Do volieb je ďaleko a na politickom pate sa nič nemení. S predčasnými voľbami už prakticky nik nepočíta a tie riadne budú až o viac ako dva roky. Dovtedy pretečie Dunajom veľa vody. Rovnako ako do Dunaja nepritečie žiadny nový prítok, tak ani do politických strán nemá šancu pritiecť výrazne viac nových voličov. Politické strany sa bijú o moc, namiesto toho, aby riešili problémy Slovenska. Politici nie sú unavení zo slnka, ale z vlastného vyhorenia. Nemajú čo ponúknuť, točia sa okolo tých istých problémov, otvárajú zástupné, občanom nič neprinášajúce témy.
Ešte vo februári tohto roku som do Slova napísal článok Takmer istý pat v prípadných predčasných voľbách a rozplynutý sen zúfalej opozície. Na tomto konštatovaní sa nič nemení. Zostali nám len opotrebované, nič nové neprinášajúce strany a opotrebovaní lídri, bojujúci proti sebe a za svoje miesto na politickom výslní. Občan a jeho problémy ich zaujímajú pramálo, až pred voľbami si ich budú viac všímať.
Politický pat sa týka rovnako koalície i opozície. Ak si pozrieme viacero prieskumov volebných preferencií rôznych, viac či menej relevantných agentúr, zistíme, že preferencie parlamentných i mimoparlamentných strán sa v podstate nemenia.
Strana PS i Smer SSD idú plece pri pleci v rámci štatistickej odchýlky 1 – 2 %. Ich možní koaliční partneri sú tiež jasní a nič sa nemení ani na ich postavení. Podľa najnovšieho prieskumu SANEP by súčasná koalícia získala 74 poslaneckých mandátov, ak by sa spojila s Republikou. Opozícia by mala veľmi tesnú väčšinu 76 mandátov, aj to len v prípade zapojenia Matovičovho Slovenska, čo je veľmi rizikové. To sa však môže do volieb niekoľkokrát zmeniť, ale pravdepodobnosť patovej situácie je mimoriadne vysoká. Aký je možný vývoj?
V koalícii nič nové, je tu len túžba vydržať
Smer SSD s priemernými 20 % voličskej podpory je síce stabilizovaný, no nemá reálnu šancu rásť. Neustále hľadá témy, ktorými by zaujal voličov. Najskôr odhaľoval protiľudové konanie Matovičovo-Hegerovej vlády pri Covide 19, potom odovzdanie vojenskej techniky Ukrajine. Teraz otvára tému protiruských sankcií, bezpečných dodávok plynu a opakovane hovorí o mieri a diplomatickom ukončení vojny u našich východných susedov. Všetko to je opodstatnené a prospešné pre Slovensko. Napriek tomu to stále nestačí na rast preferencií, a tak si chce získať veriacich voličov bizarnou, no najmä nepotrebnou novelou Ústavy SR a novelou zákona o politických stranách z dielne Hlasu SD, ktorou sa má obmedziť politická súťaž a zabetónovať súčasné strany v parlamente. Myslím, že mu to nepomôže, a preto bude potrebovať spoľahlivých koaličných partnerov. Takých však zatiaľ niet.
Môže počítať s približne 10 %-ým Hlasom SD, ktorého podpora však stále klesá – vinou nevýraznej až vajatavej politiky vedenia na čele s predsedom Šutajom Eštokom. Potvrdzuje to aj posledný prieskum agentúry SANEP, podľa ktorého Hlas SD klesol na 9,3 %. Hlas tak bude rád, ak sa udrží na najnižšom možnom dvojcifernom čísle preferencií.
Návrh Hlasu SD na novelu zákona o politických stranách a zákona o voľbách, ktorý podporuje aj Smer SSD, je len zástupnou témou a v súčasnosti je nepriechodný pre odpor všetkých ostatných parlamentných strán. Návrh by prakticky likvidoval demokratickú politickú súťaž a malé strany, zároveň by výrazne zvýhodnil súčasné parlamentné strany. Vraj ide o zníženie počtu strán, o akési dva bloky, ktoré by súťažili o voliča medzi sebou. To sa reálne deje už teraz, keď okolo Smeru SSD a PS sú spolupracujúce strany v koalícii a opozícii. V súčasnosti nie je predpoklad zásadnejších presunov voličov medzi týmito dvomi zoskupeniami, a preto, ak sa počty podporovateľov zmenia, tak len vnútri týchto blokov – prípadne narastie počet nevoličov.
Republika s okolo 7 % posilňuje a berie časť voličov samotnému Smeru SSD, ale najmä SNS, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou do parlamentu nedostane.
