K 150. výročiu narodenia Tomáša Baťu

Tomáš Baťa nebudoval len továrne, ale celý systém fungovania spoločnosti. Na Slovensku zanechal stopu, ktorá presahuje svoju dobu. Dnes sa natíska otázka: vieme sa z nej ešte poučiť?

Socha zakladateľa Svitu Tomáša Baťu v parčíku na Ulici Mieru vo Svite. Foto: Wikimedia. Autor: Ladislav Luppa

Stopäťdesiate výročie narodenia Tomáša Baťu (3. apríla 1876 – 12. júla 1932) je príležitosťou nielen na spomienku, ale najmä na zamyslenie. Zamyslenie nad tým, čo jeho dielo znamenalo pre krajiny, v ktorých pôsobil – a osobitne pre Slovensko. Hoci meno Baťa je u nás známe, jeho konkrétny prínos pre hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenska zostáva akoby rozptýlený v čiastkových informáciách, bez uceleného pohľadu.

Baťov odkaz sa na Slovensku neviaže len na všeobecné pojmy podnikania či priemyslu, ale má aj svoje konkrétne geografické a ľudské ukotvenie. Priemyselné a urbanistické celky, akými boli Baťovany – dnešné Partizánske, Svit či Bošany, predstavujú dodnes hmatateľný dôkaz toho, že nešlo len o výrobu, ale o systematickú premenu prostredia, v ktorom ľudia žili a pracovali.

Ako absolvent školy, ktorá niesla ducha Baťovej výchovy ešte aj v povojnových rokoch, vnímam tento odkaz nielen sprostredkovane z kníh, ale aj cez osobnú skúsenosť. Disciplína, dôraz na prácu, samostatnosť a zodpovednosť neboli prázdnymi slovami, ale každodennou realitou. Aj preto považujem za dôležité pripomenúť Baťu nie ako symbol minulosti, ale ako nositeľa myšlienok, ktoré majú čo povedať aj dnešku.

Cieľom tejto eseje nie je vytvoriť ďalší životopis. Ambíciou je poukázať na to, ako Baťov podnikateľský a spoločenský model konkrétne ovplyvnil Slovensko – jeho priemysel, mestá, pracovné príležitosti, ale aj spôsob myslenia ľudí. Koľko pracovných miest vzniklo, aký rozsah mala výroba, aké nové odvetvia sa rozvíjali – to sú otázky, na ktoré sa pokúsim hľadať odpovede. Rovnako dôležité však bude pochopiť, v čom spočívala podstata Baťovho prístupu: prepojenie ekonomickej efektívnosti so sociálnou zodpovednosťou.

Dnes, keď sa opäť vedú diskusie o hospodárskom smerovaní, konkurencieschopnosti či úlohe štátu a podnikania, môže byť návrat k Baťovým princípom viac než len historickou reflexiou. Môže byť inšpiráciou.

Baťa prichádza na Slovensko

Vstup Tomáš Baťa na slovenský trh nebol jednorazovým rozhodnutím, ale súčasťou premyslenej stratégie budovania moderného priemyslu a obchodu v rámci celého Československa. Slovensko v tom čase predstavovalo región s dostatkom pracovnej sily, no zároveň s nižšou úrovňou industrializácie. Práve v tejto kombinácii Baťa videl príležitosť – nielen pre rozvoj svojho podniku, ale aj pre hospodárske pozdvihnutie územia.

Prvé kroky smerovali do oblasti obchodu. Postupne vznikala sieť predajní, ktorá sprístupnila obuv širokým vrstvám obyvateľstva. Nešlo však len o rozšírenie trhu. Baťa tým zároveň menil spôsob predaja – zavádzal pevné ceny, dôraz na kvalitu a dostupnosť, ale aj nový vzťah k zákazníkovi. Obchod sa stal organizovaným systémom, nie náhodným predajom.

Skutočný význam jeho pôsobenia na Slovensku sa však naplno prejavil až s budovaním výrobných kapacít. Vznik priemyselných centier, ako boli Baťovany – dnešné Partizánske či Svit, neznamenal len výstavbu tovární. Išlo o komplexný projekt, ktorý zahŕňal plánovanie celého prostredia: bývanie, dopravu, technickú infraštruktúru aj občiansku vybavenosť. Výroba sa tak nestala izolovanou činnosťou, ale súčasťou premysleného celku.

