K 240. výročiu jeho tragickej smrti 23. mája 1786 na Madagaskare
Vrbovského rodáka Mórica Beňovského máme predovšetkým zafixovaného ako kráľa Madagaskaru. Menej sa však o ňom hovorí ako o moreplavcovi, či dokonca o autorovi knihy, ktorá sa stala na prelome 18. a 19. storočia mimoriadne populárnou a čitateľsky obľúbenou. V nej opísal časť svojho dobrodružného života v rokoch 1770 – 1776, keď bol vo vyhnanstve na Kamčatke, kde zorganizoval vzburu, po ktorej sa vydal na dobrodružnú plavbu do Macaa. Následne vstúpil do služieb Francúzska, pôsobil na Madagaskare, kde ho tamojšie kmene vyhlásili 1. októbra 1776 za ampansakabého, čiže kráľa.
Móric Beňovský nebol obyčajným dobyvateľom v rade dobrodruhov jeho doby, ale cieľavedome a na tie časy mimoriadne pokrokovo rozmýšľajúcim človekom. Na Madagaskar totiž priniesol pokrok: snažil sa pozdvihnúť životnú úroveň domorodcov, zakázal niektoré kruté zvyky, staval cesty, vysúšal močiare, zakladal nové sídla, zavádzal pravopis. Zahynul 23. mája 1786 v boji s francúzskymi jednotkami na ostrove Madagaskar, čiže presne pred 240 rokmi.
Jeho Pamäti a cesty sú jedinečnou literárnou pamiatkou. Beňovský si o svojich dobrodružstvách písal po francúzsky denník, ktorý vyšiel štyri roky po jeho smrti roku 1790 v anglickom preklade vydavateľa Williama Nicholsona v Londýne. Kniha mala siahodlhý názov a v podstate prerozprávala časť deja – Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského. Jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar.
Kniha okrem dobrodružného deja poskytla nadšeným čitateľom i množstvo zemepisných poznatkov a údajov o obyvateľoch a ich zvykoch v krajinách, ktoré Beňovský precestoval. Jeho útek a nasledujúca cesta z Kamčatky do Macaa bol na tie časy úctyhodný výkon hodný veľkého moreplavca. Táto dobrodružná cesta bola vlastne prvoplavba, nikto pred ním ju neabsolvoval. Keď si uvedomíme, že veľkí moreplavci sa na podobné cesty pripravovali roky, často s požehnaním a bohatou podporou korunovaných hláv, o to viac vynikne Beňovského čin. Za päť mesiacov zorganizoval vzburu na Kamčatke a takmer naslepo, bez dôkladnej prípravy, sa na starej rozpadávajúcej lodi Svätý Peter a Pavol preplavil až do Macaa. Takého činu mohol byť schopný len vysoko inteligentný, vzdelaný, rozhodný a odvážny muž. A Beňovský ním bol.
Pamäti a cesty sa stali skutočným bestsellerom konca 18. storočia. Po anglickom vydaní vyšli zakrátko vo francúzštine, nemčine, švédčine, holandčine, poľštine, koncom 19. storočia v maďarčine, ba v roku 1970 i v japončine. A stále najmä vo francúzštine vychádzajú nové vydania, poslednýkrát napr. v roku 2010. Beňovský bol, obrazne povedané, dlho najprekladanejším slovenským autorom, aj keď nemal ambície stať sa spisovateľom. Slovenskí čitatelia sa prvýkrát mohli s osudmi vrbovského rodáka zoznámiť vďaka prekladu niekoľkých častí jeho Pamätí a ciest z nemčiny, ktorý vyšiel v Bratislave roku 1808 – Památné příhody Hraběte Beňovského ve větším díle od něho samého sepsané, ve výtah pak uvedené a přeložené od Samuela Čerňanského. Zaujímavosťou je, že predhovor k vydaniu knihy napísal Juraj Palkovič, profesor Evanjelického lýcea v Bratislave. Ocenil publikáciu, ktorú autor napísal na základe svojich osobných zážitkov a priblížil tak neznáme krajiny, ale kritizoval vtedajšie módne romány, ktoré boli výsledkom spisovateľovej nespútanej fantázie: „Nejsem sice nenávistník dobrých a k mravnosti vedoucích románů, ale mnohem výši vážim sobě takovýchto historických spisů, v nichž se podivní a kratochvilní, skutečně stalí příběhové vypravují. Když se sebe při čítaní čtenář ptá: Stalo-li se toto kdy? A odpovídá sobě: Nikdy, to jest pouhý výmysl důvtipné hlavy, tedy ta naučení, která sobě i z najlepšího románu bráti může, moci své nemálo pozbývají, aniž se srdce jeho tak chápají, jako ta, kteráž z vypravování v skutku stalých věci plynou.“
V roku 1966 sme sa dočkali prvého vydania Beňovského Pamätí a ciest v modernej slovenčine zásluhou editora Jozefa Watzku v preklade Antona Spiesza s doslovom básnika Rudolfa Skukálka. Aj keď išlo o dobrý počin, zostal len na polceste, pretože vyšli len ukážky; z 900-stranového pôvodného diela sotva tretina. Na vydanie kompletnej knihy Mórica Beňovského Pamäti a cesty v slovenčine sa muselo čakať ďalších štyridsať rokov – vyšla až v roku 2006 v preklade Andrey Černákovej so zasvätenou štúdiou a podrobným poznámkovým aparátom, ktoré vypracovali znalci Beňovského života a diela Vrbovčania Ľubomír Bosák a Patrik Kýška.
