Výsmech a zrada sekulárneho štátu v novele Ústavy SR sa zatiaľ nenaplnila, no horký blen v našich mysliach zostáva. To, čo sa deje v súvislosti s „mimochodom“ v poradí 23. návrhom zmien ústavy za 33 rokov od jej prijatia, je knokaut občianskej spoločnosti. Je to úbohé a trápne, až absurdné divadlo a populizmus i pokrytectvo najhrubšieho zrna. Predložené návrhy do ústavy rozhodne nepatria – robia z nej trhací kalendár pripomínajúci snár vládcov. Návrhy z dielne Smeru SSD a KDH nepomôžu nikomu a ničomu, nezlepšia život občanov Slovenska a nebude lacnejší chlieb ani pivo. Ide o jasnú zástupnú tému koalície, ktorá sa neváhala spojiť s náboženskými fanatikmi. Kresťanskí fundamentalisti v KDH i Kresťanská únia (KU) podmienili svoju podporu prijatím ich, pre spoločnosť nebezpečných, klerikálnych návrhov. Niekoľko týždňov trvajú zákulisné debaty, ktoré boli skôr vydieraním ako presviedčaním v podstate ideovo nezmieriteľných táborov. Na túto tému som sa vyjadril v Slove už 4. marca t.r. v príspevku Peripetie okolo Ústavy SR ako predvolebná kamufláž strán a ani po tri a pol mesiaci sa nič podstatné nezmenilo.
Robertovi Ficovi pri návrhu zmien Ústavy SR išlo a ide v prvom rade o získanie veriacich voličov, o oslabenie progresivizmu a v neposlednom rade o rozdelenie opozície. Fico v každom prípade vyhrá, a to bez ohľadu na výsledok hlasovania, ktoré sa odkladá na september. Len nedonosený politický amatér, predseda PS Michal Šimečka, hovorí o porážke Fica. Nechápe politickú realitu a to, že ak budú návrhy schválené, bude to Ficov úspech, ak nie, vina bude na tých, čo nehlasovali a je jedno, či to bude KDH, Matovičovo „Slovenské OĽaNO“, či niekto z Hlasu SD. Účel bude tak či tak splnený. Fico apeloval na zdravý rozum, avšak tí poslanci, čo zdravý rozum majú, nemôžu za novelu hlasovať. Aj v diskusii o návrhoch nešlo ani tak o návrhy ako také, ale o to, ktorá strana ktorú „vykostí“, kto sa s kým spriahne a proti komu, no predovšetkým, aká koalícia môže vzniknúť po najbližších voľbách.
Čo chcú novodobí kresťania dostať do Ústavy SR?
Známe sú návrhy, o ktorých sa už štyri mesiace diskutuje. Sú vábničkou pre KDH a naivných či málo chápajúcich občanov. Oprávnene možno totiž predpokladať, že väčšina občanov, a to nielen veriacich, ale i ateistov, uznáva dve pohlavia, a to muža a ženu. To nie je ideológia, ale biologická realita. Všetci príčetní ľudia sú za to, aby školy mohli učiť len to, čo je v súlade s ústavou. Podobne je to aj s rovnosťou odmeňovania mužov a žien, či adopcie detí manželmi. Všetky tieto otázky sú už dávnejšie zakotvené v našej legislatíve a v konkrétnych zákonoch. Dávať ich do ústavy je len zbytočná duplicita a aj podľa Fica ide len o posilnenie týchto tém. Ide teda len a len o politikárčenie, dymovú clonu a zástupnú tému, ktorá má prekryť neriešené problémy v spoločnosti.

Väčšina občanov je i za zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Bolo by však mimoriadne žiaduce, aby naša ústava a zákony platili a boli zvrchované nielen nad zákonmi a nariadeniami EÚ, čo nie je vzhľadom na naše členstvo v EÚ dosť dobre možné, ale i nad Vatikánskou zmluvou a napríklad i Obrannou zmluvou medzi SR a USA. Autori zmien akosi pozabudli na čl. 1 /2/, v ktorom sa uvádza: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“
Návrhy, ktoré predložil Smer SSD a KDH v novele Ústavy SR, sú však najmä v príkrom rozpore s prvým článkom ústavy, kde sa hovorí, že SR sa „neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“. Nie Preambula ústavy a jej odkaz na „cyrilo-metodejské duchovné dedičstvo“ je základnou normou ústavy, ako tvrdí Robert Fico, ale sú to základné ustanovenia a v rámci nich práve spomínaný čl. 1.
