Život ľudí, žiaľ, nie je večný

Za Ferdinandom Vrábelom | 4. novembra 1948 – 8. marca 2026

Veľmi ťažko sa nám lúči najmä s ľuďmi, ktorí nám zmenili život. Nemuseli sme ich poznať dlho, ale intenzita nášho záujmu o spoločnú vec spôsobila spomínanú zmenu. A naopak, okolo niektorých ľudí chodíme roky rokúce, možno aj celý život, avšak ich nepoznáme. Lebo nás nespojilo nič, možno okrem vzduchu, ktorý sme dýchali.

Dr. Ferdinanda Vrábela som spoznal počas diplomatickej misie v Bukurešti. Moje pozvanie prijali slovenskí a rumunskí historici, aby spolu debatovali o tragickej stránke dejín, ktorá sa dotkla oboch našich národov. Viedenská arbitráž najprv vo svojom prvom dejstve ulúpila kus územia Slovenska, aby v druhej kapitole odhryzla aj značnú časť rumunského Sedmohradska. Zlodej bol vždy ten istý.

Ubehlo niekoľko rokov, keď som si s veľkým záujmom na stránkach Nového slova prečítal odborný preklad prejavu grófa Apponyiho na mierovej konferencii v Paríži po prvej svetovej vojne. Naša verejnosť mala možnosť zoznámiť sa s jeho slovenskou verziou prvýkrát – po sto rokoch! Vďaka dr. Vrábelovi. V tom istom čase som na stránkach toho istého Nového slova písal viacero textov o Trianone a  chcel som mu zavolať, ale nemohol som. Prečo? Z typicky našských dôvodov: Ak chce slovenský štátny úradník zaujať pozitívny vzťah ku svojej vlasti a jej histórii, vo verejnom priestore tak pod vlastným menom urobiť nemôže.

Ferdinand Vrábel si však cestu ku mne vďaka svojej tvrdohlavosti našiel. A sčista-jasna mi vraví: Napíšme spolu knihu. Z dôvodu viacerých nedobrých skúseností som mal isté pochybnosti, jeho rozhodnosť a odvaha ma však napokon presvedčila. A tak nás dvoch spojila kniha o storočnom príbehu Trianonskej mierovej zmluvy. Dielo dostalo cenu za literatúru faktu E. E. Kischa od slovenských a českých spisovateľov (v roku 2021, pozn. red.), ktorú sme si boli spoločne prevziať. Neskôr sme zistili, že sme obaja študovali na Karlovej univerzite v Prahe. On na filozofickej, ja niekoľko sto metrov ďalej na právnickej fakulte, avšak v inom čase, a tak sme sa tam stretnúť nemohli.

Vážený pán dr. Vrábel, aj Vy ste svojou tvorbou prispeli k tomu, že, ako sa píše tiež v názve našej spoločnej knihy – „Život národa je večný“. Na rozdiel od nás – ľudí. Spomienka na Vás však bude žiť vždy, keď si niekto zoberie do rúk túto knihu.

Česť Vašej pamiatke!

Autor je diplomat a spisovateľ literatúry faktu 

SÚVISIACE
Prejav grófa Alberta Apponyiho (pôvodne Oponického z Veľkých Oponíc) v Paríži – 1. časť
Prejav grófa Alberta Apponyiho (pôvodne Oponického z Veľkých Oponíc) v Paríži – 2. časť