Akú hodnotu mali Pamäti a cesty v čase vzniku? Beňovský v denníku uvádza, že keď doplával do Macaa, istý pán Gohr, kapitán v službách Anglickej spoločnosti, bol splnomocnený ponúknuť mu dar vo výške 15 000 guineí za denník a celú dokumentáciu cesty z Kamčatky cez Kurily, okolo Japonska a Tchajwanu do Macaa. Beňovský požadoval od spoločnosti penziu 4 000 libier šterlingov, ktorá po jeho smrti pripadne deťom, a že spoločnosť bude každému dôstojníkovi vyplácať 100 a obyčajnému členovi 30 libier ročne. Pán Gohr povedal, že na takéto podmienky nemá splnomocnenie, ale pokúsil sa podplatiť dvoch Beňovského druhov Stepanova a Wynbladtha, aby sa zmocnili dokumentov. Sľúbil im 5 000 libier šterlingov. Dnes už ťažko zistíme, či Beňovský nadsadzuje alebo nie.
Početné vydania Pamätí a ciest inšpirovali prozaikov, básnikov, dramatikov, operných libretistov i hudobných skladateľov v rôznych krajinách, aby spracovali výnimočný osud vrbovského rodáka. Prvou bola tragédia Goetheho švagra Christiana Augusta Vulpiusa Graf Benjowsky, ktorá vyšla anonymne v Lipsku roku 1792. Hru uviedli roku 1793 vo Viedni v Landstrassetheatre, a keďže zobrazovala ľúbostný vzťah Beňovského a Afanázie Nilovovej, dcéry veliteľa v Boľšorecku na Kamčatke, vdova po Beňovskom podala žalobu na riaditeľa divadla a pätnástich hercov. V maďarskej literatúre mu ako prvý venoval pozornosť bývalý generál rakúskej armády József Gvadányi, ktorý si penziu užíval v Skalici. V roku 1793 napísal veršovanú knihu Životy uhorského vojaka Pála Rontóa a Mórica Beňovského. S Móricom Beňovským sa Gvadányi dokonca osobne stretol v roku 1777 v Trnave v hostinci U zlatej koruny. V maďarskej literatúre treba ešte spomenúť veľkého románopisca Móra Jókaiho, ktorý v 4-zväzkovom diele preložil Beňovského Pamäti a cesty a pridal i beletrizovaný životopis. V roku 1993 sa k autorom o Beňovského živote pripojil aj maďarský prozaik Arpád Thiery knihou Gróf Beňovský. V poľštine vyšla poéma Juliusza Slowackeho Beniowski o jeho boji v radoch Barskej konfederácie.
Pomerne rýchlo spracoval osudy vrbovského rodáka nemecký dramatik August von Kotzebue v hre Gróf Beňovský alebo Sprisahanie na Kamčatke. Táto hra mala premiéru v Hamburgu v roku 1794 a pre Slovákov je významná aj tým, že ju zahrali na Veľkú noc v roku 1842 v Myjave študenti bratislavského Evanjelického lýcea, z ktorých sa niektorí neskôr stali významnými slovenskými dejateľmi a spisovateľmi – Samuel Štúr, Andrej Braxatoris (Sládkovič), Ján Francisci-Rimavský, Augustín Horislav Krčméry, neskorší riaditeľ prvého slovenského gymnázia vo Veľkej Revúcej, a martýr slovenskej revolúcie roku 1848 Ľudovít Šulek. V roku 1995, teda rok pred 250. výročím narodenia Mórica Beňovského, inscenovalo hru Divadlo spod Čerenca a účinkovali v nej nadšení ochotníci z rodného mesta Mórica Beňovského Vrbového a z neďalekého Prašníka. Hru naštudoval režisér Roman Nikodém, ktorý ju poslovenčil podľa českého prekladu Josefa Chmela, královskohradeckého profesora z roku 1822. Hra mala tri predstavenia a stretla sa so slušným záujmom obecenstva. S odstupom rokov, v roku 2012, Roman Nikodém hru upravil, už so súborom Dyvallo spod šikmej veže naštudoval ešte raz, mnohé postavy preobsadil a odohral asi 60 predstavení, jedno bolo aj v historickom prostredí na Ľubovnianskom hrade, kde bol Beňovský väznený.
