Aj keď sa píše rok 2024, v ktorom sa rôzni pseudopolitológovia uchyľujú ku krčmovým rečiam, máme tu aj svetlé miesta histórie; našej – slovenskej – politickej mysle, ktoré sú vďaka historickému poznaniu, životnej skúsenosti a normálnej ľudskosti zárukou, že informácia raz zasiahne svoj cieľ. Zasiahne svoj cieľ a osloví normálneho, nie celkom „zombizovaného“ príjemcu.
Počas sviatočných dní sa moja knižnica rozrástla o vynikajúcu knihu: Pekník, M. a kol.: Matúš Dula – politik, právnik a národný činiteľ (In.: VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2023, ISBN 978-80-224-2035-8, 368 strán). A keďže sviatočný čas umožňuje o. i. aj viac čítať, nech sa páči pár poznámok k tomuto dielu, ktoré už nikdy a nikto nemôže, aj keby chcel, ignorovať.
Ide o 36. zväzok edície Monografie a štúdie, ktoré vydáva VEDA, Vydavateľstvo SAV Bratislava. Nóvum je v tom, že doteraz bol vedecký projekt Osobnosti slovenskej politiky realizovaný v rámci Ústavu politických vied SAV, lenže v momente, keď sa vedenia tohto Ústavu chopili pendanti hrobára SAV (máme na mysli pobočníkov bez vedeckého pozadia a slniečkarov…), projekt prešiel späť medzi normálnych vedcov. (Na ozrejmenie: Snaha o elimináciu vlastného zamestnanca(ktorý je aj ako poslanec NR SR krytý zákonom), vynútená abdikácia exriaditeľa ÚPV SAV(ktorý skončil s mozgovou príhodou…), rozohnanie Vedeckej rady ÚPV SAV (ktorú dnes tvorí úzka množina nevedeckých slniečkárskych aktivistov), alebo likvidácia redakčnej rady časopisu Studia politica Slovaca… sú len smutným dôkazom toho, ako sa to nemá robiť – ale predsa sa robí.) Ak neveríte, pozrite si www.upv.sav.sk. Tam je to čierne na bielom a tam aj zistíte, ako sa niektorí „odbavujú“ na generačnej a ideovej téme.
Ale vráťme sa k osobnosti Matúša Dulu.
Matúš Dula je slovenská politická legenda a písať o legende je vždy viac ako náročné.
Dlhodobo pôsobil vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval i v hospodárskej a kultúrnej sfére. Ako advokát v politických procesoch zastupoval slovenských aj rumunských politikov. Matúš Dula svojím politickým myslením a konaním predstavuje viac ako polstoročie slovenskej politiky. Rozhodujúce obdobie jeho pôsobenia sa viaže k existencii Slovákov v habsburskej monarchii.
Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa.
Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.
Osvedčený autorský kolektív: Adamčík, T., Beňovský, J., Dobrovolný, I., Ďuriška, Z., Gbúrová, M., Goněc, V., Hellebrant, V., Juriščinová, N., Kovačka, M. (ktorý sa vydania nedožil), Krajčír, L., Lysý, J., Mrva, I., Pekník, M., Schwarz, J., Vozár, J. a Zacharides, B. na 368 stranách ponúka exkluzívny pohľad na politika, právnika a národného činiteľa Matúša Dulu.
Nehovoríme o vývoji ľudskej spoločnosti, ale len (alebo až) o vývoji politického myslenia na Slovensku prostredníctvom osoby M. Dulu.
Lenže podľa všetkého si dnes na Slovensku ceníme lacné náhrady a stredná trieda sa teší z priemernosti. Táto kniha je ukážkovým textom odtabuizovania politického barbarstva a poukázania prstom na stádovité správanie ľudí, ktorí o politickom odkaze M. Dulu nie, že nechcú vedieť, ale ktorí ho – aj keby chceli – nikdy ho nepochopia. Im stačí totiž priemernosť!
Chcel by som upozorniť na dva texty, ktoré považujem za odkazový vrchol tejto publikácie. Ide o zamyslenie J. Lysého: Dôvera a pamäť: problém s identitou (ss. 287 – 295), ale najmä o mapovanie činnosti M. Dulu ako advokáta v texte V. Hellebranta: Advokát Matúš Dula (ss. 261 – 274). Po prečítaní tohto zhrnutia by mnohí, či už „falošní“ alebo „chváliaci“ sa advokáti, motajúci sa okolo slovenskej politiky, mali hodiť do ringu uterák.
Celkovo je na mieste aj po skoro sto rokoch otázka, ako máme hodnotiť politika? Podľa toho, či je čestný? Alebo podľa tohto, či dodržuje svoje sľuby a záväzky? V tom prípade však pri ich dodržiavaní môže a musí byť čestný. Čestnosť je teda nutným politickým faktorom. Lenže ide len o politický faktor, nie o morálnu dimenziu.
Ak ste si ešte nezadovážili túto knihu, skúste tak urobiť.
A najmä ju prečítať.
Neobanujete.
Navyše, ak o pár dní bude na stole podobná kniha o S. Zochovi.
Slovensko má veľa politických velikánov!
No a úplne na záver: Nečestný I. Korčok, ktorý ignoruje dejiny slovenského politického myslenia, myšlienky M. Dulu, ale aj S. Zocha, jednoducho nemôže byť imperatívom doby!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Snímka: www.sk.wikipedia.org
