Jediným cieľom a aktuálnym programom opozičných strán PS, SaS, KDH a Demokratov je odstrániť Fica za akúkoľvek cenu a vyvolať predčasné voľby, ktoré ich majú dostať k moci, po ktorej tak túžia. Takýto scenár je však nepravdepodobný napriek ich šialeným pouličným výkrikom, klamstvám a zavádzaniu občanov či rozoštvávaniu národa na protivládnych demonštráciách. Opozícia dookola opakuje, proti komu a čomu je, no stále nepovedala, čo chce a čo bude robiť, ak zvíťazí. Jej frustrácia a úsilie zrealizovať politický prevrat nemá konca-kraja. Prvým pokusom bolo zneužitie vraždy novinára Jana Kuciaka v roku 2018 a tancovanie na jeho hrobe. Pritom už dávno nejde o Kuciaka, ale len o prekrytie mocenských záujmov opozície. Druhým dielom bol atentát na štvornásobného premiéra Roberta Fica v máji 2024, ktorý im vyšiel len čiastočne, keď atentátnik motivovaný Demokratmi a PS mal zlú mušku a sklamal progresívcov i liberálov. Dnes, keď sa opozícii nedarí poraziť Fica legálnou formou a zatiaľ ani pripravovaným pučom podľa zahraničného scenára, stojí otázka takto: Čakáme na ďalšiu obeť, ktorá by bola rozbuškou budúceho prevratu?
Mocenský zápas opozície s koalíciou predčasné voľby nevyriešia
Na schválenie predčasných volieb je, ako je všeobecne známe, potrebná ústavná väčšina 90 hlasov poslancov, a tak sú voľby v nedohľadne. Môže sa tak stať len s podporou Smeru SSD, ktorý jediný je na voľby už teraz pripravený. Opozícia neberie do úvahy realitu a počty poslancov v Národnej rade SR, ani názory občanov k zotrvaniu koalície či k predčasným voľbám. Odpoveď by opozícia našla v prieskume agentúry NMS, v ktorej 43 percent respondentov podporilo pokračovanie súčasnej koalície a vlády Roberta Fica a len 38 percent by podporilo konanie predčasných volieb.
Rýchlo kvasení potrimiskári dookola verklíkujú, že porazia Fica a budú predčasné voľby. Je to ich sen, asi po preflámovanej noci, je to rozprávka, ktorá nesúvisí s realitou a skončí sa tvrdým prebudením po páde z postele či barovej stoličky. V prípade víťazstva nemá opozícia ani šajnu, s kým a ako zostaviť vládu a už vôbec netuší, aký by mala program. Jedni chcú s Matovičom, iní bez neho, pričom je jasné, že by to bolo rovnaké ako Smer SSD bez Fica. Jedni dúfajú v postup Demokratov do parlamentu, iní chápu, že je to nereálne. Jedni sú za klasickú rodinu muža a ženy, za ochranu života od počiatku, iní dávajú prednosť právam homosexuálov a LGBTI komunite. Je namieste otázka, ako bude KDH spolupracovať s SaS, do ktorej odišiel bývalý predseda KDH Alojz Hlina i podpredsedníčka Martina Bajo Holečková, nehovoriac o progresívcoch, s ktorými sa teraz mojkajú. Popritom budú mať vo vláde stranu SaS, ktorá rozložila každú vládu, v ktorej bola. Rovnako známi farizeji z KDH sú zase vždy pripravení pri nesplnení ich ne-kresťanských požiadaviek z vlády vystúpiť, nuž a Matovičovo OĽaNO zneužívajúce názov Slovensko, je nevyspytateľné ako stará dievka. Zostaviť z tejto divnej a protirečivej zmesky koalíciu a následne vládu je mimoriadne zložité a udržať ju celé volebné obdobie nemožné. Vie si niekto vôbec predstaviť, po zohľadnení všetkých týchto faktov, zostavenie vlády z PS, SaS, KDH, Slovenska či Demokratov a jej vytrvanie? Ide predsa o politologický nezmysel.
Opozícii sa po zvolení Trumpa zrútil domček z falošných karát, keď nepochopila zásadnú zmenu politickej situácie vo svete i v Európe, vo vzťahoch k Ukrajine, Číne i Rusku.