Osobitné miesto v tomto procese zaujímajú aj Bošany, kde Baťove aktivity nadväzovali na existujúcu tradíciu a zároveň ju posúvali na vyššiu úroveň organizácie a efektivity. Aj tu sa ukazuje charakteristický rys Baťovho prístupu: nevstupovať do prostredia ako cudzí prvok, ale rozvíjať jeho potenciál.

Baťa na Slovensko nepriniesol len kapitál a technológie. Priniesol predovšetkým spôsob myslenia – dôraz na výkon, poriadok, zodpovednosť a neustále zlepšovanie. V prostredí, ktoré bolo dovtedy viac agrárne ako priemyselné, to znamenalo zásadnú zmenu. Vznikali nové pracovné návyky, menil sa vzťah k práci aj k času.

Baťov sociálny model

Pri hodnotení pôsobenia Tomáša Baťu na Slovensku by bolo nedostatočné zostať len pri číslach výroby či objeme investícií. Skutočná jedinečnosť jeho prístupu spočívala v tom, že hospodársky rozvoj spájal so sociálnym modelom, ktorý mal ambíciu formovať nielen pracovníka, ale aj človeka.

V prostrediach ako Baťovany – dnešné Partizánske, Svit či Bošany nevznikali len továrne. Vznikali celky, v ktorých sa prirodzene prepájali práca, bývanie, vzdelávanie aj spoločenský život. Výstavba bytov, škôl, zdravotných zariadení a infraštruktúry nebola vedľajším produktom podnikania, ale jeho integrálnou súčasťou.

Baťov sociálny model bol postavený na rovnováhe medzi požiadavkou výkonu a starostlivosťou o pracovníka. Od zamestnanca sa očakávala disciplína, pracovitosť a zodpovednosť. Na druhej strane dostával stabilitu, možnosť osobného rastu a prostredie, ktoré podporovalo dôstojný život. Tento vzťah nebol založený na jednostranných výhodách, ale na vzájomnosti.

Kľúčovým prvkom bola výchova a vzdelávanie. Tomáš Baťa si uvedomoval, že moderný priemysel nemôže stáť len na technológiách, ale predovšetkým na ľuďoch. Preto budoval systém, ktorý formoval mladých pracovníkov nielen odborne, ale aj charakterovo. Tisíce mladých mužov a žien z celého Slovenska prechádzali Baťovou školou práce bez ohľadu na svoj pôvod či sociálne zázemie. Spájala ich nielen práca, ale aj vedomie príslušnosti – symbolizované aj jednotným pracovným odevom, ktorý s hrdosťou nosili. Dôraz na presnosť, dochvíľnosť, hospodárnosť a osobnú zodpovednosť sa stával prirodzenou súčasťou ich každodenného života.

Práve v tomto bode nadobúda význam aj osobná skúsenosť generácií, ktoré týmto systémom prešli. Baťova škola nebola len prípravou na povolanie. Bola školou života, ktorá viedla k samostatnosti a vedomiu vlastnej hodnoty založenej na práci. Tento odkaz pretrvával aj po zmenách spoločenského systému a formoval ľudí ešte desaťročia po zániku pôvodného Baťovho podniku.

Dôležité je tiež zdôrazniť, že Baťov sociálny model nebol založený na pasívnej sociálnej politike. Nešlo o poskytovanie výhod bez protihodnoty, ale o vytváranie podmienok, v ktorých sa človek mohol rozvíjať vlastným úsilím. Aj preto bol tento model dhodobo udržateľný a efektívny.

V dnešnom pohľade môže Baťov prístup pôsobiť ako kombinácia podnikania a sociálnej zodpovednosti, ktorú sa moderné ekonomiky snažia znovu objaviť. Rozdiel je v tom, že Baťa tento princíp nielen formuloval, ale aj prakticky realizoval v konkrétnych podmienkach Slovenska.

Práve v tejto fáze sa začína formovať Baťov odkaz na Slovensku v jeho plnom rozsahu. Nie ako izolovaný podnikateľský úspech, ale ako proces, ktorý postupne menil hospodársku aj spoločenskú štruktúru krajiny.

Osobitný význam nadobúda Baťov odkaz, keď sa po päťdesiatich siedmich rokoch stretávajú absolventi Strednej školy chemickej z rokov 1948-1954, aby pokrstili knihu „ Spomienky po rokoch“, ktorej autorom je Ing. Štefan Rosina  a kolektív spolužiakov, aby podpísali memorandum o pokračovaní ideí Tomáša Baťu. Stretnutie zástupcov odborných škôl z Púchova,  Otrokovíc, Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a podnikateľskej  praxe zo Zlína a Púchova konané vo Vile Tomáše Bati ( 1. Júla 2011) nebolo len spomienkou, ale aj živým odkazom Tomáša Baťu mladej generácii.

