Zamestnávatelia môžu byť spokojní. Zo 7 navrhovaných opatrení je 6 zo strany zamestnávateľov a len 1 od odborárov. Zamestnávateľom sa podaril husársky kúsok. Ich vybrané odporúčania na konsolidáciu zarezonovali éterom dvakrát (prvýkrát v apríli, keď ohlásili vlastný návrh a druhýkrát teraz) a dokonca získali podporu od odborárov aj pre odporúčanie privatizovať zostatkové rekreačné zariadenia vo vlastníctve štátu. To je vskutku bizarné.
Dohoda zamestnávateľov a odborárov na ich „tieňovom“ konsolidačnom balíčku v tomto týždni celkom zaujala médiá. Odhliadnuc od toho, že je uhorková sezóna, treba uznať, že samotná zhoda sociálnych partnerov je zaujímavým momentom. Ten bol ešte znásobený naratívom vďačne šíreným médiami, že sociálni partneri prišli so 7 zázračnými opatreniami, ktoré štátu prinesú ročne 2 miliardy eur. Bez hlbšej analýzy. Ako sme už pri médiách zvyknutí.
Detailnejší pohľad ukazuje, že až taký zázrak to nebude.
Privatizácia, skryté prepúšťania a formality
Návrhy opatrení napríklad neobsahujú metodiku výpočtov. Nie je jasné, akým spôsobom sa odbory a zamestnávatelia dostali k zverejneným číslam. A to ani v ich pôvodných návrhoch z apríla, resp. júna tohto roku.
Niektoré opatrenia sú formálne, ďalšie nezrealizovateľné tak, aby priniesli úsporu v roku 2026, alebo také, ktoré idú proti nastaveniu ľavicového spravovania štátu.
Odpredaj nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu znamená, že odborári a zamestnávatelia de facto vyzývajú štát na privatizáciu zostatkových rekreačných zariadení a iných nehnuteľností. Opatrenie prichádza zo strany zamestnávateľov a predpokladá rozpredaj majetku vo výške 5 miliárd eur. V prípade odborárov je to bizarná situácia. Pretože odbory boli vždy tradičným odporcom privatizácie. Majetku, ktorý sa vyhodnotí ako prebytočný, sa štát zbavuje kontinuálne. A preto je v tomto prípade evidentná snaha súkromného sektora dostať sa k ďalšiemu nehnuteľnému majetku štátu (najmä rekreačných zariadení).
Zreálnenie rozpočtovaných výdavkov na energie je výhradne formálne opatrenie bez reálneho prínosu do konsolidácie. RÚZ v aprílovom popise tohto opatrenia píše, že: „rozpočet pre rok 2024 očakával sumu 1120 mil. eur, výsledok tak predstavuje úsporu 360 mil. eur. Pre roky 2025 a 2026 sú rozpočtované sumy 1066 mil. eur a 1080 mil. eur, zreálnenie podľa výsledkov roku 2024 by tak znížili očakávané deficity – maximálne o 320 mil. eur, konzervatívne (predpoklad o 50 % úspore) o 160 mil. eur.“ Toto opatrenie teda reálne neprináša úsporu financií. Tú dosiahneme tak či tak, ide len o prepis čísel v tabuľkách.
Adresné poskytovanie energodotácií vyvoláva viaceré otázniky. Chýba metodika výpočtu toho, ako sa sociálni partneri dostali k cifre 150 – 400 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla náklady na energodotácie v roku 2026 na cca 435 miliónov eur. A je potrebné dodať, že MH SR začalo so zberom údajov potrebných k definovaniu pravidiel, podľa ktorých sa presnejšie určí, kto má a kto nemá nárok na kompenzáciu zvýšených cien energií.
Základná filozofia kompenzácií je taká, že k príspevku by sa nemalo dostať cca 10 % najmajetnejších domácností. Čiže 435 miliónov by malo stačiť na kompenzáciu pre 90 % domácností. Ak odborári so zamestnávateľmi odhadujú úsporu až do výšky 400 miliónov pri adresnosti, tak to znamená, že k dispozícii by zostal cca 35 miliónový balík, čo je zhruba 10 % domácností. To by zodpovedalo percentu, ktoré bolo v minulom roku ohrozených tzv. energetickou chudobou (8 – 9 %). Avšak cieľom dotácií na energie nemá byť len pomoc najzraniteľnejším príjmovým skupinám, ale hlavne zamedzenie toho, aby sa do skupiny príjmovo zraniteľných prepadli ďalšie vrstvy obyvateľstva.
Zlučovanie výkonu kompetencií samospráv, čiže zlučovanie menších obcí, znamená v ponímaní zamestnávateľov opäť skrytý úmysel prepúšťať a znižovať mzdové náklady. Ostatne tento úmysel je badateľný aj z popisu tohto opatrenia v konsolidačnom balíčku RÚZ: „Miestna samospráva je na Slovensku veľmi rozdrobená. Rozdrobenosť sa následne prejavuje vo veľkých nárokoch na ľudské zdroje“.
