Pri pomníku obetiam kapitalizmu v Košútoch

Nikto si nevšimol dnešné nemalé polojubileum

V pondelok 25. mája 2026 prešlo 95 rokov od protestov v Košútoch, počas ktorých žandári zastrelili troch poľnohospodárskych robotníkov dožadujúcich sa svojich základných sociálnych práv.

Podrobnejšie som o tom písal v nasledujúcich príspevkoch:
Turíčne obete v Košútoch 1931
Košúty 1931 a dnešok

V následnom súdnom procese s organizátorom protestu Štefanom Majorom zohrali DAV-isti na čele s Ladislavom Novomeským významnú úlohu pri jeho obrane. Podporila ich široká obec intelektuálov z celého politického spektra prvej ČSR i spoza hraníc. Napriek tomu Štefana Majora odsúdili do väzenia a prišiel o poslanecký mandát.

Boje pracujúcich za ľudské a sociálne práva v predvojnovej republike sa stali trvalým predmetom pripomínania v rokoch 1948 – 1989. Vtedy vybudovali pred obecným úradom v Košútoch pamätník obetiam kapitalizmu na pamiatku obetí „krvavých Turíc 1931“. Autorom pamätníka „roľníckeho povstania v roku 1931“ (tento názov je uvedený v zozname diel E. Venkova) vybudovaného z kameňa v roku 1981 je sochár Emil Venkov. Výška: 530 cm. Navyše v obci je aj pamätník-busta Štefana Majora (obrázok dolu) pred kultúrnym domom od miestneho rodáka sochára Vojtecha Baduru.

V pondelok 25. mája 2026 okolo 14. hodiny sme (petržalskí matičiari) vystúpili z autobusu a prešli pár desiatok metrov k obecnému úradu. Monumentálny pamätník nás privítal dôstojne a smutne. Nikto si nevšimol dnešné malé okrúhle jubileum. Bez jedinej známky, že je to práve 95 rokov, čo vyhasli tri ľudské životy. Ani na stránke obce. Tam sa len dozviete, že „v obci sa nachádza pomník obetiam kapitalizmu, na pamiatku udalostí z roku 1931, keď počas májovej demonštrácie poľnohospodárskych robotníkov strieľali policajné zložky ČSR do pracujúcich“. Nie všetky obete kapitalizmu stoja za pripomínanie. Boli to len bíreši…

Položili sme k pamätníku malú kytičku s trikolórou. Veď dnes píšeme novú, skutočne už pravdivú históriu. Z Wikipédie sa dozviete: „Aj v Košútoch bíreši štrajkovali za vyššie platy a ich štrajk bol úspešný, vybojovali si práve také platy, aké požadovali, takže dôvod na vzburu tu už ani nebol. Ale komunistický poslanec Štefan Major, ktorý agitoval v tejto oblasti, sem doviedol 25. mája 1931 nespokojných robotníkov zo susedných majerov a z dioseckého cukrovaru. Na verejnom zhromaždení sa mali poradiť čo ďalej, aby hnev v miestnych ľuďoch neutíchal, ale šíril sa ďalej. Okresný úrad v Galante však zhromaždenie nepovolil. Štefan Major ho odmietol zrušiť, začali padať kamene a četníci spustili streľbu. Na zemi ostali ležať traja mŕtvi, piati ľudia boli vážne zranení.“ Aj tak sa dá…

Encyklopédia Beliana k tomu pridáva: „V roku 1931 (25. mája) v Košútoch vyústil štrajk robotníkov cukrovaru (pod vedením Štefana Majora, *1887, †1963) do nepokojov, pri ktorých četníci zastrelili troch robotníkov a viacerí robotníci boli zranení. Udalosti (tzv. košútska salva) mali ohlas doma i v zahraničí a Košúty sa stali symbolom komunistického odboja.“

Foto: Jozef Schwarz

(Celkovo 115 pozretí, 62 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525