Predmetné návrhy sú tiež v protiklade a rozpore so sekulárnym, občianskym charakterom štátu a v neposlednom rade i so zdravým rozumom, keď väčšina návrhov je už obsahom platných zákonov o rodine, manželstve, o školstve a odmeňovaní mužov a žien (Zákonník práce) a ďalších zákonoch a dokonca charakteristika rodiny je zakotvená v samotnej Ústave SR. Je to preto bezbrehý populizmus a až primitívne získavanie národne orientovaných a kresťanských voličov.
Robert Fico je nesporne významným štátnikom, no zdá sa, akoby nechápal, že takýto postup mu nezíska nových voličov, ba práve naopak, môže stratiť i tých, čo má, tých, čo s prehnaným katolicizmom nechcú mať nič spoločné. Nepodarí sa mu ani možný zámer získať nového spojenca po budúcich voľbách, keďže farizeji v KDH sa nemenia a s Ficom spolupracovať takmer naisto nebudú. Zostáva mu len spoľahnúť sa, ako sám hovorí, na zdravý rozum občanov a dúfať, že mu voliči odpustia chyby, ktorých sa Smer SSD dopúšťa.
Návrhy Smeru SSD v spojení s KDH sú zradou Ústavy SR ako takej, sú zradou sekulárneho, občianskeho štátu, zradou ľavice i sociálnej demokracie. Smerujú ku klerikálnemu štátu a pripomínajú roky 1939 až 1945. Posúvajú Slovensko do temnej minulosti a tmárstva 18. a 19. storočia.
Ústupky klerikálom vedú k posilňovaniu vplyvu cirkvi vo verejnom živote
Klerikalizmus zasiahol spoločnosť najmä po roku 2020 a trvá doteraz, dokonca sa prehlbuje za priamej účasti vraj sociálnodemokratického Smeru SSD. Prejavuje sa v obsadení ministerstiev, osobitne ministerstva životného prostredia (Kuffovci), ministerstva športu a cestovného ruchu (Huliak a spol.) a čiastočne i ministerstva kultúry. Dlhodobo sa presadzuje náboženstvo dokonca v štátnom školstve, zdravotníctve, armáde či polícii. Kaplnky máme v prezidentskom paláci i v národnej rade, no morálka sa tam akosi nezlepšuje. Kríže sa nám objavujú v štátnych budovách a už tam chýba len obraz prezidenta fašistického Slovenského štátu Jozefa Tisa… Kríže sú na vrcholoch hôr, ale i pri cestách a kde-kade i na nedôstojných miestach. Spovedá sa na železničných staniciach a pri rôznych príležitostiach. Vysväcujú sa úrady, športové i kultúrne stánky, cesty, cyklotrasy, jednoducho takmer všetko. Už len čakám, kedy sa budú vysvecovať aj verejné domy a kňazi budú kázať o morálke prostitútkam, lebo na Slovensku je možné všetko…
Presadzuje sa výhrada vo svedomí v zdravotníctve, najmä pri interrupciách a takéto snahy sú aj v armáde, školstve a ďalších oblastiach. Náboženský fundamentalisti v KÚ, KDH, ale i v OĽaNO by ju chceli presadiť úplne všade. Prečo by si však nemal uplatniť výhradu vo svedomí každý občan, každý pracujúci, nielen ten, ktorý sa cíti byť „vyvolený“ kresťan? Kde by sme došli, ako by fungoval štát, ochrana zdravia a majetku občanov, ako obrana štátu a v neposlednom rade, ako by fungovala naša ekonomika? Nebola by to anarchia?
Najnovšie vyvrcholil náboženský fundamentalizmus v zneužití novely zákona o školstve, kde bol presadený doplňujúci návrh, ktorý umožňuje kňazom navštevovať nemocnice bez obmedzenia a bez vyžiadania zo strany pacientov.
V tejto súvislosti si dovolím uviesť moju svoju skúsenosť. Bol som pár dní v nemocnici na trojlôžkovej izbe. Prišiel tam kňaz bez požiadania; síce sa spýtal, či môže, no nečakal na vyjadrenie a rovno pokračoval vo svojej „misii“. A tak sme dvaja museli počúvať jeho bludy, lebo jednému pacientovi prehováral do duše. Na inej izbe prišiel kňaz dať posledné pomazanie ťažko chorému pacientovi, čo je v poriadku, no asi si nik nevie predstaviť dopady na psychiku tých ďalších pacientov.
