V popredí sú rozhovory o prímerí. V pozadí sa pripravujú dohody. Putinovo Rusko a Trumpove USA majú niekoľko mesiacov rokovať o predaji infraštruktúry Nord Streamu. Americké koncerny by mohli prejaviť záujem o ďalšie energetické štruktúry, ktoré patria ruským koncernom. Nemecko sa iba prizerá.
Zahraničnopolitický odborník CDU Norbert Röttgen naliehavo varuje: ak sa nezmeníme, ak zostaneme približne takými, akými sme, tak sa o všetkom bude rozhodovať o nás bez nás. Röttgen zverejnil svoj príspevok z jednej talk-show zo dňa 12. marca 2025 na svojom X-konte. Podľa poslanca Spolkového snemu za CDU má Európa iba jednu šancu vzhľadom na nepredvídateľnú politiku nového amerického prezidenta Trumpa a vzhľadom na vytrvalú ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine. Buď Európa získa vojenskú silu alebo prestane existovať.

Ilustračné foto: CCNULL / Autor Tim Reckmann
Rešerše CORRECTIV a IStories potvrdzujú Röttgenovo varovanie, že udalosti by sa mohli odohrávať „ponad naše hlavy“. Ide o to, za akých podmienok budú znovu prúdiť ropa a plyn do Nemecka a Európy po možnom ukončení ruskej útočnej vojny proti Ukrajine alebo po uzavretí prímeria. V centre pozornosti v rámci rokovaní je zrejme aj budúcnosť plynovodu Nord Stream 1 a 2, ako aj majetok ruského ropného koncernu Rosneft v Nemecku: asi 54 % podielov drží nemecká dcérska spoločnosť v rafinérii Schwedt a menšie podiely východonemecké rafinérie Bayernoil a Miro.
Ide teda o vplyv ruských surovinových koncernov a Kremľa na zásobovanie Nemecka a Európy energiou, možné obnovenie energetickej závislosti a tiež o to, akú úlohu pritom budú zohrávať americké firmy.
Závislosť Nemecka na surovinách a hroziaci kolaps
Ropovod Nord Stream 1 a 2 a rafinéria Schwedt tvorili os zásobovania ruskými surovinami až do začiatku ruskej útočnej vojny vo februári 2022. Dva dni pred inváziou na Ukrajinu Nemecko odmietlo certifikovať Nord Stream 2 a neskôr Rusko priškrtilo dodávky plynu cez plynovody Nord Stream 1 takmer na pokraj kolapsu. Handelsblatt v roku 2023 ukázal, ako sa Rusko po začiatku útočnej vojny pokúsilo prostredníctvom ním ovládaných firiem vyprovokovať v Nemecku výpadok (blackout).
Na jeseň 2022 bol plynovod v Baltskom mori vyhodený do vzduchu; z celkovo štyroch vedení j iba jedno vedenie Nord Stream 2 ostalo stále neporušené. Páchatelia ani objednávatelia výbuchu zatiaľ neboli odhalení. Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných informácií upodozrievajú ukrajinských sabotérov.
Závislosť na ruskej rope bola pred začiatkom vojny tiež vysoká. Rafinéria vo Schwedte je od svojho založenia v NDR zásobovaná ropou z Ruska cez ropovod Družba. Asi 20 rokov po zjednotení sa ruská ropná spoločnosť Rosneft stala akcionárom spoločností Schwedt a Bayernoil prostredníctvom svojej nemeckej dcérskej spoločnosti Rosneft Deutschland GmbH. Po vojne nemecká vláda prevzala správcovstvo Rosneft Germany. Ropa pre Schwedt už neprichádza z Ruska, ale najmä cez prístavy Rostock a Gdansk. Dodávky ropy loďou sa však ukazujú ako zložité, pretože infraštruktúra nie je navrhnutá na zvládnutie dostatočného množstva. Nemecká vláda preto zabezpečila ďalšie dodávky cez ropovod Družba – ale kazašskej ropy.
Premiér Brandenburgu a návrat ruskej ropy
Ostatní akcionári rafinérie vo Schwedte, napríklad britská ropná spoločnosť Shell, strácajú záujem o rafinériu vo východnom Nemecku. Zjavne už nechcú investovať a najradšej by sa svojich akcií zbavili, lenže nedávno stroskotal predaj britskej ropnej spoločnosti Prax.
Nielen AfD a BSW, ale aj premiér Dietmar Woidke (SPD) dúfajú, že po prípadnom skončení vojny bude do Schwedtu opäť prúdiť ruská ropa. „Woidke by privítal návrat k rope z Ruska pre rafinériu,“ napísal Tagesspiegel 3. marca. A jeho želanie by sa mohlo naplniť.
Mesiace sa objavovali náznaky, že od volebného víťazstva Donalda Trumpa v USA nadväzujú emisári z USA a Nemecka kontakty s Ruskom a USA. Wall Street Journal informoval už vlani v novembri, že americký investor a Trumpov podporovateľ Stephen P. Lynch sa pokúšal zapojiť do Nord Stream 2. Po Trumpovej inaugurácii vo februári sa začali veci konkretizovať. Dokumenty konkurzného konania Nord Stream 2 AG vo Švajčiarsku svedčia, že prebehli rokovania. Spoločnosť argumentovala začiatkom roka pred kantonálnym súdom v Zugu, že je „v intenzívnom kontakte s finančnými investormi“, súd napokon preto poskytol vyjednávačom viac času.
