Na hornej časti Námestia Slovenského národného povstania finišuje rekonštrukcia tejto centrálnej časti Bratislavy po Treskoňovu ulicu. Ide o prvú etapu, ktorá sa začala vlani októbri stavebnými prácami v južnej časti Poštovej ulice. V plnom prúde je druhá etapa na Námestí Nežnej revolúcie s dvoma priľahlými zastávkami MHD. Na tretiu fázu v rámci projektu Živé námestie v okolí „starého Prioru“ príde na rad až o niekoľko mesiacov.
O zásadnej premene pulzujúcej tepny hlavného mesta, ktorá by zodpovedala 21. storočiu, sa vážne hovorí už veľmi dlho. Na začiatku tohto milénia sa dokonca veľkoryso plánovalo preniesť dopravu spolu s obchodnou sieťou do podzemných priestorov, na povrchu mala byť pešia zóna s parkom a záhradnými kaviarňami. Napokon v auguste 2019, v prvom funkčnom období súčasného primátora Matúša Valla, iba namaľovali na cestu oranžové kruhy, ktoré vytlačili zo strednej časti námestia parkovacie miesta. Ku konkrétnym krokom pristúpil magistrát až vlani, rok pred komunálnymi voľbami.
Po stáročia iba trhovisko
Od stredoveku až do polovice 19. storočia bolo srdcom mesta pomerne malé Hlavné námestie pred Starou radnicou. Širšie zázemie dnešného Námestia SNP sa vytvorilo pred východným mestským opevnením, keď zostávalo z bezpečnostných dôvodov nezastavané. V čase hrozby invázie osmanských vojsk po bitke pri Moháči (1526) nechali dokonca zbúrať trojloďový Kostol sv. Vavrinca a Kaplnku sv. Jakuba, aby ich Turci ako murované stavby nemohli využiť pri útoku.
V mierových časoch sa voľný priestor využíval najmä ako trhovisko pre kupcov mimo mesta. V roku 1461 sa spomína trh s chlebom, od začiatkom 18. storočia s obilím a svoje miesto tu našli aj zeleninári, mäsiari, zámočníci, kováči a kamenári. Preto okolo Marktplatzu (Trhového námestia) postavili niekoľko hostincov. Koncom 17. storočia vybudovali barokový kostol a k nemu neskôr Kláštor milosrdných bratov, ktoré stoja dodnes. Od konca 18. storočia bolo námestie premenované na Grünerplatz (Zeleninový trh).
Raz bolo aj Stalinovo
Malomestský charakter štvrte sa začal meniť až s príchodom 20. storočia, keď tu vyrástol Poštový palác, Stará tržnica a neorománsky kalvínsky kostol, za prvej Československej republiky sídlo Tatra banky (dnes Ministerstvo kultúry SR), obchodný a obytný dom Manderla, OD Brouk a Babka (po vojne premenovaný na Dunaj), trojica mestských domov pre potreby ústredia roľníckych družstiev podľa projektu architekta Emila Belluša, ku ktorým v 50. rokoch pribudol štvrtý objekt – Dom umenia. Pomerne nedávno boli vyplnené prieluky po zbúraných zväčša dvoj-trojpodlažných budovách – Dom odievania, budova filiálky ČSOB, či obchodné prevádzky na Poštovej ulici.
A názvy? Od roku 1921 išlo o Námestie Republiky, v rokoch 1939 až 1945 o Hlinkovo, 1945 až 1961 o Stalinovo a od roku 1961 nesie námestie terajšie meno. Na jeseň 2019 pri príležitosti 30. výročia novembrových udalostí napriek protestu SZPB vedenie mesta premenovalo časť priestoru pred Starou tržnicou na Námestie Nežnej revolúcie.
V roku 1828 vztýčili v hornej časti obeliskovú fontánu Karolíny Augusty na pamiatku jej prešporskej korunovácie, v roku 1947 ju pre údajne schátraný stav asanovali. O dva roky zhruba na tom istom mieste osadili sochu žijúceho generalissima Stalina ako dar k jeho 70. narodeninám. Autor, akademický sochár Pavol Bán, bol starým otcom významného slovenského fotografa a publicistu Andreja Bána. Odstránili ju v auguste 1962, vyše šesť rokov po odsúdení kultu osobnosti na XX. zjazde KSSZ. Ako chlapci sme sa chodievali pozerať na jeho výrazné fúzy do suterénu Bratislavského hradu, kde Josif Vissarionovič Stalin ležal na chrbte.