Po nástupe Donalda Trumpa sa z našej, už i doteraz trápnej opozície a jej lídrov od Michala Šimečku počnúc, cez Branislava Gröhlinga až po Milana Majerského, nehovoriac o vojnovom štváčovi Jaroslavovi Naďovi, stáva klbko uplakaných politikov, ktorí stratili svojho veľkého brata a stali sa sirotami. Zostáva im len Brusel, kde sa chodia sťažovať na vlastnú krajinu a žiadajú, aby EÚ zasiahla proti slovenskej vláde vedenej Robertom Ficom. V tejto dobe ešte stále nezmyselne podporujú ďalšie sankcie proti Rusku, najmä však vojnu na Ukrajine, a to bez ohľadu na zmenenú medzinárodnú situáciu. Ich jednostranná orientácia na Západ ich vedie do slepej uličky, z ktorej len veľmi ťažko vykľučkujú.
Bez ohľadu na to, či sa niektoré strany dostanú do parlamentu alebo zostanú pred jeho bránami, politici ako Igor Matovič, Andrej Danko či Jaroslav Naď, ale v istom smere i Branislav Gröhling sú natoľko zdiskreditovaní, že sa z nich stávajú politickí bezdomovci, ktorých nik neberie vážne a s ktorými zodpovedná strana nemá záujem spolupracovať.
Silné reči, slabé činy nešťastníkov z opozičných strán
Lídri opozície, osobitne Michal Šimečka, Branislav Gröhling a zvlášť Jaroslav Naď, nedokážu nič iné, len rozoštvávať občanov svojou goebbelsovskou propagandou. V diskusiách na otázku redaktora nahrávajúceho opozícii, čo navrhuje PS či SaS do budúcna, lídri odpovedajú – no predsa dosť bolo Fica, chceme predčasné voľby, podporujeme vojnu na Ukrajine. Potom zostane ticho, alebo nekonkrétna, všeobecná odpoveď, či len samé frázy, obrazne povedané o „teplých rožkoch“. Po nástupe Trumpa k moci už naším vzorom nie je Amerika, ale EÚ, ku ktorej sa utiekajú bez toho, aby v nej presadzovali životné záujmy SR.
Tí, ktorí zatiaľ všetko len ničia a nič pozitívne nenavrhujú, hovoria, že Fico zradil Slovensko len preto, že rokuje v Rusku, Číne, Vietname, Južnej Kórei, Brazílii, Turecku a teraz aj v USA. Nechcú vidieť, že práve on presadzuje naše ekonomické záujmy, riešil plyn, clá na štáty EÚ a mier vo svete. Práve mier bol nosnou témou návštevy u pápeža Františka vo Vatikáne, čo si opozícia nedovolila kritizovať, okrem spochybnenia úhrady nákladov za Ficovu matku.
O zrade Slovenska hovoria lídri PS, SaS a Demokratov, ktorí sa sami správajú ako vlastizradcovia, škodiaci Slovensku v Bruseli, hovoria to tí, čo nič dobré pre občanov Slovenska neurobili a sú ochotní odovzdať našu suverenitu cudzím mocnostiam. Michal Šimečka i Branislav Gröhling môžu – na rozdiel od Fica – ísť akurát tak do Užhorodu alebo maximálne do Kyjeva.
Opozícia sústavne bohapusto klame, keď v hlavných heslách demonštrácií tvrdí, že Robert Fico a Smer SSD chce vystúpiť z EÚ a ťahá nás preč z Európy. Pritom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdí, že sme jej pevnou súčasťou a nepochybuje o našom trvalom členstve v EÚ. Rovnako spochybňujú naše členstvo v NATO, pričom sám generálny tajomník NATO Mark Rutte hovorí o Slovensku ako o spoľahlivom partnerovi a o Robertovi Ficovi ako o svojom osobnom priateľovi. Tak kde je pravda, páni manipulátori?
Aká môže byť predvolebná realita a aké sú šance na zostavenie vlády?
Opozícia chce predčasné voľby, ktoré by podľa doterajších preferencií strán nič nevyriešili. S vysokou pravdepodobnosťou by došlo k patovej situácii, keď by súčasná koalícia ani opozícia nedokázala zostaviť funkčnú vládu. Navyše, ako som už uviedol, vláda Roberta Fica objektívne nemá žiadnu reálnu alternatívu.