SNS a jej predseda Andrej Danko robí všetko preto, aby si zabuchol dvere do parlamentu. Stratil svojich nepodarených partnerov v osobe Huliaka s jeho partičkou, a v podstate i Tarabu a Radačovského. Útočí na prezidenta Pellegriniho, na samotný Hlas SD. Má výhrady a kritizuje i Roberta Fica a Smer SSD za transakčnú daň, protiruské sankcie a vzťah k zbrojeniu EÚ i NATO. Má nulový koaličný potenciál a žiadny príčetný líder s ním nebude spolupracovať.
Problémom je Republika. Nie sú to len jej sympatie ku klérofašistickému Slovenskému štátu a jej pôvod v Kotlebovej ĽSNS, ale je to najmä jej mizerná odborná pripravenosť.
Už nebudú stačiť len nič neznamenajúce výkriky v Európskom parlamente a z môjho pohľadu úplne oprávnená kritika Uršuly von der Leyenovej a Kaje Kallasovej, ani bitie sa do hrude, už bude treba niečo konkrétne robiť pre riešenia problémov občanov. Republika však nemá žiadnych odborníkov; alebo si niekto vie predstaviť Uhríka či dokonca Mazureka vo funkcii ministra? O ďalších „kádroch“ Republiky škoda vôbec hovoriť. Uhrík je síce inteligentný, no mohol by tak pôsobiť na úrovni prednostu okresu a Mazurek sa skôr hodí za vyhadzovača v nočnom podniku.
Spolupráca Smeru SSD a Republiky je zo spomínaných dôvodov problematická, a navyše pre Smer SSD z hodnotového hľadiska veľmi škodlivá.
S KDH Smer nemôže reálne počítať napriek tomu, že mu Fico neskutočne nadbieha. KDH nepôjde so Smerom, a to ani v prípade, že novela Ústavy SR bude schválená. KDH je totiž hnutie farizejov so silným odporom voči všetkému pokrokovému, voči sociálnej demokracii a osobitne voči Robertovi Ficovi.
Čo môže vplývať na preferencie strán schvaľovanie novely Ústavy SR
V prípade schválenia, ako aj neschválenia, sa pozície strán výrazne nezmenia. Dôjde len k drobným presunom voličov v rámci tých istých táborov. Opozičnej PS a SaS sa to vôbec nedotkne, ba skôr sa mierne posilnia. KDH to v prípade schválenia novely, pre odpor ich voličov voči Smeru SSD, oslabí a tých konzervatívnych náboženských fundamentalistov posilní. Mierne to zníži potenciál opozičnej spolupráce i prípadného vzniku vládnej koalície po parlamentných voľbách.
Ak sa novela Ústavy SR z dielne Smeru (už neviem či platí dodatok – SSD) a KDH schváli, bude to neklamný znak oslabovania občianskeho, sekulárneho štátu, porušovania prvého článku ústavy a smerovania Slovenska do minulosti.
Tarabov Život – Národná strana má potenciál tak 1 až 2 % a šancu pridať sa len k Smeru SD, inak bude ďaleko od brán parlamentu. Podobne, či ešte horšie, je na tom i Huliakova Strana vidieka a Migaľova skupinka, ktorá ešte len uvažuje o názve strany, ktorú vraj pripravujú.
Teraz sa dokonca už niektorým sníva a možnej novej strane Zoroslava Kollára Právo na pravdu, ktorá sa vraj môže dostať do parlamentu. Z politologického hľadiska je to nepravdepodobné, keďže ešte ani neexistuje. Iná je obľuba komentárov, kritika všetkých strán či „múdre“ rady Zoroslava Kollára a iná je politická realita. Možno to tejto strane prinesie 3, maximálne však 4 %. Nová strana môže osloviť iba časť nevoličov, časť nespokojných voličov Smeru SSD a Hlasu SD a minimum voličov opozičných strán.
Zúfalá opozícia sa motá v kruhu, nič neprináša
Progresívci sú na vrchole svojich možností, už nemajú kam rásť a odkiaľ brať nových voličov. Strany PS, SaS a Demokrati bojujú z veľkej časti o toho istého voliča a ak porastie PS, tak len na úkor liberálov. SaS či Demokrati sa reálne nemusia dostať do parlamentu, keďže už teraz sú v pásme ohrozenia.
Zostavenie budúcej vlády z opozičných strán bude viac ako problematické. SaS a KDH sa nemusia do Národnej rady SR dostať, a ak aj áno, tak so 6 – 7 %. Účasť mimoparlamentných Demokratov je tiež otázna, ba skôr nepravdepodobná. Ich prípadní voliči budú hľadať väčšiu istotu v PS a SaS a Jaroslavovi Naďovi zostane trpký blen v ústach, alebo len cesta na Ukrajinu.
