Alebo: Nalejme si čistého vína, v duchu súčasného trendu – toho omšového
V tomto týždni sa podaril štvornásobnému premiérovi Robertovi Ficovi malý zázrak. Prešli mu mimoriadne významné zákony, ako je nepopulárna, no nevyhnutná konsolidácia verejných financií a novela Ústavy SR. Ficovi sa podarilo zabiť tri muchy jednou ranou, keď postavil hrádzu proti progresivizmu; vniesol rozkol do opozície, rozštiepil ju a na smrť rozhádal opozíciu; a v neposlednom rade sa Fico zase votrel do priazne katolíckej cirkvi, keď prešli všetky návrhy KDH a Kresťanskej únie. Môže si tak povedať – „len vďakabohu“ je všetko schválené.
Pri novele Ústavy SR sa Fico odvoláva na to, čo mu vyhovuje. Vyzdvihol preambulu, v ktorej sa hovorí o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve. Akosi zabúda na podstatný, prvý článok ústavy, ktorý znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo“ … a dodržiava medzinárodné zmluvy a záväzky. Ak by to vládna koalícia rešpektovala, novela ústavy by nebola do Národnej rady SR ani len predložená.
Nedá sa mi nič iné, len sa stotožniť s názorom českého politológa Mariána Sekeráka, ktorý uviedol: „Domnievam sa, že touto ústavnou novelou sa jednoznačne (Slovensko) hlási ku konkrétnej ideológii – konzervativizmu. To je v jasnom rozpore s ideologickou neutralitou, ktorú ústava vo svojich úvodných článkoch deklaruje.“
Základnou črtou novely ústavy je výrazné posilnenie kresťansko-konzervatívnych hodnôt, čo pripomína návrat do prvej polovice 20. storočia. Zmeny zakotvujú do ústavy len elementárne, všeobecne platné fakty. Väčšina občanov, ani ja, nespochybňujem existenciu len dvoch pohlaví, či rodinu ako základ spoločnosti. Každý vie, že prvými slovami, ktoré vypovie malinké dieťa, sú slová mama a otec, no dávať to do ústavy je nešťastné.
Problémom novely Ústavy SR nie je obsah navrhovaných zmien, ale ich nadbytočnosť a zavádzanie klerikálnych prvkov do nej. Novela občanom nič neprináša, nezlepší sa ich materiálny, ale ani duchovný život. Okrem zopár výnimiek fixuje len „normálnosť“, jednoducho súčasný stav. Zástancovia i odporcovia novely Ústavy SR tvrdia – nikomu neublíži, nikomu nepomôže. Tak potom načo je takáto novela zákona zákonov?
Novela Ústavy potvrdila kolaboráciu sociálnych demokratov s cirkvou a kresťanských demokratov v KDH so Smerom SSD
Z Ústavy SR sa stáva ľudový kalendár. Jej novela nič nové nepriniesla, len konzervovala všeobecne známe pravdy. Pozitívne podľa Fica je, že progresivizmus bol v prípade novely ústavy porazený, bola voči nemu „postavená hrádza“. Do ústavy sa však zakotvili samozrejmosti, ako napríklad dve pohlavia muža a ženy, či rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Navyše sa podarilo kresťanským fundamentalistom prakticky obmedziť sexuálnu výchovu na školách, výrazne sprísniť osvojenie si detí a zakázať surogátne, náhradné materstvo, čo mimochodom platí aj teraz. Koalícia sa pritom oháňa frázou, že sú to „hodnoty nás všetkých“, ale ani to nie je celkom pravda, keď podľa prieskumov podporuje koalíciu aj s KDH len tesná väčšina občanov.
Ak sa pozrieme na mená tých, čo hlasovali za novelu ústavy, za posilnenie manželstva a rodiny, tak zistíme, že viacerí z nich sú rozvedení, resp. žijú v mimomanželských zväzkoch „na divoko“. Týka sa to okrem iných aj predsedu KDH Milana Majerského, ale i predsedu Smeru SSD Roberta Fica a desiatok ďalších poslancov. Nič proti tomu, len nech sa títo poslanci netvária ako svätí za dedinou.
Dnes už nemá význam rozoberať konkrétne zmeny, keďže bola novela schválená. Návrhmi zmien ústavy som sa zaoberal vo viacerých príspevkoch pre Slovo, napr. Vzťahy spoločnosti, politikov a cirkvi sú zdevastované a pokrytecké, Naše „kráľovstvo nebeské“ sa odkladá, či Hráme sa na najväčšieho Slováka a katolíka?! Preto si dovolím len zopár poznámok.
Novela sa týka najmä kultúrno-etických otázok, ktoré sú dnes väčšinovým názorom veriacich občanov Slovenska a sú už dávnejšie zakotvené v zákonoch o rodine, Zákonníku práce, zákone o školskom vzdelávacom systéme a ďalších. Áno, je tu obava, či by sa to v budúcnosti vďaka progresívno-liberálnej ideológii nemohlo zmeniť, ale to sa môže stať i v mnohých ďalších otázkach. Potom čo s tým?
