Zdá sa, že letné teploty zatemnili koaličným i opozičným politikom mozog, pravda, ak predpokladáme, že ho majú, o čom sa dá pri ich konaní neraz pochybovať. Domáca politika je rovnako smutná ako tá medzinárodná – vojnová. Členovia koalície bojujú medzi sebou a opozícia škodí, kde len môže – doma i v zahraničí.
Koalícia pred predčasnými voľbami v roku 2023 sľubovala pokoj a riešenie problémov občanov. To sa odkladá na neurčito a v spoločnosti vládne podobný chaos ako za vlád Matoviča, Hegera a Ódora. Koalícia sa sústavne háda a v súčasnosti ju tvorí namiesto troch strán až päť či šesť zoskupení. Práve pre atomizáciu politiky, nevraživosť až nenávisť medzi politickými stranami frustrovaný a zmätený občan nemá koho voliť. Ak sa vôbec na voľbách zúčastní, bude voliť len menšie zlo.
Koalícia sa potápa a opozícia len tápe
To, čo sa deje v koalícii v polovici jej funkčného obdobia, nemá obdobu. Mohli by sme ju nazvať aj koalíciou neochotných. Koaličné strany namiesto boja s opozíciou bojujú samovražedne medzi sebou. Tento predvolebný zápas sa začal príliš skoro – veď voľby budú až o dva roky. Vládne strany sa vzájomne napádajú, snažiac sa zachrániť sami seba a získať voličov z koaličných strán, čím sa však nič v pomere síl koalície a opozície nemení. Andrej Danko bojuje proti všetkým, osobitne však proti prezidentovi Petrovi Pellegrinimu a Hlasu SD a nepriamo otváraním citlivých tém i proti Smeru SSD, ktorý SNS popri Republike oberá o voličské hlasy. Smer SSD má vážne výhrady k Hlasu SD a jeho údajnému približovaniu k PS. Hlas SD však môže byť po voľbách najbližším a možno jediným partnerom Smeru SSD. Oslabovanie Hlasu SD je preto oslabovaním vzniku možnej povolebnej koalície, a možno i znemožnením zostavenia budúcej vlády. Ak sa Smer SSD nespamätá a nebude si pestovať budúcich koaličných partnerov, môže na to škaredo doplatiť.
Pálčivé problémy sa neustále odkladajú. Ide najmä o konsolidáciu verejných financií, transakčnú daň a navyše pribúdajú nové problémy a kauzy, ako je záchranársky tender a ďalšie. V Národnej rade SR sú už viac ako pol roka odkladané návrhy na vyslovenie nedôvery, inak povedané, návrhy na odvolávanie vlády a šiestich ministrov– Martina Šimkovičová,RobertKaliňák, Tomáš Taraba, Šutaj Eštok a najnovšie i Kamil Šaško. Výsledok je vopred jasný, a tak je trápne, ak sa koalícia s týmito návrhmi doteraz nevysporiadala.
Vládne strany by si mali upratať aj v obsahových otázkach, napr. škodlivosť, či prospešnosť vakcinácie proti Covidu 19, problematická novela Ústavy SR, transformačná daň, záchranársky tender, zníženie počtu, resp. nezmyselné rušenie krajov (VÚC), novela zákona o politických stranách a volebný systém, ako i ďalšie, v ktorých sa názory koaličných strán rozchádzajú. Bez zjednotenia názorov aspoň v principiálnych otázkach sa koalícia nepohne ďalej, bude sa hašteriť a vzájomne obmedzovať. Môže to viesť až k jej rozpadu koalície, čo je síce nateraz nepravdepodobné, ale nie nemožné. Slovensku by to napriek všetkému celkom iste neprospelo.
Prieskumy preferencií sú nedôveryhodné, avšak isté trendy sú jasné
Je všeobecne známe, že prieskumy preferencií sú skreslené. Spravidla sa robia na objednávku politických strán a tie sa snažia byť vykreslené v dobrom svetle a s lepšími výsledkami, ako reálne majú, veď štatistická odchýlka dve až tri percentá to znesie.