Preferencie politických strán sú pomerne stabilizované, čo ukazuje aj tabuľka nižšie. Vyplýva z nej vedúce postavenie dvojice PS a Smer SSD, pohybujúcich sa v rozmedzí 22 až 24 percent. Nasleduje tretí Hlas SD, ale s poklesom preferencií na približne 12 percent. S výrazným odstupom nasleduje KDH a Republika s okolo 7 percentami. Ohrozené sú strany ako SaS a Slovensko. Strane SaS berie voličov PS, a preto pri niektorých prieskumoch je pod hranicou 5 percent. Slovensko, ak by išlo do volieb v súčasnej dvoj-, či dokonca trojkoalícii, by sa do parlamentu celkom iste nedostalo a ak by išlo ako samostatná strana, tak by 5-percentnú hranicu prekročilo s odretými oboma ušami. Jasne a dlhodobo sú pod hranicou zvoliteľnosti Demokrati, ktorým preferencie ešte môžu klesnúť, keď ich voliči budú chcieť mať istotu a prejdú radšej k PS či SaS. Aliancia sa tiež nevie dostať nad 5 percent a ak sa maďarskí voliči nezjednotia, zostanú pre ňu dvere parlamentu zabuchnuté. Potom, čo vyvádza Andrej Danko a huliakovci, je SNS definitívne mimo hry. Danko na svoju kandidátku už nezíska žiadne významnejšie osobnosti. Rovnako bez šance bude aj Huliakova Národná koalícia a Tarabov Život – Národná strana. Šance majú len vtedy, ak nebudú kandidovať ako samostatné strany a ako osoby sa dostanú na kandidátku niektorej úspešnejšej strany.
Predvolebné preferencie strán v januári a februári od štyroch agentúr
Tieto závery potvrdzujú predvolebné prieskumy agentúr NMS, Focus, SŠÚ (presnejšie štátneho Inštitútu informatiky a štatistiky) a AKO z januára a februára tohto roku. Ak by teda opozíciou vysnívané, vyprovokované či vymodlené predčasné voľby dopadli podľa týchto prieskumov, politická situácia by sa nezlepšila. Práve naopak, došlo by k nezmieriteľnému zápasu medzi súčasnou koalíciou a opozíciou, k niekoľkomesačnému chaosu v spoločnosti a k politickému patu, keď by žiadna strana nedokázala zostaviť vládu. Jediným možným východiskom by potom boli ďalšie predčasné voľby. Tie by boli pre ekonomiku a najmä pre životnú úroveň občanov Slovenska už úplnou katastrofou.
Východisko je len jedno
Predčasné voľby nie sú žiadnym riešením. Zostáva nám len dúfať, že Robert Fico dotiahne vyriešenie koaličnej krízy uspokojením personálnych či obsahových požiadaviek rebelujúcich huliakovcov a migaľovov. Verme, že Fico prinesie prezidentovi Petrovi Pellegrinimu najmenej 76, ideálne však 79 podpisov poslancov, garantujúcich podporu plnenia programového vyhlásenia vlády. Len tak by sme mali načas pokoj a vláda by sa mohla sústrediť na riešenie nemalých problémov občanov.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Jedna odpoveď
Dobrý deň.
Čert zober Šimečku, Gröhlinga, Majerského
i Naďa, tí sa už dávno odkopali.
U premýšľajúcich voličov nemajú šancu a svojimi činmi len neustále potvrdzujú, kam chcú zatiahnuť Slovensko.
Čo mňa však znepokojuje je stále vysoká podpora liberálnej ideológie, ktorú predstavuje hlavne PS.
Nevadia mi ani tak kaviarenskí kecálisti, pomýlení akademici, herci, atď.
Znepokojuje ma odozva a podpora PS medzi mladými, čo je zvlášť nebezpečné pre vývoj voličskej základne.
Je zrejmé, že ideológia voľnomyšlienkárskeho liberalizmu je príťažlivejšia ako sa hlásiť
k dodržiavaniu kresťanských a etických princípov v živote.
Morálne autority Slovenska (stále sa ešte nájdu) majú preto povinnosť verejne odhaľovať zákernosť neoliberalizmu pre duševné zdravie a smerovanie.spoločnosti.