Priemyselná revolúcia na Slovensku

Najvýraznejším príkladom sa stali Baťovany – dnešné Partizánske. Mesto vzniklo doslova „na zelenej lúke“, keď sa v auguste 1938 začali prvé výkopové práce na výstavbe výrobných hál a obytných domov pre zamestnancov.

Po zmene politických podmienok bol pôvodný zámer strojárenskej výroby nahradený výrobou obuvi. Prvé páry topánok opustili závod už 15. júla 1939 a do konca toho istého roka sa vyrobilo približne 940-tisíc párov obuvi. Tento rýchly nábeh výroby dokumentuje mimoriadnu organizačnú pripravenosť Baťovho systému.

Baťovany neboli len továrňou, ale realizáciou idey ideálneho priemyselného mesta pre 5 až 15 tisíc obyvateľov, v ktorom boli prepojené pracovné, obytné aj spoločenské funkcie.

Aj keď presnú výšku investícií nemožno dnes jednoznačne vyčísliť, rozsah vybudovaných závodov, miest a infraštruktúry umožňuje hovoriť o kapitále v stovkách miliónov korún. Vytvorené boli tisíce pracovných príležitostí vo výrobe aj službách a vznikol systém, ktorý kapitál ďalej znásoboval.

Popri raste výroby rástol aj počet zamestnancov. Z pôvodných niekoľko tisíc pracovníkov sa závody postupne rozšírili na jeden z najväčších priemyselných komplexov na Slovensku. Po znárodnení v roku 1948 sa závody premenili na Závody 29. augusta (ZDA). Výroba pokračovala a postupne sa modernizovala. Vrchol produkcie na Slovensku dosiahol  na prelome 70. a 80. rokov, keď sa ročne vyrábalo približne 48  miliónov párov obuvi, pričom približne polovica produkcie smerovala na export, najmä do Sovietskeho zväzu.

V období najväčšieho rozmachu v 70. a 80. rokoch pracovalo v rámci výrobno-hospodárskej jednotky ZDA v Partizánske približne 15- až 20-tisíc pracovníkov, čo z mesta robilo jedno z hlavných centier obuvníckeho priemyslu v bývalom Československu.

Významným momentom bolo aj nadviazanie spolupráce so zahraničnými značkami. V roku 1982 sa v závodoch začala vyrábať športová obuv pre Adidas, neskôr pribudli aj Puma či Converse. Aj v podmienkach plánovaného hospodárstva sa tak potvrdila schopnosť nadväzovať na medzinárodné výrobné štandardy.

To, čo Tomáš Baťa priniesol na Slovensko, nemožno redukovať na rozšírenie výroby. Išlo o proces, ktorý má oprávnenie nazvať sa priemyselnou revolúciou – nie svojím rozsahom v celoeurópskom meradle, ale svojím významom pre krajinu, ktorá dovtedy stála skôr na agrárnych základoch.

Budovanie výrobných kapacít v lokalitách ako Baťovany – dnešné Partizánske či Svit znamenalo zavedenie moderných výrobných postupov, organizácie práce a technologických riešení, ktoré nemali v tom čase na Slovensku obdobu. Výroba nebola orientovaná len na jeden produkt. Obuvnícky priemysel tvoril síce jadro, no postupne sa rozvíjali aj nadväzujúce odvetvia – spracovanie kože, guma, textil, chemická výroba či strojárstvo.

Charakteristickým znakom Baťovho systému bola komplexnosť. Každý výrobný článok bol súčasťou širšieho celku – od zabezpečenia surovín až po distribúciu hotových výrobkov. Tento princíp znižoval závislosť od vonkajších dodávateľov a zároveň zvyšoval efektivitu. Slovensko sa tak nestávalo len miestom výroby, ale súčasťou medzinárodne prepojeného systému.

Rozsah zamestnanosti, ktorý Baťove závody priniesli, predstavoval pre mnohé regióny zásadný obrat. Tisíce ľudí získali stabilnú prácu, pravidelný príjem a s tým spojenú sociálnu istotu. Priemyselné podniky sa stali centrami ekonomického života, ktoré ovplyvňovali nielen jednotlivcov, ale celé rodiny a komunity.