Kedysi tu bývalo veľmi živo
V roku 1974 pri príležitosti 30. výročia odhalili na Námestí SNP súčasný pomník od národného umelca Jána Kulicha a architekta Dušana Kuzmu. Tvorí ho súsošie troch bronzových postáv – odhodlaného partizána, jeho matky s uboleným pohľadom a plačúcej ženy, ktoré účinne dotvárajú tradičnú scénu lúčenia s odchádzajúcim bojovníkom.
V 70. a 80. rokoch minulého storočia bývalo na námestí živo. Okrem množstva obchodov a reštaurácií tu premietali až v štyroch kinách – Pohraničník, Slovan, Praha a Palace. Pritom každé predstavenie sa začínalo v inom čase. Keď už v niektorom mali vypredané lístky, stihli ste film v inom kine, prípadne poobedňajšie i večerné predstavenie. Boli tu tiež televízne štúdiá, výstavné priestory a preslávený vysokoškolský klub – Véčko. Konali sa tu prvomájové sprievody, slávnostné pionierske sľuby, oficiálne delegácie kládli k pamätníku vence.
V novembri a decembri 1989 tieto podujatia vystriedali masové protivládne demonštrácie vedúce k víťazstvu Nežnej revolúcie, neskôr predvolebné zhromaždenia rozličných politických strán, mítingy za a proti vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky…
Rozpačito, nesúrodo až nepríťažlivo
Objavili sa dokonca návrhy, aby sa Bratislavčania vrátili k pôvodnému názvu – Námestie Andreja Hlinku. Tie sa však neujali rovnako ako plány na demontáž povstaleckého pomníka. Napokon si to odniesli iba písmenká na konci verša Jána Kostru. Po čase sa na nápis vrátilo slovo Stalingrad, ale inak celý areál (Námestie SNP sa končí za Manderlou na začiatku Štúrovej ulice) pôsobí dnes rozpačito, nesúrodo až nepríťažlivo, akoby sa každý iba ponáhľal ďalej. Hádam sa teraz tieto dojmy vylepšia.
Pri rekonštrukcii námestia podľa víťazného návrhu nemeckej firmy Loidl Landscape Architects Berlin treba pozitívne zhodnotiť zväčšenie zelenej plochy. Zlikvidované boli husté kríky, ktoré ponúkali priestor sociálne neprispôsobivým osobám. Počet stromov sa zvýšil o 18, viaceré majú dostatočný okruh otvorený na „dýchanie“ koreňovej sústavy aj so systémom rozvodu dažďovej vody. Viacero chodníkov spriehľadňuje a sprístupňuje Pomník SNP z viacerých strán. Ak budú tribúny na spoločenské podujatia stavať organizátori poniže pamätníka, disciplinovaní diváci by nemuseli pošľapávať vyvýšený trávnik.
Objavujú sa aj kritické slová, že strácame príležitosti, ktoré sa v dobrom projekte ponúkali. A to práve na tých úsekoch, kde nájdeme najväčší rozpor medzi pôvodnou víziou a zrealizovaným riešením. Vedenie hlavného mesta nenašlo odvahu pre výraznejšie vylúčenie automobilovej dopravy, ako avizovalo. Vyhovára sa na obmedzené finančné prostriedky, no zrejme podľahlo tlaku viacerých štátnych i súkromných inštitúcií, ktoré v danej oblasti sídlia. Každý chce mať mašinu pod oknom!
Viac zelene, žiaľ, aj asfaltu
Namiesto navrhovaného variantu sa nebudú musieť šoféri obracať s autami pri vyústení Uršulínskej ulice, ale až pri Klobučníckej. Zúži sa tak voľný priestor pre chodcov a sľúbenú zeleň. Navyše, autá budú parkovať pri ministerstve kultúry šikmo na chodník, a nie pozdĺžne ako dosiaľ. Hoci sem jazdí pomerne málo vozidiel, po oboch stranách električkovej trate sú vedené dve dvojice pruhov pre bicyklistov, akoby jedna nestačila.
Navyše, cyklotrasa nemá pokračovanie ani na jednej strane. No to je zrejme slabosť súčasného primátora. Celú túto stranu námestia zaliali čiernym, resp. červeným asfaltom namiesto toho, aby sa držali plánu a použili kamennú dlažbu s priesakmi pre vodu. To v letných mesiacoch prinesie ešte väčšiu horúčavu a dažďová vlaha bude stekať rovno do kanála.
Inak, v Bratislave sa teraz kope na mnohých uliciach a námestiach. Aj starostovia viacerých mestských častí si chcú na poslednú chvíľu vylepšiť imidž. Škoda, že voľby nebývajú častejšie.
Snímky: Autor, www.wikimedia.commons, www.bratislava.sk
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008