K 150. výročiu hrdinskej smrti Jozefa Bohuslava Bellu – medzi 17. a 24. 8. 1876
Jozef Bohuslav Bella sa narodil 23. 10. 1832 v Liptovskom Mikuláši ako najstarší syn miestneho kožušníka a richtára Jozefa Pravoslava Bellu, ktorý patril medzi uvedomelých Slovákov. Jeho otec spolupracoval s Gašparom Fejérpatakym Belopotockým a priateľské styky udržiaval s Michalom Miloslavom Hodžom, ktorému pri príležitosti svadby venoval báseň. Podporoval štúrovské hnutie aj finančne. Zložil kauciu na Štúrove Slovenskje národňje noviny a roku 1846 bol pokladníkom v Tatríne. O jeho národnom cítení svedčí aj skutočnosť, že sám si dal možno pod vplyvom štúrovcov staroslovanské meno Pravoslav a aj jeho synovia sa stali nositeľmi takýchto mien – Pravdoľub, Bohuslav, Miloslav a Dobroslav. Všetci zohrali úlohu v slovenskom literárnom a kultúrnom živote. Najznámejší sa stal Peter Dobroslav, ktorý písal pod pseudonymom Horal a je autorom básne Návrat, ktorú neskôr zhudobnil Eugen Suchoň a podľa prvého verša Aká si mi krásna sa stala jednou z najkrajších a najznámejších slovenských hymnických piesní. Ďalší syn Jozefa Pravoslava Bellu bol Ondrej Miloslav, autor básnickej zbierky Piesne Ondreja Bellu. Ján Pravdoľub Bella bol významný pedagóg na Dolnej zemi.
Jozef Bohuslav Bella bol najstarší syn Jozefa Pravoslava a mal veľmi dobrodružný život. Počas gymnaziálnych štúdií bol členom Jednoty v Levoči, kde zložil báseň Kto je pravý Slovák. Ako 18-ročný sa vydal na vandrovku, bol na Morave, v Prahe, Záhrebe, Terste, Ľubľane a v Benátkach. Mal byronovskú povahu a petöfiovského ducha. Verše nielen písal, ale za svoje ideály sa aj bil so zbraňou v ruke a aj hrdinsky zahynul v boji. Roku 1858 sa zúčastnil ako dobrovoľník čiernohorskohercegovinského povstania proti Turkom, roku 1863 poľského proti ruskej nadvláde. Bojoval hrdinsky a od veliteľa Langiewicza dostal čestný titul prvý šeregovec (junák). V roku 1876 bojoval v Srbsku proti Turkom. Bol vojakom povestnej Drinskej armády, pozostávajúcej z mnohých dobrovoľníkov, ktorí v hrdinskom boji pri Aleksinaci v auguste 1876 všetci zahynuli, vrátane Jozefa Bohuslava Bellu.
Bitka pri Alexinaci či Šumatovaci. Ilustrácia: Wikipedia
V tejto bitke, ktorá sa uvádza aj ako bitka pri Šumatovaci, srbské vojská pod velením plukovníka Kostu Protića odrazili útok omnoho početnejšej osmanskej armády. Encyklopédia Slovenska I z roku 1977 uvádza dátum Bellovej smrti 15. júl 1876. Podľa všetkého ide o nepresný údaj, pretože bitka pri Aleksinaci, v ktorej Bella zahynul, sa odohrala 23. augusta 1876. Biografický lexikón Slovenska z roku 2002 uvádza dátum Bellovej smrti medzi 17. a 24. augustom 1876.
Bella písal ponášky na ľudové piesne a príležitostnú poéziu. Počas života mu ale vyšla len jedna báseň Kde je moja milá? v roku 1858 vo Viktorinovej Concordii. Rok po básnikovej smrti v roku 1877 uverejnil jeho veršovanú povesť Rajčo Nikolajev o boji bulharského ľudu proti Turkom Andrej Trúchly-Sytniansky v časopise Orol. V rokoch 1906 – 1907 vyšlo zásluhou Jozefa Škultétyho desať Bellových básní v Slovenských pohľadoch. Bella je autorom aj rozsiahlej básne Fantázia z rokov 1855 – 1856, v ktorej opísal dezilúziu a stagnáciu slovenského národného hnutia po prehratej revolúcii v meruôsmych rokoch.
Jozef Bohuslav Bella opísal básnickým perom aj niektoré bitky, v ktorých bojoval, z poľského povstania v roku 1863 je báseň Boj pod Grachowiskami a v básni Boj u Pívy opísal bitku Čiernohorcov proti Turkom, ktorá sa odohrala 23. októbra 1858. Vtedy oddiely Čiernohorcov zvíťazili v bitke nad niekoľkonásobnou tureckou presilou.
Naraz Černohorci pušky z ramien schytia
Olovené zašlúc Turkom krupobitia.
Tí, súc počtom väčší, poskáču jak diví
A zápas sa začal ukrutný, strašlivý.
Horci pušky dlhé na plecia povesia,
Pochytiac handžáre – až Turci sa desia!
Handžár a jatagán, bodák a pištole
Jedine v tom boji zaujali pole.
Muž s mužom sa borí, driape za partačky,
Tak že svet nevidel dávno takej pračky!
Junáci padajúc na tej i tej strane,
A výstrel zriedka čuť, len cveng ostrej zbrane.
Vtom zahrmia delá, nuž ale do koho?
Keď je junač vedno, i toho, i toho!
Sprava: „Napred, bratia!“ hluk boja preráža:
Jóva so svojimi rady Turkov zráža.
Tí predesení z radov, v z boja vzteku
„Allah kerím!“ revúc, už sú na úteku.
Pušky odhadzujú, delá nechávajú
A až hen do Gacka dúškom zaberajú,
A tam rozprávajú ctiteľom korána
A junač sa teší, delmi, zástavami,
Dohánom i kávou, koňmi dukátami,
A v celom tábore s vďakou sa rozpráva:
„Keď Boh chce, i slabším víťaziť sa dáva.“
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008