Dôležitým aspektom bolo aj to, že Baťa nevytváral len pracovné miesta, ale menil kvalifikačnú štruktúru pracovnej sily. Zavádzal systém odborného vzdelávania priamo v podnikoch, čím si vychovával vlastných pracovníkov. Práca tak prestávala byť len fyzickou činnosťou a stala sa organizovaným procesom vyžadujúcim presnosť, disciplínu a odborné znalosti.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj Bošany, kde sa tradičné remeselné a výrobné prostredie postupne transformovalo pod vplyvom moderných metód riadenia a organizácie práce. Tento príklad ukazuje, že Baťova „revolúcia“ nebola len o budovaní nových miest, ale aj o premene existujúcich štruktúr.

Priemyselný rozmach, ktorý Baťa inicioval, nebol izolovaným javom. Bol impulzom, ktorý postupne menil charakter Slovenska – z krajiny s prevahou poľnohospodárstva na krajinu, kde priemysel začal zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Tento proces síce nebol dokončený v plnom rozsahu, no ovplyvnil ďalší vývoj aj v nasledujúcich desaťročiach.

Aj keď presnú výšku investícií nemožno dnes jednoznačne vyčísliť, rozsah vybudovaných závodov, miest a infraštruktúry umožňuje hovoriť o kapitále v stovkách miliónov korún, čo by v dnešných cenách predstavovalo investície rádovo v stovkách miliónov eur. Tento kapitál sa však neprejavil len v objeme výstavby, ale predovšetkým v jeho účinku na hospodárstvo krajiny.

Vybudované podniky vytvorili tisíce pracovných príležitostí nielen priamo vo výrobe, ale aj v nadväzujúcich službách, obchode, doprave a stavebníctve. V regiónoch, ktoré dovtedy ponúkali obmedzené možnosti zamestnania, to znamenalo zásadnú zmenu životných podmienok obyvateľstva a stabilizáciu sociálneho prostredia.

Ešte významnejší než samotný rozsah investícií bol však spôsob, akým boli využité. Tomáš Baťa nevkladal kapitál izolovane, ale budoval systém, ktorý ho dokázal znásobovať. Prepojenie výroby, vzdelávania, organizácie práce a motivácie pracovníkov vytváralo prostredie, v ktorom sa investované prostriedky premieňali na rast produktivity, kvality aj konkurencieschopnosti.

Práve tento systémový prístup odlišuje Baťov model od bežných priemyselných investícií svojej doby. Nešlo len o to vyrábať viac, ale vyrábať lepšie, efektívnejšie a s dlhodobou perspektívou rozvoja. Aj preto možno Baťove aktivity na Slovensku vnímať nielen ako hospodársky impulz, ale ako začiatok hlbšej ekonomickej a spoločenskej premeny.

Baťova ekonomická filozofia

Ak chceme pochopiť, prečo bol model Tomáš Baťa úspešný aj na Slovensku, nestačí opísať jeho výsledky. Podstatné je porozumieť princípom, na ktorých stál. Baťova ekonomická filozofia nebola súborom teoretických poučiek, ale praktickým systémom riadenia, ktorý spájal efektivitu, zodpovednosť a orientáciu na zákazníka.

Jedným zo základných pilierov bola jednoduchosť a prehľadnosť. Každý pracovník vedel, čo je jeho úlohou, aký má byť výsledok a ako sa jeho práca premieta do celku. Organizácia výroby bola rozdelená na menšie, samostatne zodpovedné celky, ktoré niesli konkrétnu zodpovednosť za výkon aj hospodársky výsledok. Tento princíp podporoval iniciatívu, ale aj osobnú zodpovednosť.

Druhým pilierom bola orientácia na zákazníka. Baťa nevnímal výrobu ako cieľ, ale ako prostriedok. Skutočným cieľom bol spokojný zákazník, ktorý dostane kvalitný výrobok za dostupnú cenu. Tomu sa prispôsobovala organizácia výroby, logistika aj obchodná politika. Zavedenie pevných cien a dôraz na dostupnosť výrobkov znamenali zásadnú zmenu v obchodnej kultúre.

Významným prvkom bola aj práca s nákladmi. Baťa kládol dôraz na hospodárnosť v každom kroku – od spotreby materiálu až po organizáciu času. Nešlo o šetrenie za každú cenu, ale o vedomé riadenie zdrojov. Každá neefektívnosť bola vnímaná ako strata, ktorú je potrebné odstrániť.

Osobitnú úlohu zohrávala motivácia pracovníkov. Mzda nebola len odmenou za odpracovaný čas, ale bola viazaná na výkon a výsledky. Tento systém podporoval aktivitu, ale zároveň vytváral tlak na kvalitu a zodpovednosť. Pracovník nebol pasívnym vykonávateľom, ale spolutvorcom výsledku.