Podľa novely zákona je kňaz súčasťou zdravotnej starostlivosti a bude sa tak môcť bez predchádzajúceho súhlasu pohybovať medzi pacientami. Kňazi sa tlačia na detské oddelenia bez predchádzajúceho súhlasu rodičov a dokonca i na gynekológiu, kde sú neraz ťažko skúšané ženy. Kde tu je demokracia, morálka, kde právo na súkromie či na vlastný svetonázor? To nemá každý občan právo na výhradu vo svojom svedomí? Čo si má o tom súdny človek myslieť? Dúfajme, že to nezájde až tak ďaleko, že si budú niektorí pomýlení jednotlivci vyberať svoje detské obete; či ako to bude s pedofíliou a porušovaním celibátu?
Minister zdravotníctva (MZ) Kamil Šaško prišiel so spásonosným riešením: vraj vydá usmernenie MZ, aby kňazi chodili do nemocníc len na požiadanie pacienta. To však už teraz platí a je to v poriadku, no i teraz sa to často zneužíva a príliš často porušuje. Vie pán minister, že zákon je nad nejakým usmernením a kňazi si tak budú v zmysle zákona robiť, čo len budú chcieť?
Vráťme sa však k novele Ústavy SR
Znovu treba zopakovať, že novela Ústavy SR a zmeny zákonov sú v rozpore s občianskym charakterom štátu a smerujú ku klerikalizácii spoločnosti. Sú hanbou poslancov, ktorí za tieto zmeny hlasovali a len potvrdzujú farizejstvo KDH, fanatizmus KÚ, zápecníctvo SNS a výrazný odklon Smeru a Hlasu od sociálnej demokracie. Potvrdzuje to Tibor Gašpar, ktorý dokonca hovorí o konzervatívnom Smere SSD a pokrytecky tvrdí: „Toto je náš hodnotový svet.“ A to už je oportunizmus ako vyšitý.
Slovensko sa týmito návrhmi legislatívnych zmien stáva akousi farskou republikou. Aj predložené návrhy sú dôkazom toho, ako politické strany zaťahujú cirkev do politického a spoločenského života, pričom cirkev tam rozhodne nepatrí. Sú dôkazom toho, ako strany zneužívajú cirkev na presadenie svojich politických záujmov. K týmto otázkam som sa podrobnejšie vyjadril v príspevku 22. apríla t.r. Vzťahy spoločnosti, politikov a cirkvi sú zdevastované a pokrytecké, čo potvrdzuje aj priebeh diskusie o novele Ústavy SR.

Neviem, či si to Robert Fico a bývalí členovia KSČ v poslaneckom klube Smeru SSD uvedomujú, ale táto verejná kolaborácia s katolíckou cirkvou zatieňuje všetky jeho a ich vládne pozitívne aktivity, a to najmä v sociálnej oblasti, pri 13. dôchodkoch, kompenzácii cien elektriny a plynu, ale i Plánu obnovy, konsolidácii verejných financií či v suverénnej zahraničnej politike. Posledné kroky vlády môžu mať za následok pokles preferencií vládnych strán, čím môže dôjsť k problémom pri zostavovaní budúcej vlády po mimoriadnych alebo riadnych voľbách. To azda žiadni príčetní občania nechcú.
Záverom len dodávam: S napätím sa čakalo na hlasovanie poslancov a na to, kto koho zradí. K tomu však nedošlo, keďže sa predkladatelia a ich spolupáchatelia nedohodli. Tento nezmyselný súboj sa odkladá o ďalšie tri mesiace a občania tak budú otravovaní týmito zástupnými témami dovedna sedem dlhých mesiacov.
Nemožno to charakterizovať ináč, akože sa vládni miništranti spolčili s KDH a KÚ, pokúsili sa o podvod na občanoch, no zatiaľ neuspeli. Pokus o reparát sa bude konať v septembri, a tak nás čaká horúce politické leto, z ktorého môžeme dostať nielen úpal, ale i nevoľnosť. Radšej sa preto venujme prírode a ignorujme politikov – a to všetkých, bez rozdielu.
Na hradnom vŕšku by mala namiesto hlasovania o takýchto témach nasledovať, obrazne povedané, „defenestrácia“ aktérov zmien Ústavy SR. To by Slovensku celkom iste prospelo najviac.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha