Baťova vila, Zlín, 1. júla 2011. Stretnutie absolventov Baťovej školy práce z roku1954 pri príležitosti krstu knihy Štefana Rosinu Spomienky po rokoch.
Pri príležitosti 150. výročia narodenia Tomáš Baťu som pripomenul osobnosť podnikateľa, ktorý výrazne ovplyvnil hospodársky a spoločenský vývoj Československa i mnohých ďalších krajín sveta. Jeho meno sa stalo symbolom podnikavosti, organizácie práce, technického pokroku a moderného priemyslu. Oveľa dôležitejší však zostáva jeho širší spoločenský odkaz.
Baťa nechápal podnikanie iba ako cestu k zisku. Podnik považoval za súčasť spoločnosti a hospodársky rast spájal s prácou, dôverou, disciplínou, vzdelávaním a osobnou zodpovednosťou. Aj preto jeho myšlienky pôsobia aktuálne aj po desaťročiach.
Výrok Tomáša Baťu z roku 1932 dodnes patrí medzi najsilnejšie spoločenské odkazy medzivojnového obdobia:
„Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu.
Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok.
V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné zastaviť peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu.
Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku.
Nepodporovať bankrotárov, nevytvárať dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, pracovať a šetriť.
Dôveru možno obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.“
Takmer po sto rokoch pôsobia tieto slová prekvapivo aktuálne. Moderný svet prešiel obrovským technologickým pokrokom, globalizáciou výroby, digitalizáciou a rozvojom umelej inteligencie. Zároveň však rastie neistota práce, koncentrácia bohatstva, sociálne rozdiely aj nedôvera ľudí voči ekonomickým a politickým inštitúciám.
Aj preto sa dnes opäť vracia otázka, aké miesto má mať človek, práca a spoločenská zodpovednosť v modernej ekonomike.
1. Baťov odkaz
Tomáš Baťa vytvoril podnikateľský systém, ktorý ďaleko presahoval rámec výroby obuvi. Budoval moderný priemyselný organizmus založený na práci, disciplíne, technickom pokroku a osobnej zodpovednosti. Jeho podniky zabezpečovali vlastný nákup surovín, výrobu, dopravu aj obchodnú sieť. Vytváral tak hospodársky systém schopný reagovať na potreby trhu aj spoločnosti.
Baťov systém bol zároveň úzko spätý s regiónom a človekom. Podnik nepredstavoval iba výrobný mechanizmus. Bol súčasťou života mesta, vzdelávania, bývania, kultúry aj spoločenského života. Práca vytvárala stabilitu rodín a prirodzenú strednú vrstvu.
Počas hospodárskej krízy tridsiatych rokov dokázali Baťove závody napriek ťažkým podmienkam zvyšovať výrobu, udržať zamestnanosť a odvádzať vysoké dane štátu. Priemerné mzdy v baťovských závodoch sa pohybovali približne okolo 640 Kč mesačne a patrili vo svojej dobe medzi nadpriemerné.
Podobnú filozofiu reprezentoval aj Henry Ford. Fordizmus priniesol modernú organizáciu práce, pásovú výrobu a masovú dostupnosť priemyselných výrobkov. Aj Ford však chápal, že stabilná spoločnosť potrebuje stabilnú prácu a silnú strednú vrstvu.
Baťa aj Ford patrili ku generácii podnikateľov, ktorí spájali hospodársky rast s osobnou zodpovednosťou voči zamestnancom, regiónu a spoločnosti.
2. Prečo Baťov systém neodolal novým pravidlám doby
Baťov systém vznikal v období priemyselnej éry, keď podnikanie zostávalo úzko späté s konkrétnym regiónom, výrobou a osobnou zodpovednosťou vlastníka. Druhá polovica 20. storočia však priniesla zásadnú civilizačnú zmenu.
Rozvoj globalizácie, nadnárodného kapitálu a nových technológií postupne menil charakter podnikania. Vlastník podniku už často nebol spätý s regiónom ani so zamestnancami. Rozhodujúcim kritériom sa stával finančný výnos a konkurencieschopnosť na globálnom trhu.