Dôležitým prvkom riadenia bola aj osobná zainteresovanosť vedúcich pracovníkov na hospodárskych výsledkoch. Funkcia nebola len postavením, ale aj záväzkom – bola viazaná na kauciu, ktorá sa odvíjala od výsledkov riadeného úseku a postupne sa zvyšovala spolu s jeho hospodárskym výkonom. Tento princíp prehlboval zodpovednosť za rozhodnutia a posilňoval vzťah medzi riadením a výsledkom. Vytváral prostredie, v ktorom úspech nebol náhodný, ale bol priamym dôsledkom schopnosti niesť zodpovednosť.

Dôležitým prvkom Baťovej filozofie bola aj schopnosť reagovať na zmeny. Podnikanie nevnímal ako statický stav, ale ako neustály proces prispôsobovania sa novým podmienkam. Flexibilita, rýchlosť rozhodovania a ochota meniť zaužívané postupy patrili k základným znakom jeho riadenia.

Za týmito princípmi však stála ešte hlbšia myšlienka: podnikanie ako služba. Baťa opakovane zdôrazňoval, že podnik nemá slúžiť len svojmu majiteľovi, ale aj zákazníkom, zamestnancom a spoločnosti. Zisk bol dôležitý, ale nebol cieľom sám o sebe – bol výsledkom dobre organizovanej a užitočnej práce.

V dnešných podmienkach, keď sa často hľadá rovnováha medzi výkonom ekonomiky a sociálnou stabilitou, pôsobí Baťova filozofia prekvapivo aktuálne. Ukazuje, že efektivita a sociálna zodpovednosť nemusia stáť proti sebe. Naopak, pri správnom nastavení sa môžu vzájomne posilňovať.

Odkaz pre dnešok

Pri pohľade na pôsobenie Tomáša Baťu na Slovensku by bolo chybou uzavrieť jeho odkaz do minulosti. Skutočný význam jeho diela sa neprejavuje len v tom, čo vybudoval, ale aj v tom, čo pretrvalo – v ľuďoch a v spôsobe myslenia, ktorý formoval.

Baťov systém nebol viazaný na jednu dobu ani na jeden hospodársky poriadok. Jeho princípy – zodpovednosť, výkonnosť, prepojenie riadenia s výsledkom, dôraz na človeka a jeho rast – sa ukázali ako prenositeľné aj do odlišných podmienok. Potvrdzujú to aj konkrétne príklady z praxe.

Jedným z nich bolo pôsobenie Františka Čubu, ktorý v poľnohospodárstve – JRD Slušovice – vytvoril podnik s mimoriadnymi hospodárskymi výsledkami, založený na iniciatíve pracovníkov, samostatnosti riadenia a dôraze na výkon. Aj v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky sa ukázalo, že princípy blízke Baťovmu systému môžu prinášať nadpriemerné výsledky.

Podobne aj Štefan Rosina s kolektívom absolventom Baťovej školy v Gumárňach 1. mája v Púchove preukázal, že poznatky získané v duchu Baťovej školy možno úspešne uplatňovať nielen v období pred rokom 1989, ale aj v podmienkach transformácie hospodárstva. Dôraz na efektívnosť, kvalitu a riadenie založené na zodpovednosti sa ukázal ako životaschopný aj v nových ekonomických pomeroch.

Tieto príklady nie sú náhodné. Potvrdzujú, že Baťov model nebol len historickou epizódou, ale funkčným systémom, ktorý dokázal prežiť zmenu režimov aj ekonomických podmienok. To je jeho skutočná hodnota.

Dnes, keď Slovensko opäť hľadá cestu k vyššej konkurencieschopnosti, stabilite a hospodárskej rovnováhe, má zmysel vrátiť sa k týmto princípom. Nie ako k hotovému návodu, ale ako k inšpirácii. Tomáš Baťa ukázal, že spojenie ekonomickej racionality so sociálnou zodpovednosťou nie je ilúziou, ale reálnou cestou rozvoja.

Možno práve v tom spočíva jeho najväčší odkaz: že budúcnosť nevzniká náhodou, ale je výsledkom práce, poriadku a zodpovednosti.

Baťova často citovaná myšlienka „Nečakajme na lepšie časy Lepšie časy si musíme urobiť sami,“ je aj pre dnešnú spoločnosť viac ako aktuálna!

Autor, Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier a absolvent 6-ročného štúdia v Baťovej škole v Zlíne.