Manipulácia výsledkov prieskumov sa však prejavuje najmä na objednávku mainstreamových médií, ktoré sa nimi snažia ovplyvňovať verejnú mienku a získať budúcich voličov v prospech strán, ktoré ich mecenáši preferujú, a to sú súčasné výlučne opozičné strany. Typickým príkladom je posledný prieskum, ktorý objednal Denník N v agentúre Ipsos. Prieskum ubral percentá Hlasu SD na 9,2, KDH na 6 a SNS dokonca len na 2,7 percenta. Naproti tomu by sa podľa tohto prieskumu dostali po prvýkrát do parlamentu Demokrati s 5,2 percentami a posilnila by sa SaS so 7,1 percentami. Nuž, a aby občanov vystrašili, tak Republike namerali 10,3 percenta, čím by bola treťou najvoliteľnejšou stranou. Ako vidieť, dá sa to, ak sa chce a je to dobre zaplatené…
Z prieskumami sa roztrhlo vrece a najnovšie prieskumy agentúr NMS, AKO, Ipsos a SANEP vyšli podľa potrieb opozície: jasne vedie PS s takmer 24, či „len“ s 22 percentami. Z opozície nasleduje Slovensko, ktoré sa pohybuje nad 7 percentami a SaS s KDH mierne nad 6 percentami. Posledné dve strany sú viac či menej na hranici ohrozenia, keď SaS uberá voličov PS a vodu mútia i Demokrati, no a KDH sa svojou farizejskou politikou motá medzi PS a Smerom SSD. Opozícia by podľa týchto prieskumov mohla zostaviť tesnú väčšinovú vládu, pravda, len za účasti Matovičovho Slovenska.
Prieskum SANEP hovorí aj o popularite lídrov politických strán. Najdôveryhodnejší sú Robert Fico a Michal Šimečka, zhodne s 38 percentami a takmer na konci peletónu sú symbolicky plece pri pleci Andrej Danko a Jaroslav Naď s 10 percentami.
Azda najrelevantnejšie vyzerá prieskum SANEP, ktorý objednala TA3 a ktorý agentúra zrealizovala na vzorke 2 400 respondentov, a nie nejakej tisícke ako v iných agentúrach. Preto sa ho oplatí pozrieť.
Na strane súčasnej koalície je to bieda, keď Smer SSD klesá na úroveň 18,2 maximálne 20,5 percenta, čo je oproti PS mínus 2 až 5 percent. Hlas SD pomaly smeruje k nižším číslam a pohybuje sa medzi 9 a 11 percentami. SNS je v prieskumoch stále mimo parlamentu s necelými troma až štyrmi percentami a jej rast nie je pravdepodobný. Stúpa len zatiaľ mimoparlamentná Republika, ktorá obsadzuje tretie, v najhoršom štvrté miesto. Republika úspešne získava hlasy radikálnejších voličov Smeru SSD a nacionalistov zo SNS.
Len pre poriadok uvediem i strany pod hranicou zvoliteľnosti. Sú to opoziční extrémni Demokrati s okolo 4,5 percentami, maďarská Aliancia s 3,7 i Sme rodina s 3,6 percentami. O stranách ako Huliakov Vidiek, Kresťanská únia, Piráti, či budúca Migaľova strana netreba ani uvažovať, čo je pozitívna správa.
Volebné karty môže ešte mierne zamiešať aj vznikajúca strana Zoroslava Kollára Právo na pravdu.
Prehľad augustových preferencií podľa jednotlivých agentúr
Ak si to zhrnieme, tak ďalej pretrváva situácia, pri ktorej by vo voľbách 2027 došlo s vysokou pravdepodobnosťou k povolebnému patu, o ktorom som písal v príspevku Pat – slovo charakterizujúce politickú situáciu a škodiace občanom.
Pri terajšom rozložení politických síl by boli predčasné voľby pre Smer SSD, ale najmä Hlas SD a osobitne pre SNS doslova katastrofou. Robert Fico, ale i Eštok a Danko si to pravdepodobne uvedomujú a predčasné voľby nepripustia. Ak chcú byť v budúcej vláde, mali by sa spamätať, prestať sa osočovať, vyvarovať sa káuz a sústrediť sa na plnenie predvolebných sľubov v prospech občanov Slovenska.
Jednotný protiľudový a protivládny front opozície, médií a mimovládok
Za stav dnešnej spoločnosti plne zodpovedá bývala Matovičovo-Hegerova a Ódorova vláda, v ktorej boli okrem OĽaNO a SaS aj zástupcovia dnešných Demokratov a PS. Im vďačíme za rast dlhu zo 46 na 65 miliárd eur, za zadlženie Slovenska o 19 miliárd, za vytvorenie ministerstva MIRRI pre Veroniku Remišovú, za zachovanie podmienok výberu záchraniek a množstvo ďalších nášľapných mín. Doteraz sa za bačovanie v rokoch 2020 až 2023 občanom neospravedlnili a práve naopak, tvária sa ako svätí za dedinou. Preto na túto tému treba hovoriť. Opozícia neustále len kritizuje a útočí na vládu bez predkladania reálnych návrhov na zlepšenie ekonomiky, bezpečnosti štátu a demokracie, ktorá je podľa nej v ohrození. Jediné, čo navrhuje PS a SaS, je výrazné obmedzenie sociálnych vymožeností, zrušenie 13. dôchodkov, obmedzenie vplyvu štátu vo všetkých sférach spoločenského života a slepú lokajskú, až kolenačkovú politiku voči EÚ a NATO.
Lídri Slovenska (OĽaNO), PS, SaS a Demokratov sa chovajú, s prepáčením, ako krvilačné psy odtrhnuté z reťaze. Štekajú a bezhlavo útočia na vládu, a tak konštruktívny dialóg medzi koalíciou a opozíciou nie je možný.
Osobitnou kapitolu v opozícii je arogantný, agresívny a nafúkaný predseda SaS Branislav Gröhling, ktorý po nezhodách s jeho donedávna priateľom, Sulíkom mladším, teraz útočí na Richarda Sulíka, čestného predsedu SaS a vopred ho vylučuje z volebnej kandidátky. Tieto kroky môžu smerovať k rozkolu v SaS, o čom už začína hovoriť Jana Bittó Cigániková i Marián Viskupič, pôvodne navrhovaný Sulíkom za predsedu SaS. Kam smeruje SaS, to dnes nikto nevie. Zbavovanie sa „otcov zakladateľov“ a predsedov strán nie je nič nové, veď sme to videli u HZDS, SDKÚ, SMK i SNS a v ďalších stranách. Väčšina strán však na to doplatila; i SaS to môže zlomiť väzy.
Mimoriadne negatívnu úlohu zohráva v spoločnosti extrémistická mimoparlamentná strana Demokrati na čele s vojnovým štváčom a rusofóbom Jaroslavom Naďom. Ten neskrývane hovorí o „hlbokej orbe“ a zatváraní súčasných vládnych politikov. Naď na jednej strane získava radikálnych odporcov vlády, no na strane druhej vytváraním napätia v spoločnosti, ktorého majú občania plné zuby, odrádza mnohých príčetných voličov. Treba veriť, že voliči to zohľadnia pri vhadzovaní kandidátok do urien v najbližších voľbách…
Problémom Slovenska sú okrem opozičných strán aj mainstreamové média a ich bezškrupulózni novinári, politické mimovládky a s opozíciou spriaznené prieskumné agentúry.
Opozícia ako celok je frustrovaná, deštruktívna, vojnychtivá, protiruská, a spolupracujúca so zahraničím pri poškodzovaní suverenity a štátnych záujmov Slovenska.