SaS sa usiluje o líderstvo v opozícii – napriek tomu, že je najslabšou stranou v nej. Vymýšľa pofidérne programy, navrhuje, ako by mali opozičné strany postupovať, diktuje, kto s kým a proti komu, pomaly zostavuje vládu a najmä zúrivo bojuje proti Smeru SSD. PS a KDH sa len blahosklonne usmievajú nad tým, ako sa nadutý až arogantný Branislav Gröhling hrá na ríšskeho vodcu či Napoleona, pravda, bez vojska.
Tragédiou opozície je, že o jej prípadnom úspechu bude rozhodovať Matovičovo Slovensko. Matovič je nevyspytateľný pre svoje psychopatické prejavy, je nedôveryhodný a spojenie s ním môže viesť nie k úspechu, ale k totálnemu prepadu v podpore voličov. Exscesy Matoviča, jeho šialené bludy o majetkoch a kauzách smerákov už unavujú nielen voličov, ale i novinárov mainstreamových médií a dokonca i opozičných lídrov. Preto je spolupráca PS, SaS a najmä KDH s bývalým OĽaNO otázna. Ak s ním pôjdu do koalície, bude to zlé; ale bez neho to možno vôbec nepôjde. K stabilite prípadnej koalície rozhodne neprospeje SaS, ktorá už rozbila dve či tri vlády a KDH, ktorého hodnotová orientácia je v príkrom rozpore s progresivizmom a liberalizmom.
Mimoparlamentné strany majú malé šance
Vytŕčajú z nich len Demokrati a maďarská Aliancia. Jaroslav Naď s jeho Demokratmi je vzhľadom na ich a osobitne jeho militantnú politiku nebezpečenstvom pre Slovensko. Radi by ho v parlamente privítali strany PS i SaS, čím by sa posilnili ich šance na zostavenie vlády. Robia pre to všetko od agresívnej kampane v prospech Demokratov, cez spoločné protestné akcie opozície, až po obhajobu Naďových činov, pre ktoré je stíhaný. Tieto strany majú takmer identickú DNA. Demokrati nepotrebujú a ani sa nesnažia o odbornosť, o nastoľovanie a riešenie pálčivých tém a problémov občanov. Majú len krv v očiach pri pohľade na Fica, no to je dosť málo na vstup do parlamentu.
Aliancia má problém so svojím národnostne orientovaným, až nacionalistickým zameraním. Koketuje s otváraním Benešových dekrétov a nielen s kultúrnou, ale i politickou autonómiou. To však nepodporujú ani všetci lojálni občania maďarskej národnosti, ktorí sú spokojní so svojím životom na Slovensku. Počet voličov maďarských strán stále mierne klesá a už nie sú ako v 90. rokoch minulého a začiatkom tohto storočia ani zďaleka takí disciplinovaní a volia aj iné politické strany. Preto, pokiaľ Aliancia nezahrnie do svojho programu aj slovenské témy a nezíska časť voličov slovenskej národnosti, ako to robil Béla Bugár s Mostom Hid, je jej úspech v nedohľadne.
Sme rodina sa ešte stále snaží. Boris Kollár nepochopil, že on i strana sú už dávno za zenitom. Nemajú čo ponúknuť, keď zo sociálnej oblasti odišiel Milan Krajniak. Borisova zmena účesu nepomáha a ani množstvo jeho detí ešte nemá právo voliť. Boris Kollár sa tak ešte chvíľu pohrá na celebritného politika, veď čas a peniaze má, tak čo s nimi…
Nuž a pokiaľ ide o ďalšie mimoparlamentné mini straničky a hnutia, tie sú irelevantné. Sú bez programu, osobností a financií, a tak sú a zostanú len v úlohe štatistov.
Krátky dôvetok
Patová situácia je výsledkom túžby viacerých strán po moci. To poškodzuje Slovensko a vedie ho do priepasti. Občanom Slovenska nesvitá na lepšie časy, dokonca nevidieť ani svetlo na konci tunela. A ak áno, tak je to rušeň, ktorý nás môže zraziť. Voliči sú bezradní, nevedia, koho voliť. Stiera sa totiž rozdiel medzi ľavicou, pravicou i konzervatívcami, ale i medzi kresťanskými a progresívno-liberálnymi stranami. A tak si opäť budú vyberať len menšie zlo, ktoré však v ich živote nič podstatné nezmení. Žiaľ!
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