Opatrenie samotné však má svoje opodstatnenie. V obci s 300 obyvateľmi je zbytočné prevádzkovanie obecného úradu so svojím aparátom. Som presvedčený o tom, že v budúcnosti sa budeme musieť vrátiť k modelu tzv. strediskových obcí. Avšak okamžitá úspora je nereálna. Starostom zvoleným v posledných voľbách má mandát uplynúť na jeseň 2026. O skoršom spustení mechanizmu zlučovania samospráv pochybujem. Plnohodnotné zlúčenie samospráv by bolo možné až od volieb 2026 a reálna úspora by sa prejavila najskôr až v roku 2027.
Pri revízii výdavkov verejnej správy podľa Útvaru hodnoty za peniaze treba uviesť, že všetky rezorty pristúpili v tomto volebnom období k znižovaniu nákladov, a preto sú odhady sociálnych partnerov na šetrenie až do úrovne 1 miliardy eur ročne značne prehnané.
Zamestnávatelia pri tomto opatrení vo svojom balíčku uvádzajú, že „vysoký a nevyužitý potenciál vykazujú o.i. rezorty vnútra či zdravotníctva, ale aj oblasti informatizácie či zamestnanosti vo verejnej správe.“ Opätovne tak ide o skrytú snahu dosiahnuť prepúšťanie, kde to len ide. Nielen vo verejnej správe, ale aj na ministerstve vnútra či zdravotníctva. Analytici ÚHP napríklad v materiáli z rezortu zdravotníctva tlačia na zvyšovanie pracovných výkonov zo strany zamestnancov, znižovanie lôžkového fondu a počtu hospitalizácii či na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Mimochodom, proti tomu poslednému urputne bojovali lekárski odborári.
Tvrdenia o vysokom potenciáli na ďalšie šetrenie v rezortoch, kde chýbajú aktuálne dáta, môžu byť zavádzajúce. Napríklad v rezorte dopravy síce chýbajú aktuálne analýzy (pri železniciach je dostupná z roku 2019), avšak za šesť rokov železničné spoločnosti viackrát realizovali hromadné prepúšťanie a šetrili na prevádzkových nákladoch.
Zníženie medzery výberu DPH na úroveň priemeru EÚ (jediné, ktoré KOZ dokázala pretlačiť) má logiku, pretože rozdiel medzi priemerom EÚ a Slovenskom je cca 6,5 % a štátu každoročne unikajú na nižších výberoch daní desiatky miliónov eur. Na druhej strane však opodstatnenosť opatrenia má význam, ak to je nová aktivita. Lenže ministerstvo financií si tento problém uvedomuje a dlhodobo pracuje na znížení medzery výberu DPH. Kamenického ministerstvo napríklad tento rok oznámilo niekoľko opatrení, ktoré majú znížiť medzeru výberu DPH, ako napríklad zavedenie QR platby a softvérovú eKasu, paušálne odpočty a prísnejšie kontroly Finančnej správy či zavedenie eFaktúr a ďalších opatrení proti tzv. bezbločkovému hospodárstvu
Šetrenie na nákupoch tovarov a služieb je ďalšie opatrenie z dielne zamestnávateľov, aj keď pre objektivitu treba dodať, že čiastočne ho spomínajú aj odborári v júnovom materiáli. Zamestnávatelia postavili argumentáciu v prospech tohto opatrenia na centralizácii verejného obstarávania a zavedenia aukčného systému v obstarávaní. Objektívne zhodnotiť efektivitu opatrenia len na základe toho nie je možné.
Stálo to za to?
Táto otázka vo mne po prečítaní spoločného návrhu sociálnych partnerov rezonuje doteraz. Nie kvôli zamestnávateľom. Tí z tejto spolupráce vyšli jednoznačne ziskovo. Čo sa pri zástupcoch zamestnancov nedá povedať tak jednoznačne.
Rozumiem snahe Konfederácie aktívnejšie sa zapojiť do politiky – v takej závažnej problematike, ako je znižovanie verejného dlhu – napriek pôvodne deklarovanej apolitickosti. Odbory majú byť nadstranícke, nie však apolitické. Spolu so zamestnávateľmi robia politiku, ovplyvňujú ju, len nie straníckou formou.
Či však stálo za povestných 15 minút slávy v éteri viackrát poprieť hodnoty, ktoré by odbory mali hájiť a podporiť tradičné naratívy zamestnávateľov, úprimne pochybujem.
Jedna odpoveď
Súčasné slovenské odbory majú to najslabšie vedenie, aké kedy mali. Bodka. Všetko sa spolitizovalo, aj vedenie odborov. Iba nie odborová základňa – jej členovia dolu.,baránky…