Nord Stream a záujem USA
Určitú úlohu v tomto obchode údajne zohral aj ex-agent Stasi Matthias Warnig , ktorý je podľa Financial Times (zo začiatku marca) údajne považovaný za dôverníka ruského prezidenta Vladimira Putina. Bild (3. marca) informoval, že do rokovaní sa mal zapojiť aj bývalý americký veľvyslanec Richard Grenell, čo on poprel. Trump poveril Grenella zvláštnymi úlohami.
CORRECTIVdostal od vyjednávačov informáciu, že takýto systém je zrejme naplánovaný aj pre Schwedt. Americké spoločnosti podľa toho plánujú prevziať nemecké holdingy Rosneft. Potom by mali väčšinový podiel v rafinérii Schwedt, ako aj podiely v Bayernoil a Miro. Najnovšie sa hlásia potenciálni kupci z Kataru, ktorý už má podiel v ruskej skupine Rosneft, ako aj z Kazachstanu. Zdá sa, že táto druhá možnosť, ktorú koncom novembra 2024 verejne predložil ruský prezident Vladimir Putin, už prestala platiť. V tajnosti prebiehajú aj rokovania o Petrochemickom kombináte Schwedt. Zdroje od poslov a emisárov hovoria, že rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi pokračujú, resp. že je do nich zapojený federálny kancelár a federálne ministerstvo hospodárstva. Neočakáva sa však, že v rokovaniach bude zohrávať nejakú úlohu ministerstvo zahraničných vecí. Jeden zdroj zapojený do rokovaní to opisuje ako „americkú agendu“; „čím menej nemeckých subjektov sa zúčastní“, tým vyššia je pravdepodobnosť, že projekt bude úspešný.
„Obaja zarábajú a Európania zaplatia“
Kalkul Trumpovej administratívy by mohol byť pohybom zovretia do klieští: automobilový priemysel v Nemecku a Európe má byť oslabený plánovanými clami, zatiaľ čo plyn a ropa z Ruska majú opäť prúdiť cez americké rúry. „Dvaja tlieskajú rukami, Rusi a Američania. Jeden predáva suroviny, druhý preváža. Obaja za to dostávajú peniaze a Európania zaplatia útratu,“ tvrdí zdroj spomedzi vyjednávačov. Podľa rešerší CORRECTIV by sa o tom dokonca mohlo rozhodovať práve v týchto týždňoch. Zatiaľ čo USA v Saudskej Arábii dostali od Ukrajiny záväzok na okamžité prímerie, podľa informácií CORRECTIV sa v USA nachádza vysoký predstaviteľ nemeckej vlády. Dôvod cesty nie je známy.
Možno ide o súčasťou dohody: Rusko súhlasí s prímerím a získa možnosť opäť dodávať ropu a plyn do Európy, ale prostredníctvom rúr vlastnených americkými spoločnosťami. Tým by sa oddelila dodávka surovín od vlastníctva dopravnej siete. Toto takzvané „oddelenie“ je požiadavka, ktorú EÚ ukladá veľkým energetickým spoločnostiam, aby im vôbec umožnila podnikať v oblasti energetiky v Európe. Sankcie EÚ proti Rusku budú na stole v rámci rokovaní, povedal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po návrate zo Saudskej Arábie.
To by mohlo znamenať, že Európania by mali kupovať ruské fosílne palivá, inak bude vojna pokračovať. Nie je to bez nebezpečenstva. S výnosmi by Rusi mohli stabilizovať svoje vojnové hospodárstvo a zaplatiť ďalšie vyzbrojenie, aby mohli aj do budúcnosti pokračovať vo vojne. A USA by z toho profitovali, pričom Trump má vo svojom arzenáli aj clá ako nátlakový prostriedok. Takto by sa naplnil scenár poslanca CDU Röttgena: „Potom sa o všetkom rozhodne ponad naše hlavy.“
Aktualizácia 14.03.2025: Spolkové ministerstvo hospodárstva po zverejnení odpovedalo na dotaz CORRECTIVu takto: Ministerstvo nie je zapojené do konkurzného konania Nord Stream AG. „Nepodieľame sa na špekuláciách ani na mediálnych špekuláciách.“ K otázkam o možných rokovaniach o predaji akcií Rosneftu ministerstvo hospodárstva píše: „Spolková vláda nevedie rokovania o možnom predaji Rosneftu Nemecko a spolková vláda nie je zmluvnou stranou rokovaní o možnom predaji. V tomto smere špekulácie nekomentujeme. V prípade, že sa Rosneftu nepodarí predaj včas uzavrieť alebo ak jednostranne odstúpi od družstevného spôsobu, samozrejme nemecká vláda si ponecháva iné možnosti.“
Aktualizácia 14.03.2025: Putin 13. 3. na tlačovej konferencii s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom nepriamo potvrdil, že prebiehajú rokovania s USA ohľadom energetiky a dodávok energie do Európy. Putin povedal: „Chcel som spresniť, čo povedal Alexander Grigorjevič [Lukašenko] o rúre pre Európu. Ak by sa USA a Rusko na niečom dohodli, tak áno, skutočne: Ak by sa, povedzme, USA a Rusko dohodli na spolupráci v energetickom sektore, potom môže byť pripravený plynovod pre Európu. A to bude výhodné pre Európu, pretože získa lacný ruský plyn.“
Zdroj: Energie-Deal zwischen USA und Russland ©CORRECTIV 13. März 2025
Preložil Ladislav Hohoš
Komentár prekladateľa:
Tragický geopolitický dadaizmus
Tri roky mi niektorí ľavičiari nevedia prísť na meno pre moju geopolitickú analýzu proxy vojny na Ukrajine. Urážky od progresívnych liberofašistov ma, samozrejme, len utvrdzujú v tom, aby som na FB pokračoval v šírení pravdy.
