Premiér Fico je späť. Pri prvej možnosti využil príležitosť pomenovať všetko, čím dlhodobo ide opozícii na nervy. Všetky protivládne médiá a sociálne siete už idú naplno. Podľa Šimečku a mediálnych adlátusov odmietol zmierenie. Ako by malo to zmierenie vyzerať? Odvolávam, čo som doteraz hovoril? A potom sa ma už nikto nebude pokúšať zabiť? Ivan Hoffman to pomenoval – toto je zápas na život a na smrť.
Reakcia opozície a médií je vlastne tiež očakávaná. Polien je dosť a do nôh sa ešte dá trafiť. Vláda bola a je zlá, takže atentátnik mal pravdu – Robert Fico osobne si to za ňu zlízol a dostal štyri guľky. Dovolil si prežiť, vrátil sa – a zase nepoučený. Nevyužil „štátnickú“ možnosť pokajať sa pred tými, ktorých je menej, ale majú jedinú pravdu. A oni by mu možno s výstražne zdvihnutým prstom láskavo veľkoryso odpustili. Tomáš Janovic má aforizmus Humor ho! Doplním – zabi a humor ho!
Smrti sa dotkol Robert Fico. I keď v podaní slovenských médií to vyzerá, že atentátom na seba ublížil im.
Bývalá novinárka a bývalá politička Nicholsonová, azda aj preto, aby sa predsa len na ňu nezabudlo, sa opýtala: ako sa dá zastaviť človek, ktorý prežil vlastnú smrť?
Možno sa už narodili noví geroji, ktorí to vykonajú, tentoraz do hlavy.
Politická opozícia – teda politické strany a ich médiá – sú sklamaní, že Robert Fico „ožil“ v starej forme. Ak by bol neprežil, nebolo by to pekné, veľa smutných slov by utrúsili, ale otriasli by sa a išli ďalej. Keďže prežil, tak očakávali, že príde na smrť vystrašený, so sklonenou hlavou: už to viac neurobím, môžem sa ísť do kúta hanbiť? Tak by to malo byť?
A ešte taká drobnosť: bola som na mierovom pochode za Palestínu, kráčali sme s Edom Chmelárom, oproti nám neznámy mladý človek, ktorý zhúkol: „Debil!“
„To patrilo mne,“ hovorí Edo, „v poslednom čase sa to rozmohlo…“
No, nič, sú to len slová. Také malé zmierenie v praxi.
Kým my sme v meste pochodovali za mier pre palestínske nevinné deti, v Záhorskej Bystrici sa spustila farebná gerberová revolúcia za slobodu ich slova.
4 Responses
Áno, rozhodujúci „gól“ do už aj tak „rozstrieľanej“ bránky opozície je to, že premiér Fico vôbec prežil! A teraz sa on ešte opovažuje ozývať!? Po troch týždňoch a ešte v takomto rozhodnom a jasnom tóne?! Ak mu doteraz jeho politickí protivníci a nepriatelia nesiahali ani po členky, teraz musia byť v absolútnej panike, lebo ich „démon“ vstal z mŕtvych! Ak ich doteraz „mátal“ len vo dne, odteraz ich bude už aj v noci. Nemožno si robiť ilúzie, že všetci antificovci prídu k rozumu, takže o to viac sa bude musieť on chrániť. Pretože tu naozaj ide o veľa, ak nie o všetko! Ale čím viac jedna strana stupňuje svoje ataky, tým viac posilňuje druhú stranu, ktorá je rovnako rozhodnutá neustúpiť. Čím väčšmi je jedna strana presvedčená o svojej pravde, tým väčšmi môže stimulovať odhodlanie druhej strany brániť tú svoju pravdu, a naopak. Presvedčenie, odhodlanosť a sila nie je devízou iba jednej strany, takže potom už zostáva len situácia „kto z koho?“. Smerujeme ku konfrontácii hrubej sily proti hrubej sile? Alebo sa nejakým zázrakom objaví ako „deus ex machina“ záblesk politickej inteligencie, ktorý to všetko obráti dobrým smerom?
no, ohromný článok !!! človek musí len krútiť hlavou nad takýmito úvahami.
Šimečka, aj politológ Štefančík, sa vyjadrili, že Robert Fico ich sklamal … žiadny novinár sa ich neopýtal, čo vlastne čakali … či sa im mal ospravedlniť, pochváliť ich alebo udeliť vyznamenanie …
Konečne článok, ktorý popísal stav po prejave p. Fica. Strááášne sklamanie opozície, pretože pán premiér nesformátoval svoj hodnotový systém podľa ich požiadaviek, neospravedlnil sa, dokonca si dovolil poukázať na to, že atentátnik formuloval príčiny svojho činu slovami opozície a hlavne si dovolil povedať kritické slová na adresu EÚ, že iný názor ako názor EÚ komisie a EÚ parlamentu nesmie zaznieť a ak áno musí sa rátať s následkami. Také demokratické.
Veľká vďaka za tento článok.