Ak do ústavy dávame všeobecne uznávané fakty, tak tam nabudúce môžeme zakotviť aj to, že slnko vychádza na východe, zem je guľatá a točí sa, či aj to, že sloboda prišla z východu, lebo aj to niektorí spochybňujú.
Som za suverenitu Slovenska, a tak vítam, že do Ústavy SR bola zakotvená aj suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Žiaľ, Robert Fico, ale aj celá koalícia s dvomi sociálnodemokratickými stranami akosi zabudli, že by sa to rovnako, ba dokonca oveľa väčšmi, malo týkať aj diskriminačných a pre Slovensko nevýhodných medzinárodných zmlúv, ako je Vatikánska zmluva – a Zmluva medzi SR a Svätou stolicou a Dohoda o obrannej spolupráci medzi SR a USA. Takže to, čo nám najviac škodí, sociálnodemokratickým stranám neprekáža, ale obmedzenia, ku ktorým sme sa vstupom do EÚ zaviazali, áno.
Po schválení novely ústavy vypukli v parlamente bujaré oslavy. Koalícia hovorí o bombastickom, prelomovom víťazstve, akoby vyhrala voľby či nejakú vojnu. Naopak, v opozícii po šoku nastalo sklamanie, chaos a vzájomné zúrivé obviňovanie, z ktorého sa niektoré strany nemusia spamätať. O tom, kto je víťazom, akú máme na Slovensku sociálnu demokraciu a čo poslanci koalície schválili, svedčí aj zasahovanie katolíckej cirkvi, osobitne KBS (Konferencie biskupov Slovenska) do tvorby zákonov, aj hlasovania o ústave na čele s jej predsedom Bernardom Boberom a poďakovanie biskupov poslancom za schválenie im vyhovujúcich zmien ústavy. Cirkev sa tak stále viac mieša do svetských záležitostí, tvorby zákonov a stále väčšmi ovplyvňuje politiku štátu.
Koaliční poslanci ujúkali, ako keď malé deti dostanú novú hračku a tí opoziční rumázgali ako po výprasku. Bolo to pri ústavnom zákone nedôstojné, až trápne. K tomu možno podčiarknuť len výrok Jána Richtera na tlačovke po schválení novely ústavy, ktorý R. Ficovi povedal: „V nedeľu pôjdeme všetci do kostola, aj my bývalí komunisti.“ Nasledoval síce smiech, no bola to výstižná poznámka charakterizujúca stále väčšiu klerikalizáciu Slovenska. Natíska sa preto otázka, či by nemal Smer rozšíriť svoj názov o písmeno „K“ na Smer SKSD – slovenská katolícka sociálna demokracia.
Fico chce ulahodiť všetkým, to však preferenciám nepomáha
Schválením novely ústavy si Robert Fico a jeho Smer SSD, ale ani Matúš Šutaj Eštok a jeho Hlas SD veriacich voličov nezíska. Práve naopak, Smer a Hlas prídu o časť ľavicových voličov, z ktorých sa stanú nevoliči, prípadne si budú hľadať inú stranu. Členovia Smeru možno Republiku a členovia Hlasu možno PS a možno vznikajúcu stranu Právo na pravdu. Rovnako nevďační občania nedocenia vraj adresnú kompenzáciu cien energií, ktorá, predpokladám, bude ako ďalšie víťazstvo Smeru tiež schválená. Mnohí ľudia to považujú za akúsi samozrejmosť, či dokonca za povinnosť vlády.
Aj 13. dôchodky a viaceré sociálne opatrenia sú vnímané rozporuplne, keď ich najmä staršia generácia hodnotí pozitívne, no tá mladšia a čiastočne i stredná to považuje za niečo, čo sa jej netýka, čo je škodlivé. Seniorov považujú lídri PS, SaS a Demokratov za príťaž, dokonca za príživníkov. Túto zvrátenosť si však takmer polovica voličov, žiaľ, neuvedomuje.
Všetko to vyššie uvedené zohľadňujú preferenciie politických strán. Zásadným znakom a charakteristickou črtou posledných mesiacov je, že PS mierne stúpa až k 23 percentám, a Smer SSD i Hlas SD pomerne výrazne klesajú. Smer SSD sa pohybuje okolo 18 percent a Hlas SD už padol pod 10 a v niektorých prieskumoch na 8 percent. Napriek nedôveryhodnosti prieskumov je tento trend úplne jasný a pre sociálnych demokratov varovný.
Vládne strany z tohto pohľadu dobre urobili, že konsolidáciu a novelu ústavy predložili v polovici vládnutia a môžu tak dúfať, že občania na to do volieb zabudnú. Takže žiadna tragédia, ale výstraha je to určite.