Dnes sa však musím pozastaviť. Áno, je mi to hrozne ľúto, až po hranicu depresie. Pre toto museli zomrieť jeden a pol až dva milióny Ukrajincov a Rusov?! (Môj číselný údaj je iba hrubým odhadom z viacerých zdrojov; neodvážim sa špecifikovať straty každej strany osobitne, lebo údaje sa zásadne rozchádzajú a nepoznám žiadny dostatočne hodnoverný zdroj). Pre toto sa z Ukrajiny postupne vysťahovala jedna tretina obyvateľstva?!
Dnes predsa vieme na základe oficiálnych verejných vyhlásení amerických politikov vrátane analytikov v odborných časopisoch, že o reálny vstup Ukrajiny do NATO nikdy nešlo. Tento fakt priznali aj predstavitelia Bidenovej administratívy. Takže vstup bola chiméra, ktorej možno doteraz veria britskí a francúzski nostalgickí imperialisti, ako páni Starmer a Macron v súzvuku s pani Ursulou z Bruselu.
Tak o čo išlo? Podľa výkladu amerických neocons inšpirovaných Brzezinského Veľkou šachovnicou po rozpade ZSSR nastala príležitosť na konečné riešenie ruskej otázky. Ergo večný problém rivality impérií od čias Petra Veľkého. Pevninské impérium versus morská ríša, ako to teoreticky zdôvodnil Halford Mackinder (v roku 1904), pričom jedna z uvedených ríš musí byť zničená ako kedysi Kartágo. Situáciu Anglosasom skomplikovali revizionistické impériá ako Nemecko a stalinské Rusko (ZSSR), preto boli dve svetové vojny. Prezident Trump realisticky uznal, že Rusko sa nepodarí zničiť ani kolonizovať, ba čo viac, že USA nedokážu poraziť os Peking-Moskva. Tak pristúpil na realistické riešenie pod krycím názvom „multipolárny svet“. A má pravdu, lebo ideologické vojny stratili zmysel. Rímsky klub už v 70-tych rokoch odhalil, že vojny sa budú viesť o energetické, resp. prírodné zdroje.
Aký je výsledok? Ak by sme mali hodnotiť cieľ militantných neokonzervatívcov – víťazstvo v hybridnej vojne – tak USA prehrali. Nedá sa vylúčiť, že snahy o víťazstvo „mladého amerického impéria“ (G. Friedman) sa po čase budú opakovať a svet sa znovu ocitne na pokraji fatálnej vojny.
Somenutý popredný analytik G. Friedman (Stratfor) však tvrdí, že USA vojnu na Ukrajine vyhrali. Do určitej miery to dáva zmysel, ak vezmeme do úvahy pripravované dohody o čerpaní ruskej ropy a plynu vrátane plynovodu Nord Stream medzi USA a RF plus ďalšiu dohodu o ťažbe nerastných surovín na územiach separatistických republík, ktoré pripadnú Rusku. Prezident Putin zrejme nemá nič proti tomu, aby Európania okrem ceny za surovinu ruskému dodávateľovi platili aj americkým firmám napríklad za prepravu. Ba čo viac podporí, aby americké firmy podnikali spolu s Gazpromom a Rosneftom.
Vo svojom predchádzajúcom komentári Roztomilý geopolitický dadaizmus som sa odvolal na staršiu správu z Wall Street Journal o záujme podnikateľa z Floridy vydražiť na aukcii vo Švajčiarsku plynovod Nord Stream. Uvedené sa potvrdzuje z nemeckého zdroja. Prečo som nešťastný až vydesený? Veď na takomto výsledku sa mohli USA, Rusko, Ukrajina a EÚ dohodnúť ešte pred vypuknutím tzv. Euromajdanu vo februári 2014.
Prečo musela nastať hrozná vojna s takmer dvoma miliónmi mŕtvych?! Odpoveď je strašná až cynická: pre biznis.
Ladislav Hohoš
Doplnkový zdroj:
A Miami Financier Is Quietly Trying to Buy Nord Stream 2 Pipeline. By Christopher M. Matthews. Wall Street Journal Nov 21, 2024.