Konsolidácia a šetrenie áno, ale až po vláde
Sociálne opatrenia sú pozitívom vlády Roberta Fica, no chýba im adresnosť. Podľa Štatistického úradu SR chudoba ohrozuje okolo 18 percent obyvateľov Slovenska, nie 90 percent, ako to vyznieva z pohľadu niektorých vládnych návrhov na energetickú pomoc a sociálnu podporu. Nie všetci sme závislí na rôznych druhoch sociálnych dávok, a to sa týka medzi iným i prídavkov na deti, obedov zadarmo či 13. dôchodkov.
Konsolidáciu a šetrenie verejných financií by hádam pochopila väčšina občanov, pravda, len za predpokladu, že vláda a štát ako taký by začal od seba. Viem, že štátny rozpočet to nevytrhne z biedy, ale ako gesto solidarity s občanmi by bolo vhodné zrušiť paušálne náhrady poslancov a členov vlády, zmraziť platy všetkých ústavných činiteľov a manažérov štátnych inštitúcií a firiem tak na dva roky, znížiť počty ministerstiev a štátnych tajomníkov v nich, či zrušiť kancelárie poslancov a ich asistentov.
Konečne by sa žiadalo zaviesť skutočné progresívne zdanenie vysokých príjmov fyzických osôb, zdanenie dividend, sprísniť okolnosti majetkových daní, dane z dedičstva a darovania u nadštandardných majetkov, podobne zvýšiť daň z nehnuteľností nadpriemerného rozsahu. Výraznejšie zvýšiť daň z hazardu, alkoholu i tabakových výrobkov alebo zaviesť digitálnu daň, o ktorej sa už uvažuje. Chcelo by to tiež zvážiť vyššie daňové zaťaženie bánk a obchodných reťazcov.
Vláda propaguje kompenzácie cien energií pre 90 percent domácností. Táto podpora by bola nižšia, ako v tomto roku a stála by takmer 450 miliónov eur. Ak by to mala byť diferencovaná, cielená podpora, tak by to nemohlo presiahnuť tretinu rodín a ušetrilo by sa tým orientačne okolo 250 miliónov eur. Väčšina občanov by to s menšími či väčšími problémami zvládla.
Podobne je to i vo viacerých sociálnych opatreniach a osobitne pri 13. dôchodkoch. Tieto by nemali v čase konsolidácie dostávať paušálne všetci, ale len tí, čo sú pod hranicou priemerného dôchodku 687 eur a ak by sme chceli byť štedrejší, tak pod 1 000 eurami. Tí ďalší, by sa mohli v súčasnej situácii uskromniť a solidárne podporiť nízkopríjmové rodiny.
Po šetrení na strane vlády pochopí potrebu konsolidácie i radový občan a uskromní sa. V opačnom prípade sa postaví voči vládnym stranám a bude sa snažiť opatrenia obchádzať či dokonca sabotovať.
Vráťme sa však k občanovi
Nemožno sa čudovať, že v súčasnej situácii v spoločnosti množstvo ľudí nedôveruje politikom, štátnym orgánom a inštitúciám, mainstreamovým alebo verejnoprávnym médiám. Občania už nedôverujú nikomu a ničomu; nesledujú podrobne správy, politické relácie, nečítajú denníky, ani internetové portály. Robia tak preto, aby si zachovali psychické zdravie. Aj keď ich plne chápem, musím im pripomenúť, že to nič nerieši, problémy nezmiznú, len sa prehĺbia.
Všeobecne možno konštatovať, že ľudia sú mimoriadne sklamaní, znechutení, až zhnusení a je im po česky povedané „na blití“ z politiky opozície, ale i koalície. Polarizácia, napätie a nenávisť v spoločnosti stále rastie, a to neveští nič dobré. Politici by to mohli zmeniť, po skúsenostiach s nimi sa však ťažko na to spoliehať. Gordický uzol môžu rozseknúť len občania vo voľbách. Snáď.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
