Skupina poslancov Národnej rady SR za strany Hlas SD, Smer SSD, SNS a Stranu vidieka predložili do parlamentu legislatívny návrh, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon. Na tlačovej konferencii sa predstavili aj členovia Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov – europoslanec Branislav Ondruš, člen vedenia oblastnej organizácie SZPB v Košiciach Miroslav Liba a predseda bratislavského krajského výboru SZPB Martin Krno.
Trestný zákon by sa mal sa mal doplniť o paragraf 248 b s pomenovaním „Poškodzovanie vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok“. Uvádza sa v ňom, že toho, kto hanobí, poškodí, znehodnotí alebo zničí vec, ktorá je vojnovým pamätníkom, vojnovým hrobom, s vojnou súvisiacou pamätnou tabuľou alebo kultúrnou pamiatkou musí počítať s odňatím slobody až na dva roky.
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov páchateľa súd potrestá, ak spáchaním uvedeného skutku spôsobí značnú škodu, z osobitného motívu, ako verejný činiteľ či závažnejším spôsobom konania, Prísnejšie sadzby sú, keď dotyčný spácha tento trestný čin ako člen nebezpečného zoskupenia alebo spôsobí tým škodu veľkého rozsahu.
Petíciu za zachovanie Pamätníka osloboditeľov v centre Košíc podpísalo vyše 10-tisíc občanov.
Hoci podľa doterajšej legislatívnej úpravy by sa malo trestať poškodzovanie vojnových hrobov, prax je taká, že sa naďalej znesväcujú pomníky obetí prvej a najmä druhej svetovej vojny a všeobecne vojnových kultúrnych pamiatok vrátane tých, čo sú naviazané na hrdinov Slovenského národného povstania.
Kým v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia išlo často o „zberateľov kovového šrotu“, v posledných rokoch za týmito zväčša nevypátranými činmi možno vidieť ideologický či politický kontext. Napríklad len v tomto roku opätovne došlo k poškodeniu pamätníkov a hrobov padlých sovietskych vojakov na Dargove, na ktoré páchatelia rozličnými farbami vyobrazili i fašistické symboly. V Košiciach, žiaľ, býva pravidelne zneucťovaný pomník osloboditeľom mesta odtrhávaním symbolov.
Reční europoslanec Branislav Ondruš (Hlas SD), vľavo Ivan Ševčík (Strana vidieka), vpravo Miroslav Radačovský (zvolený za SNS).
V súvislosti s inváziou ruskej armády na Ukrajinu na jar 2022 „neznáme osoby“ pomaľovali žltou a belasou farbou mnohé pomníky na vojnových cintorínoch príslušníkov Červenej armády vrátane bratislavského Slavína. Hoci sa tam nainštalovali bezpečnostné kamery, nakrútené filmové sekvencie dosiaľ neboli zverejnené a vyšetrovanie celej udalosti išlo do stratena.
Aj na základe následných pochybných aktivít v areáli tejto národnej kultúrnej pamiatky, dokonca za asistencie polície, si dovoľujeme tvrdiť, že nešlo o aktivitu utečencov zo susednej krajiny, ale o občanov SR, ktorí sa falošne vydávali za chránencov osudom stíhaných Ukrajincov. Mimochodom, podľa odhadov asi tretina sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska v roku 1945, pochádzala práve z Ukrajiny.
Úvodné slová na tlačovke predniesol poslanec NR SR z Košíc Igor Šimko a europoslanec Branislav Ondruš (obaja za Hlas SD). Na podporu poslaneckej iniciatívy vystúpil predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer SSD). Pripomenuli, že v poslednom čase, žiaľ, ožili snahy členov samosprávnych orgánov v Prešove a Košiciach o likvidáciu, resp. o premiestnenie pomníkov osloboditeľov z centra týchto miest na ich periférium, čo je z hľadiska morálneho to isté.
Člen ÚR SZPB Miroslav Liba hovorí o situácii s pomníkom osloboditeľov v Košiciach, za ním stoja členovia SZPB Ján Rohár, Ladislav Skrak a Martin Krno.
Aktuálnu situáciu vo východoslovenskej metropole priblížil Miroslav Liba. Tamojší odbojári zorganizovali petičnú akciu za zachovanie pamätníka na Námestí osloboditeľov. Za niekoľko týždňov ju podpísalo vyše 10-tisíc ľudí. Napriek tomu zástupcovi SZPB Alexandrovi Riabovovi na zasadaní mestského zastupiteľstva vyčlenili na uvedení tejto problematiky iba päť minút, aj to mu vypli mikrofón.
Mestskí poslanci úplne ignorovali názory tisícov občanov a schválili prenos tejto národnej kultúrnej pamiatky na cintorín. Podľa najnovších informácií košickí konšeli nenašli v rozpočte na to potrebných 30-tisic eur. Preto hodlajú celý areál ohradiť dva metre vysokým plotom z vlnitého plechu, akým sa ohradzujú zbúraniská či kravíny na poľnohospodárskych farmách.
Poslaneckú iniciatívu prišiel podporiť aj predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer SSD).
„Poškodzovanie, znehodnotenie alebo zničenie nehnuteľných alebo hnuteľných vecí, ktoré sú vojnovými pamätníkmi, vojnovými hrobmi, kultúrnymi pamiatkami s tematikou vojnových obetí a hrdinov prvej a druhej svetovej vojny v podobe ich pomaľovania farbami, vyobrazeniami rôznych nevhodných symbolov, resp. ich poškodenia zlomením alebo ukradnutím sa v uplynulej dobe množí. Polícia SR v uvedených prípadoch začala stíhania pre spáchanie trestných činov poškodzovanie cudzej veci, či výtržníctvo,“ píše sa o. i. v dôvodovej správe predloženej legislatívnej iniciatívy. Preto s prihliadnutím na význam poškodených nehnuteľných alebo hnuteľných vecí sa treba prinajmenšom z morálneho hľadiska nazerať na tieto protiprávne činy ako na osobité skutky a odlišovať ich od poškodenia „bežných“ vecí.
Poslanci, ktorí iniciovali novelu Trestného zákona, a členovia delegácie SZPB vo vestibule slovenského parlamentu.
Novela Trestného zákona by uplatňovala v sebe prevenčný charakter pre potenciálnych páchateľov a zároveň sankčný, keď už musia byť za dokonané činy náležite potrestaní. Navrhuje sa zadefinovanie nového úmyselného trestného činu – Poškodzovanie vojnových pamätníkov, vojnových hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok, ktorý by znemožňoval, aby sa tieto nezákonné konania riešili iba na úrovni priestupkov.
Po tlačovej konferencii prijal delegáciu SZPB predseda NR SR Richard Raši (mimochodom, tiež Košičan). Ako sa vyjadril, predpokladá, že parlament schváli návrh novely v prvom čítaní na októbrovom zasadaní Národnej rady a v druhom čítaní ešte tohto roku, aby mohla nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Foto: Ján Rohár a Branislav Balogh
