Slovo pokračovalo aj v roku 2025 pravidelnými anketami (v dvojtýždenných intervaloch), ktoré umožňujú vyjadriť v skratke názor čitateľov na vybrané momenty spoločenského diania doma i v okolitom svete.
Sociológ Jozef Schwarz,
autor anketových otázok Slova.
Nejde o prieskum verejnej mienky. Zovšeobecňuje vyjadrenia len tých čitateľov Slová, ktorí sú ochotní odpovedať na anketové otázky. Nie je to reprezentatívna vzorka. Reprezentatívnosť obmedzuje aj rozdielna početnosť odpovedajúcich, niektoré anketové otázky zaujmú viac, niektoré menej. Ale výsledky do značnej miery odrážajú názory čitateľstva internetového Slova. Pri hodnotení tieto skutočnosti zohľadňujeme.
Prvá časť vyhodnotenia ankiet za rok 5025 sa venuje zahraničnopolitickým otázkam a ich väzbám na Slovensko. Vývoj v minulom roku potvrdil čoraz väčšiu prepojenosť sveta. Zároveň tiež jeho nepredvídateľnosť a často aj našu domácu politickú nepripravenosť pohybovať sa v ňom.
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, stalo sa – bohužiaľ – anketovou tradíciou pýtať sa, ako a kedy sa tento skončí. Ešte v januári 2024 najviac „priaznivcov získala odpoveď – nie, bude pokračovať aj v roku 2025 – až 55,3 percent. V minulom roku v januári 2025 poklesol počet skeptikov. Iba 35 % opýtaných predpokladalo, že konflikt bude pokračovať aj v roku 2026. Už poznáme názory aj z tohtoročného januára: až polovica odpovedá, že konflikt bude pokračovať aj v roku 2027! Pritom pred rokom najviac, až 64 % odpovedajúcich si myslelo že skončí v roku 2025. Z nich polovica verila v mierové riešenie a druhá polovica vo vojenské víťazstvo Ruska. Iba percento dôverovalo vojenskej výhre Ukrajiny a jej spojencov. Početnosť odpovedajúcich pri tejto ankete patrí medzi najvyššiu.
Dodávky plynu (i ropy), presnejšie nedodávky z Ruska a jeho tranzitu do Európy sa stali doslova „doplnkovou“ zbraňou EÚ proti Rusku. A Slovensko ich prvou obeťou. Ešte v marci 2025 sme sa opýtali čitateľov – „Podarí sa v dohľadnej dobe obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu na Slovensko a ďalej?“ Skoro 31% dúfalo, že áno, či už na minulej úrovni alebo v obmedzenej miere. Takmer 37 % sa vyjadrilo, že je to málo pravdepodobné. Čiže 68 percent účastníkov ankety verilo v zdravý rozum. „Iba“ 25 % odpovedalo priamo: nie nepodarí. V súčasnosti už platí aj oficiálny zákaz EÚ dovozu plynu z Ruska od budúceho roka.
Európy a nášho miesta v európskej spolupráci sa týkajú ďalšie dve anketové otázky. Prvá z nich (apríl 2025) znela: „Ste za pokračovanie činnosti Vyšehradskej štvorky (V4)?“ Viac ako 86 % odpovedá áno, pritom takmer 58 % jednoznačne. Iba 10 % nepodporuje pokračovanie na úrovni V4. Otázka bola položená v čase, keď spolupráca s Českom bola na minimálnej úrovni a pre Poľsko to nie je trvalou prioritou.
Zásadnejší problém pre slovenskú budúcnosť predstavuje budúcnosť EÚ. K tomu bola anketová otázka z júla formulovaná takto: „Je možné obnoviť životaschopnosť Európskej únie?“ Väčšina, 59 % si myslí, že to nie je možné. To je veľmi vysoká miera nedôvery. Pozitívne (áno) sa vyjadrilo – viac ako 35 % účastníkov ankety. Pritom 27 % si myslí, že je treba prijať novú základnú zmluvu a takmer ôsmim percentám stačia čiastkové úpravy súčasnej základnej zmluvy. Ako vidno i eurooptimisti požadujú zásadné úpravy v cieľoch a fungovaní EÚ.
Tomu predchádzala ešte v máji otázka „Súčasná Trumpova politika voči Európe podľa vášho názoru prispeje“ s týmito možnosťami odpovedí:
– k rozpadu EÚ,
– k väčšej závislosti EÚ na USA,
– k reštartu EÚ na nových princípoch.
Polovica účastníkov ankety sa priklonila k možnosti, že prispeje k rozpadu EÚ. Tých, ktorí tvrdia, že povedie k väčšej závislosti EÚ od USA je 34 percent. Iba 16 % odpovedajúcich optimisticky predpokladalo, že to povedie k reštartu EÚ na nových princípoch. Doterajší vývoj ukazuje, že táto možnosť nie je pravdepodobná.
OSN je dlhodobo spochybňovaná ako základný priestor a norma medzinárodného spolunažívania. Bez toho, aby bola podrobená kritickej analýze a najmä hľadaniu riešení jej reformy, prípadne zrodu nového svetového spoločenstva. Anketová otázka z novembra znela: „Pretrvá Organizácia Spojených národov do budúcnosti?“ K otázke sa vyjadrilo o polovicu menej čitateľov ako pri otázke o budúcnosti EÚ. Odpovede na ňu potvrdzujú neujasnenosť názorov aj našich čitateľov. Viac ako 45 % odpovedá áno. (Jednoznačné áno vyjadrili cez 14 % a podmienečné – skôr áno ako nie 31 %!). Negatívne vidí budúcnosť OSN takmer rovnaký počet odpovedajúcich cez 45 %, ale 36 % zaškrtlo alternatívu skôr nie ako áno. Povrchný záver: OSN, jej fungovanie sa nám nepáči ale skúšame ju najskôr opraviť…
Veľký ohlas malo letné vyjadrenie premiéra Fica k neutralite Slovenska. Aj Slovo zaradilo anketovú otázku: „Je vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že Slovensku by svedčala neutralita“ s nasledujúcimi alternatívami odpovedí:
– správne a realizovateľné,
– správne, ale nerealizovateľné,
– nesprávne,
– neviem.
Absolútna väčšina odpovedajúcich čitateľov si myslí, že „slovenská neutralita“ je správna (prvé dve alternatívy) – 95 a pol percenta. Ale, že je aj realizovateľná uvádza „len“ necelých 43 %. Tých, ktorí si myslia, že je správna, ale nerealizovateľná, je takmer 53 percent. Azda by bolo vhodné o tejto problematike viacej diskutovať. Či a za akých podmienok je možné sa zamýšľať nad jej realizáciou nielen z hľadiska medzinárodnoprávneho, ale aj vnútroštátneho. V každom prípade našim čitateľom nie je otázka neutrality Slovenska ľahostajná. Ankety sa zúčastnil nadpriemerný počet odpovedajúcich.
Konflikt okolo Palestíny trvá už 80 rokov a koniec je v nedohľadne. Z pohľadu medzinárodného práva je riešenie známe: dva štáty – židovský a arabský na bývalom mandátnom území Palestíny. V lete sa na Slove objavila otázka „Súčasný izraelsko-palestínsky konflikt sa skončí:
– trvalou okupáciou Palestíny Izraelom,
– vznikom izraelského a palestínskeho štátu,
– ozbrojený konflikt bude pokračovať.
Otázky týkajúce sa blízkovýchodného konfliktu a stavu jeho riešenia sa objavujú pravidelne v anketách Slova. Možno až tak často, že znižujú pozornosť slovenského čitateľa. Početnosť odpovedajúcich bola jedna z najnižších v minulom roku. Najviac účastníkov, 42,5 percenta, tvrdí, že ozbrojený konflikt bude pokračovať. Riešenie konfliktu v podobe trvalej izraelskej okupácie predpokladá 35 percent odpovedajúcich. Najmenej respondentov, 22,5%, verí v dvojštátne riešenie – Izrael, Palestína.
Na jeseň „vstúpil“ do riešenia konfliktu prezident Trump. Na základe toho sme položili otázku: „Pomôže súčasná dohoda o mieri v Gaze k realizácii dvojštátneho riešenia konfliktu Izrael – Palestína?“ Odpovede sú pomerne jednostranné. Takmer 86 % si myslí, že Trumpova dohoda nepomôže. Viac ako polovica pochybuje jemnejšie a odpovedá – skôr nie, ako áno, ale 34 percent jednoznačne, že nie. V pozitívny efekt dúfa len niečo cez 5 % účastníkov ankety.
Zvyšuje sa počet žien vo vrcholovej politike. Niekedy sa s tým spájajú predstavy, že ich prítomnosť by mohla zmeniť politiku a medzinárodné vzťahy k lepšiemu. Decembrová otázka ankety znela: „Prispieva zvýšená prítomnosť žien vo vrcholovej politike k zlepšovaniu spolužitia medzi krajinami?“ Odpovede potvrdili, že čitatelia to tak nepociťujú, resp. v súčasnom medzinárodnom prostredí nie je to pozorovateľné. Iba 2,7 percenta účastníkov ankety uvádza, že to prispieva k zlepšovaniu spolužitia medzi krajinami. Až takmer 84 % odpovedá – nie. A 10 % to nevie posúdiť. Účasť v ankete bola nad priemerom.
Nakoniec trochu teórie. Súčasná svetová i naša praktická politika je výkvet každodenného pragmatizmu. Nie je spojená (okrem cieľa v podobe zvyšovania zisku a moci) s prepracovanou perspektívou. Chýba myšlienkové ukotvenie rozhodnutí politikov zdôvodnené ideologicky. Platí to vo všeobecnosti. Potrebu možností širšieho nadhľadu v politike a sledovanie dlhodobého celospoločenského cieľa skusmo naznačila anketová otázka: „Súhlasíte s tvrdením, že ak chceme opäť vybudovať ľavicu, musíme pochopiť základnú pravdu: socializmus nie je morálny apel, ale boj o moc?“ Viac ako 57 % účastníkov ankety s týmto tvrdením súhlasí. Tretina nesúhlasí (a to u odpovedajúcich predpokladáme väčšinovú ľavicovú orientáciu) a takmer 12 % sa nevie vyjadriť. Tí, ktorí odpovedali áno, prenesene povedané súhlasia s tým, že ľavica musí predstavy o budúcnosti sveta nielen skúmať a rozpracovávať, ale musí ich do praxe presadzovať prostredníctvom moci, vládnutím. Platí to aj pre Slovensko. A to sa dnes dostatočne nedeje, napriek faktu, že hlavné vládne strany na Slovensku majú v názve sociálna demokracia. Aj preto sa hovorí o opätovnom budovaní ľavice. Tá sa síce dá budovať na zelenej lúke (bez vlastných médií a priateľského podhubia sociálnych sietí je to takmer nemožné), ale je tu možnosť využiť etablované strany, ktoré s hlásia k ľavici, aj keď ich (nie vždy a nie všetci) za také nepovažujeme. Orientačne, podľa volebných výsledkov, štvrtina až tretina slovenského voličstva je ochotná spolupracovať v prospech socialistickej myšlienky, ak súčasné ľavicové strany a ich predstavitelia budú schopní prevziať zodpovednosť v boji o moc a jej uplatňovanie v prospech väčšiny.
O tom, aké výsledky priniesli ankety Slova na domácej roli v druhej časti.