Výroba sa začala presúvať do krajín s nižšími nákladmi práce, lacnejšími energiami a výhodnejšími podmienkami pre investorov. Menej rozvinuté štáty poskytovali novým investorom daňové úľavy, budovali infraštruktúru a poskytovali rozsiahle stimuly na podporu výroby.
Postupne sa menil aj samotný princíp podnikateľského rizika. Moderný ekonomický model čoraz častejšie prenášal časť podnikateľských rizík na štát a verejné financie. Počas finančnej krízy rokov 2008 – 2012, koronakrízy v rokoch 2020 – 2022 a energetickej krízy po roku 2022 poskytlo Slovensko rozsiahlu podporu ekonomike vo forme stimulov, podpory zamestnanosti a energodotácií v súhrnom rozsahu približne šiestich miliárd eur.
Novým pravidlám doby neodolal ani fordovský model priemyslu. Symbolickým príkladom sa stal úpadok Detroitu, kedysi priemyselného centra amerického automobilového priemyslu.
Baťov systém tak neprehral pre svoju slabosť, ale preto, že svet sa začal riadiť novými ekonomickými pravidlami.
3. Prečo bol nový systém úspešný
Nový globalizovaný ekonomický model priniesol obrovský rast výroby, obchodu, technologického pokroku a životnej úrovne veľkej časti sveta. Globalizácia umožnila rýchly presun kapitálu, technológií aj výroby medzi jednotlivými krajinami.
Výrobcovia získavali lacnejšiu pracovnú silu, nižšie výrobné náklady a nové trhy. Technologické revolúcie výrazne zrýchlili produktivitu výroby a rozvoj digitálnej ekonomiky.
Úspech nového modelu podporovala aj aktívna politika štátov. Mnohé krajiny vytvárali výhodné podmienky pre investorov, poskytovali daňové úľavy, budovali infraštruktúru a podporovali vznik nových výrobných kapacít.
Moderná ekonomika zároveň priniesla nové technológie, automatizáciu, digitalizáciu a rozvoj umelej inteligencie. Výroba sa stávala rýchlejšou, efektívnejšou a menej závislou od tradičnej priemyselnej práce.
Súčasne sa však postupne menil vzťah človeka k práci. Práca sa v mnohých prípadoch prestávala vnímať ako hodnota a čoraz viac bola chápaná predovšetkým ako ekonomický náklad.
Technologický pokrok bez spoločenského cieľa môže zvyšovať výkon ekonomiky, ale zároveň oslabovať stabilitu spoločnosti.
4. Aké dôsledky priniesla zmena?
Prechod od priemyselnej éry Baťu a Forda k dnešnému globalizovanému ekonomickému modelu priniesol svetu obrovský technologický pokrok, rast výroby a nebývalý rast bohatstva. Zároveň však táto zmena priniesla aj nové spoločenské a civilizačné dôsledky.
Moderná globalizovaná ekonomika postupne oslabovala väzby medzi človekom, prácou, regiónom a spoločnosťou. Výroba sa presúvala tam, kde boli nižšie náklady a vyšší ekonomický výnos. Podniky sa vzďaľovali regiónom a vlastníctvo prechádzalo do rúk anonymného globálneho kapitálu.
Človek sa v mnohých prípadoch prestával cítiť súčasťou spoločného diela a čoraz viac sa stával súčasťou anonymného trhu práce a spotreby. Oslabovala sa istota stabilného zamestnania aj postavenie strednej vrstvy.
Jedným z najvýraznejších dôsledkov nového ekonomického modelu sa stala rastúca koncentrácia bohatstva a ekonomickej moci do rúk relatívne úzkej skupiny globálneho kapitálu. Svet síce bohatne, no zároveň rastú sociálne rozdiely, neistota a pocit nespravodlivosti.
Baťove závody nepredstavovali iba výrobný systém. Vytvárali aj prostredie spolupatričnosti, stability a identity. Baťove prvomájové stretnutia či otvorené závody vyjadrovali presvedčenie, že hospodársky rast má slúžiť človeku a spoločnosti.
Dnešná civilizačná kríza preto nie je iba otázkou ekonomiky. Stáva sa otázkou dôvery, stability spoločnosti a schopnosti zachovať rovnováhu medzi technologickým pokrokom, hospodárskou efektivitou a spoločenskou zodpovednosťou.
