Len za tieto dva mesiace nepodstúpilo 2,5 milióna pacientov operáciu, hoci bola potrebná z hľadiska zachovania ich zdravia či života! Ak vyjdeme z toho, že ľudia predtým nechodili do nemocníc na dovolenku, ak sa nechceli nechať operovať z rozkoše, ale liečenie potrebovali objektívne a mnohí naliehavo, aké následky potom malo toto odopretie liečenia? Profesor Sucharit Bhakdi je presvedčený, že veľké! „Tu sa hrá o ľudský život. A môžem vám povedať, že veľmi veľa ľudí už zomrelo. A kto to popiera, nemá o medicíne ani len potuchy.“
> Nie som konšpirátor, držím sa faktov, pokúšam sa hľadať ich súvislosti. Nikde nevidím ten tajomný subjekt, ktorý by mohol cieľavedome vypustiť vírus s cieľom redukovať počet ľudí na svete. Rád by som vzniknutú situáciu vyriešil takým sedliackym rozumom – nič nové pod slnkom, vždy to bolo tak, že keď niekto hoci aj nechtiac urobil zle, usiloval sa to ututlať a ak mal moc, tak sa mu to aj podarilo. Presne toto sedí v prípade klamania o pôvode vírusu Covid-19. (Viac o tom napríklad v článku Milosť pre Dr. Skaza ).
Režisér Jenner Furst o ňom nakrútil film Thank You, Dr. Fauci, k názvu ktorého sa obyčajne pridáva dôvetok. Celé to znie: Vďaka, Dr. Fauci, zabili ste 20 miliónov ľudí!
Blízky človek prezidenta USA Bidena doktor Anthony Fauci mal podiel na financovaní experimentov v čínskom Wuchane. A mal moc. Tak ju využil na to, aby zotrel stopu vedúcu k jeho osobnej spoluzodpovednosti… V akej dobe to však žijeme? Mysleli sme si, že v demokratickej spoločnosti vyspelých, vzdelaných ľudí. Nesedí ani jedno. Nežijeme ani v plne v demokratickej spoločnosti, ani vo vzdelanej. Inak by podozrivý nemohol dostať univerzálnu milosť ešte predtým, ako bol obvinený, a to len preto, že je niekomu názorovo blízky. A v mojom okolí by nemohlo byť toľko formálne vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí si ani nedovolili zamyslieť sa nad jasnými dôkazmi, ktoré predkladali „dezoláti“, napríklad o furinovej štrbine, už od roku 2020. Pritom „dezoláti“ predložili veľa argumentov… Okrem tých odborných aj logické. Pýtali sa, prečo sa nový vírus nezrodil niekde inde, ale práve v blízkosti laboratória, v ktorom sa s obdobnými organizmami pracovalo. Náhoda? Spomínaná furinová štrbina umožňuje vírusu vniknúť do ľudskej bunky. Tento spôsob nie je v prírode neznámy, ale u predchodcov SARS-CoV-2 sa nevyskytoval, preto bol pre vedcov prekvapením. Pravdepodobnosť, že náhodne vznikol v prírode, odborníci vyčíslili ako jedna ku desiatim miliardám. Nuž, stáva sa. Akurát, že takáto cesta zodpovedala patentu firmy Moderna z roku 2016… Problémom je, že „vzdelaní“ ľudia sa nad hocijakým argumentom spochybňujúcim Fauciho výklad odmietali čo aj len zamyslieť, rozhodli sa žiť v bubline vyhlasujúcej každú odchýlku od „Fauciho učenia“ za konšpiráciu… Teraz, keď už aj americká CIA pokladá laboratórny únik za najpravdepodobnejší, sú vďaka syndrómu Marka Twaina rozladení a včerajší idol – CIA a celé USA pod vedením staronového prezidenta – obviňujú, že kapituloval a prebral argumentáciu „nepriateľa“.
> Povedzme, že únik vírusu „z klietky“ bol nešťastnou náhodou. Ktosi mu pootvoril dvere tým, že obišiel predpisy; je síce za svoje konanie zodpovedný, ale bolo to nešťastie. Tzv. vakcíny však mohli byť vyslovene zločinom. Lebo už mohlo ísť o zámerné konanie. Farmaceutickí oligarchovia jednoducho mohli využiť príležitosť zarobiť… Lebo ak sa u nás mRNA „vakcíny“, rýchlosť ich vzniku, obhajovala argumentáciou, že nejde o nóvum, ale o technológiu šľachtenú od 90-tych rokov, táto skutočnosť má aj odvrátenú stranu. Farmaceutické firmy v posledných desaťročiach investovali do výskumu technológií mRNA závratné prostriedky. Nechajme teraz bokom, že v prvopočiatkoch sa hovorilo o biologických zbraniach a o významných investíciách Pentagónu. V literatúre sa uvádza, že v rámci experimentov Gain-of-funktion vzniklo asi 4 000 patentov. Žiaden z nich nebol zadarmo. Spočíta niekedy niekto, koľko dolárov museli tieto výskumy stáť? Bez toho, aby sa investorom z hromadenia toľkých nových poznatkov počas dlhých desaťročí vrátil čo aj len jeden cent! Návratnosť, zisk je pritom cieľom každého investora. Neprerazili, nepodarilo sa im uviesť na trh ani jednu mRNA „očkovaciu“ látku, hoci sa o to pokúšali. Napríklad pri liečbe AIDSu. Dozorujúce organizácie ich zastavili. Covid-19, to však už boli iné čísla pacientov, iná možnosť nátlaku… Vrátane politického. Bola to obrovská príležitosť zahojiť si dlhoročné straty! Ako, akými cestami to dosiahli, koľko zákonov, nariadení pri tom v mene „dobrej veci“ prestúpili? A pomohlo to ľudstvu, alebo naopak, investori si zahojili rany na úkor tých najslabších? Odpoveď na túto otázku možno ponúka nasledujúca téza vyšetrovacieho výboru Kongresu USA z decembra 2024 – „ZISTENIE: Očkovanie spôsobilo obrovské vedľajšie škody a bolo veľmi pravdepodobne kontraproduktívne“ ().
> V príspevku Milosť pre Dr. Skaza som uviedol niečo v tom zmysle, že po škandalóznom nedemokratickom omilostení Dr. Fauciho som stratil predchádzajúcu úfnosť v to, že sa raz dozvieme, ako to skutočne s kovidom bolo. Nemalo to byť vyjadrenie vzťahu iba k odchádzajúcemu prezidentovi Bidenovi, ale predovšetkým k systému, ktorý mu to umožnil. Robert F. Kennedy ml., nový minister zdravotníctva USA v nedávnych rokoch jednoznačne identifikoval podstatu problémov sveta i USA. Vyjadril napríklad súhlas s Naomi Kleinovou, autorkou knihy Šoková doktrína: vzostup kalamitného kapitalizmu, ktorá dospela k poznaniu, že autoritárski demagógovia, veľké korporácie a bohatí plutokrati využívajú masové rozvraty na zvýšenie bohatstva, vyhladenie stredných vrstiev, likvidáciu občianskych práv, privatizáciu verejného majetku a rozšírenie autoritárskej kontroly. Presne to sa stalo teraz v súvislosti s kovidom. Robertovi F. Kennedymu budem držať palce. Je len otázne, či sa s oligarchizáciou dokáže vyrovnať spoločnosť na čele s oligarchmi.
Úvodný obrázok: Pixabay