Prehľad a porovnanie preferencií podľa jednotlivých agentúr (najnovšie):
Po PS, Smere SSD a Hlase SD sa na treťom-štvrtom mieste pohybuje zatiaľ mimoparlamentná Republika vďaka preberaniu časti radikálnych voličov Smeru SSD. Hnutiu Slovensko (OĽaNO) sa darí udržiavať si pozíciu na úrovni 8 percent, a to zásluhou mediálneho šialenstva, ktoré predvádza jeho predseda Igor Matovič.
Relatívne stabilné preferencie majú parlamentné strany SaS a KDH – okolo 6-7 percent, čím sa však stále pohybujú v zóne ohrozenia, a tak nič nie je rozhodnuté.
Stabilitu, avšak pod hranicou vstupu do parlamentu, si držia Demokrati, SNS, Aliancia a Sme rodina. Huliakov Vidiek je napriek značnému mediálnemu priestoru pod jedným percentom. Naopak, zatiaľ mimo pozornosti voličov a médií môže preferencie zamiešať nový, ešte len vznikajúci hráč na politickom ihrisku, budúca strana Zoroslava Kollára Právo na pravdu, ktorá už v prvom meranom prieskume získala viac než 3 percentá. Akúsi spásu v nej môžu hľadať najmä sklamaní voliči Smeru SSD a Hlasu SD, príp. príčetní sympatizanti SNS.
Problémom slovenskej politickej scény je už dlhodobejšie preskupovanie voličov, nie však medzi dvomi hlavnými zoskupeniami, ľavicou a pravicou, ale v ich vnútri. Tým sa však prakticky nič nemení a rozloženie síl je takmer na polovicu presné. V tomto zmysle ďalej pretrváva a hrozí politický pat. Navyše, množstvo nespokojných voličov nepôjde voliť, a tak o zložení parlamentu bude rozhodovať stále menší počet voličov. Znechutenie časti voličov vedie k ich občianskej pasivite a frustrácii, keďže nevidia žiadnu reálnu možnosť ovplyvňovať a meniť veci k lepšiemu. Nevidia povestné svetlo na konci tunela.
To, ako sa dá manipulovať s verejnou mienkou, ukazujú mainstreamové médiá pri propagácii a jednostrannom komentovaní protivládnych demonštrácií a protestov a pri poskytovaní priestoru opozičným lídrom, ktorí si tak zadarmo robia vlastné PR. Médiá sa sústreďujú na bezbrehú, až vulgárnu kritiku Roberta Fica a jeho vlády zo strany PS, SaS i KDH, nehovoriac o pomätencoch z radov hnutia Slovensko a Demokratov. Mainstream neváha zdieľať nepríčetné výkriky sfanatizovaného davu vrátane výziev na vysporiadanie sa s Ficom a jeho Smerom SSD.
Ak predpokladáme víťazstvo PS v parlamentných voľbách, je nepravdepodobné, že bude schopné zostaviť vládu, a už vôbec nie zaručiť jej stabilitu. Dnes je nereálne zostaviť vládu bez nevyspytateľného OĽaNO, po novom Slovenska, ktoré sa samo vyradilo z opozičného tábora podporou návrhovSmeru zo strany jeho troch náboženských fanatikov (Richard Vašečka, Marek Krajčí, Rastislav Krátky). Šimečka i Gröhling jednotne hovoria o zrade a tvrdia, že „… s Matovičom sme definitívne skončili.“ Pravda, v politike neznamená nikdy nikdy a v záujme uchopenia moci sa progresívno-liberálni „demokrati“ dohodnú aj s čertom, diablom, tak prečo nie s Matovičom?!
Záverom si dovolím pripomenúť: Tak, ako Igor Matovič pomohol k víťazstvu Robertovi Ficovi vo voľbách 2023, tak teraz pomáha svojou politikou a roztržkami v koalícii Robert Fico, najmä však Andrej Danko a Šutaj Eštok, Michalovi Šimečkovi a jeho PS. Preto sa v podstate len ideologická „hrádza proti progresivizmu“ môže ľahko zrútiť.
Politici sa oháňajú pri novele ústavy hodnotovými otázkami, ale im v skutočnosti nejde o hodnoty, ale o politický boj medzi stranami. Smer SSD v podstate priznáva, že sa v zásade nemení legislatívny stav, len sa povyšuje na ústavnú úroveň.
Nuž a z politologického hľadiska uvidíme, ako zamáva preferenciami strán konsolidačný balíček a schválenie novely Ústavy SR.Napriek tomu, pri všetkej biede slovenskej politiky, to Smer SSD a možno i Hlas SD ustoja, no zostaviť po voľbách vládu bude aj pre nich veľkým problémom; ak vôbec, bude to sizyfovská robota.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