5. Kam smeruje Európa v ďalšom desaťročí?
Európa vstupuje do obdobia veľkých technologických, ekologických a geopolitických zmien. Zároveň sa čoraz výraznejšie ukazujú rozpory modernej civilizácie, ktoré vyvolávajú otázky o ďalšom smerovaní európskej spoločnosti.
Európska únia chce byť svetovým lídrom ekologickej transformácie a ochrany klímy. Súčasne však rastú výdavky na zbrojenie, obranu a bezpečnosť v dôsledku vojnových konfliktov a geopolitického napätia. Moderný svet tak na jednej strane investuje obrovské prostriedky do ekologických cieľov, no na druhej strane vojny prinášajú rozsiahle ľudské, materiálne aj ekologické škody.
Technologický pokrok, automatizácia a umelá inteligencia výrazne zvyšujú produktivitu práce a možnosti modernej ekonomiky. Súčasne však rastie neistota človeka o budúcnosti práce, postavení strednej vrstvy a sociálnej stability spoločnosti.
Moderná globalizovaná ekonomika priniesla nebývalý rast svetového bohatstva. Napriek tomu sa prehlbuje koncentrácia majetku a ekonomickej moci do rúk relatívne úzkej skupiny globálneho kapitálu.
Pri hodnotení budúcnosti Európy nemožno zabúdať ani na ľudské a materiálne dôsledky vojny. Prosperita, dôvera a rozvoj priemyslu vždy vznikali predovšetkým v období mieru a stability. Aj Baťa a Ford budovali svoje podnikateľské systémy na presvedčení, že úspešná ekonomika potrebuje pokojné prostredie, dôveru medzi ľuďmi a stabilnú spoločnosť.
Budúcnosť Európy preto nebude závisieť iba od technologického výkonu, ekologických cieľov či ekonomických ukazovateľov. Rozhodujúce bude, či sa podarí znovu nájsť rovnováhu medzi hospodárskym pokrokom, spoločenskou zodpovednosťou, stabilitou práce, mierom a úctou k človeku.
Možno práve v tom zostáva odkaz Tomáš Baťa a Henry Ford aktuálny aj pre dnešnú dobu — že hospodársky pokrok má byť prostriedkom rozvoja spoločnosti, nie cieľom, pri ktorom sa človek stáva iba súčasťou anonymného ekonomického a technologického systému.
Autor, Ing. Anton Julény sen., je poľnohospodársky inžinier a absolvent 6-ročného štúdia v Baťovej škole v Zlíne.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Milý Tónko,
veľmi pekne Ti ďakujem. Pripomenul si mi môjho vedúceho katedry prof. Partyka, ktorého Baťa urobil hlavným účtovníkom zato, že rodiel medzi ľavou stranou účtu a pravou stranou účtu bol iba 50 hal. Jeho to však trápilo a odhalil švindel Prišiel za ním Baťa a hovorí mu, p. Partyk poďte so mnou, budete hlavným účtovníkom.
Tónko, podarilo sa TI napísať veľmi hodnotný článok. Iste ho rozpošlem. Vystihol si jadro jeho predstáv o fungovaní podniku a vzťahu k ľuďom. Dobre si t skombinoval s postrehmi o globalizácii. Globalizácia je iste na rázcestí a má viacero negatívnych stránko, na ktoré si tiež poukázal. Dobre si vystihol to že zanechal odkaz v podobe zodpovednosti podniku nielen za výrobu, ale aj pracovné prostredie a vplyv na spoločnosť. Dnes sa iste stretáme s obsahovým odklonom od toho, čo si ozaj jasne napísal. Povedal by som,, že si ozaj urobil komplexný pohľad. Nuž a toto musím skopírovať:
Budúcnosť Európy preto nebude závisieť iba od technologického výkonu, ekologických cieľov či ekonomických ukazovateľov. Rozhodujúce bude, či sa podarí znovu nájsť rovnováhu medzi hospodárskym pokrokom, spoločenskou zodpovednosťou, stabilitou práce, mierom a úctou k človeku.
Komparácia sa Ti ozaj podarila.
Pekný večer.
jarko