Z nemeckej literatúry spomeniem ešte spisovateľku Luise Mühlbachovú, ktorá v roku 1865 vydala populárny román Graf von Benjowski. Román do slovenčiny o päť rokov neskôr preložila Marína Bobulová, manželka Jána Nepomuka Bobulu, projektanta prvej historickej budovy Matice slovenskej v Martine. Spisovateľka Luise Mühlbachová, pretože hrdinom jej románu bol Slovák, sa na prosbu prekladateľky vzdala honoráru. Román roku 1925 vyšiel v slovenčine aj v USA a v súčasnosti je prístupný aj na internete.
Postava Mórica Beňovského sa objavuje i vo francúzskej literatúre, napr. v diele Prospera Cultruho Vládca Madagaskaru v 18. storočí – Beňovský. Naposledy jeho život vo francúzskej literatúre opísal Jean-Christophe Rufin, u nás známy napr. románom Vyslanec Jeho veličenstva. V roku 2017 napísal román o Beňovskom Cesta okolo sveta sobolieho kráľa (Le Tour du monde du roi Zibeline). Kniha vyšla v roku 2023 aj v českom preklade pod názvom Král Sobol aneb Putování Mórice Beňovského. V ruskej literatúre sa osudmi Mórica Beňovského inšpiroval Nikolaj Smirnov v 30. rokoch minulého storočia v románe Ríša slnka. V roku 1967 český spisovateľ Dezider Galský, ktorý sa narodil a vyrastal v Michalovciach, kde ho na gymnáziu učil Alexander Matuška, napísal román Kráľ Madagaskaru.
No a na Slovensku sa o popularizáciu Beňovského zaslúžil najmä spisovateľ Jožo Nižnánsky. Novinár a básnik sa autorom historických románov stal vlastne zhodou okolností. Noviny Slovenská politika, v ktorých pracoval, mali nízky náklad a hrozil im zánik. Šéfredaktor František Votruba prišiel s nápadom, aby začali publikovať romány na pokračovanie. Nižnánsky najprv napísal román Čachtická pani a po jeho uverejnení mu začali vychádzať Dobrodružstvá Mórica Beňovského. Vďaka týmto románom sa náklad novín zvýšil z 2 000 výtlačkov na 40 000. Knižne vyšiel prvýkrát román o Beňovskom v Mazáčovom nakladateľstve v Prahe v roku 1933 a odvtedy mal ešte ďalších osem vydaní.
Pre zaujímavosť uvediem, že v roku 1800 skomponoval francúzsky skladateľ François–Adrien Boïeldieu operu Beňovský alebo Vyhnanci na Kamčatke. Operu v koncertantnom prevedení uviedli v Slovenskom rozhlase v roku 2014. V roku 2013 naštudovalo Štátne divadlo v Košiciach muzikál Móric Beňovský.
O Beňovskom chcel nakrútiť režisér Vladislav Pavlovič historický veľkofilm, ktorý by realisticky a bez romantických príkras priblížil život Mórica Beňovského. Napokon z jeho plánov vznikla v roku 1972 rozhlasová hra Z božej milosti náčelník náčelníkov Madagaskaru, pretože vtedy dostal prednosť rozsiahly televízny seriál Vivat, Beňovský! s Jozefom Adamovičom v hlavnej úlohe. Pripomeniem ešte, že o Beňovskom nakrútila v polovici 70. rokov nemecká televízna spoločnosť ARD štvordielny seriál Die unfreiwilligen Reisen des Moritz August Benjowski (Nedobrovoľné cesty Mórica Augusta Beňovského) v hlavnej úlohe s Christianom Quadfliegom, ktorého slovenskí diváci možno poznajú zo seriálov Starý, Siska, Derick alebo Miesto činu.
Beňovskému na Slovensku v poslednom čase venujú pozornosť spisovatelia literatúry faktu ako František Kele (Madagaskarský denník, s M. Musilom), Miroslav Musil (Skutočný príbeh Mórica Beňovského) a Vrbovčania Ľubomír Bosák a Patrik Kýška (To je náš Beňovský). Vrcholom ich spoločnej práce o Móricovi Beňovskom je encyklopédia Benovskiana. Takmer 500 stranová kniha obsahuje veľký počet hesiel, ktoré sa vzťahujú k Móricovi Beňovskému – mapujú miesta, kde ho zavial osud, významné osobnosti, s ktorými sa stretol, ale i množstvo umelcov, ktorí sa inšpirovali jeho osudom. Encyklopédia je svojím zameraním výnimočné dielo; poznáme všeobecné encyklopédie, encyklopédie miest, štátov, podľa predmetu bádania, podľa špecializovaných odborov (napr. chémie, archeológie, medicíny, astronómie a p.), ale neviem, či je podobná encyklopédia na svete, ktorá by sa podrobne zaoberala jedným výnimočným človekom.
Snímky: Autor a sk.wikipedia.org
