Pri príležitosti nedožitých 95. narodenín | 2. časť
„Milan Ferko bol vo svojej literárnej tvorivosti veľký talent, môžeme ho označiť až pojmom geniálny. Mal neobvykle rozsiahly záber tvorivosti – od kreativity, postavenej na detailoch a faktoch až po neobmedzenú fantáziu. Mal maximálnu slovnú pohotovosť, flexibilitu a fluenciu, bol majstrom slova,“ napísala Zora Hudíková v knihe „Hodnota tvorcu: Portrét spisovateľa Milana Ferka“ (vydavateľstvo Hlas ľudu v Novom Sade, 2014).
Básnik, prozaik, dramatik Milan Ferko sa narodil 14. decembra 1929 vo Veľkom Rovnom, zomrel 25. novembra 2010 v Bratislave. V roku 1953 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Do slovenskej literatúry vstúpil začiatkom 50. rokov. Súčasne pracoval ako redaktor denníka SMENA a v rokoch 1955 – 56 v týždenníku Kultúrny život. V roku 1956 založil a do roku 1960 viedol dnes už legendárny mesačník Mladá tvorba. V rokoch 1960 – 69 a 1993 – 94 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Po vydaní trojdielneho historického románu Svätopluk v roku 1975 až do roku 1993 tvoril ako slobodný umelec. Od období 1994 – 98 pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie štátneho jazyka a národného písomníctva na Ministerstve kultúry SR.
Pripomeňme si v nasledujúcich riadkoch jeho rozsiahle a rôznorodé dielo. Ako básnik debutoval dobovo angažovanými veršami. V zbierkach Odkaz (1960), Svet na dlani (1961) a Rovnováha (1963) sa postupne prepracovával k civilnejšiemu výrazu. V básňach pre deti Na Mars a späť (1960), Tajomstvo hračiek(1963), Robí robot robotu (1964), Džimbala-Bala-Bala (1971)a v prózach pre deti Dobrodružstvá s kolieskom (1963), Kam vtáci na noc odkladajú srdce (1978) a Šalabingo (1997) rozvíja pozoruhodnú hravosť, humor a fantáziu. V knihách pre mládež z prostredia Indiánov Tvoji bratia, Winnetou (1967), pirátov a zbojníkov Pirátski králi a kráľovskí piráti (1968) a Pirátske dobrodružstvá (1970), Rinaldo Rinaldini (1971) a Bohatier v býčej koži (1981) zobrazil príbehy slávnych rojkov a dobrodruhov. Dve knihy spomienok so silnými autobiografickými črtami Keby som mal pušku (1969) a Keby som mal dievča (1974) boli v rokoch 1972 a 1976 sfilmované; režíroval ich popredný slovenský režisér Štefan Uher.
Jeho romány z obdobia Veľkej Moravy boli predlohou mnohokrát reprízovanej dvojdielnej televíznej inscenácie o Cyrilovi a Metodovi v réžii Pavla Haspru. Rovnako bol v televízii inscenovaný aj román Bohatier v býčej koži v réžii Franeka Chmiela o pôsobení slovenských drotárov z Veľkého Rovného v predrevolučnom cárskom Rusku.
Premeny Slovenska v povojnovom období stvárnil v spoločenských románoch Svadba bez nevesty (1979) a Svadba bez ženícha (1982). Próza Otváranie studničiek (1988) prekvapila čitateľov, lebo témou i formou výpovede sa výrazne odlišuje od ostatných románov. Je to konfrontácia osobných zážitkov s vtedy aktuálnymi udalosťami, s osudmi a činmi najrôznejších ľudí. Cestou rozprávania jednoduchej dedinskej ženy umožňuje dospieť k vážnym životným pravdám a často zabúdaným mravným hodnotám.
Svoje obľúbené historické témy spracoval autor v posledných desaťročiach v románoch Krádež svätoštefanskej koruny (1970), v trojzväzkovom diele Svätopluk (1975), Jánošík (1978), Medzi ženou a Rímom – Markus Aurélius ) 1980/a Matúš Čák Trenčiansky (1999). Pohľady na významné udalosti slovenských dejín stvárnil tiež v dvojdielnej televíznej inscenácii Solúnski bratia (1989) v réžii Pavla Haspru a vo viacerých rozhlasových hrách – Zločin proti láske, Pomsta Pribinova, Obrana Metodova, Svadba Svätoplukova, Smrť Gorazdova a Mojmírova hviezda,ktoré boli následne publikované v roku 1998 aj knižne. Tento sled historických románov a rozhlasových hier dopĺňajú ešte Staré povesti slovenské (1990) a Nové povesti slovenské (1994).
O historických témach v literatúre hovorí Milan Ferko v jednom z videí natočených v roku 2010 v cykle Posledné rozhovory: „Po vlaňajšom Ficovom vyhlásení som zažil veľké sklamanie. Vysunul do popredia našej pozornosti hrdinov Jánošíka a Svätopluka. Ja mám predsa veľké romány, osemstostranový Jánošík a vyše tisícpäťstostranový Svätopluk, ak sa berie do úvahy celá tá „Svätoplukiáda“, ako to nazval Vlado Mináč. Prvý román Svätopluk, druhý Svätopluk a Metod a tretí Svätoplukovo dedičstvo. Čakal som, že sa vydavateľstvá budú biť o to, aby získali právo na reedíciu týchto kníh. Vôbec nič sa nestalo. Nepohol sa ani lístok na strome. To preto, lebo na čele našich veľkých vydavateľstiev máme nevzdelancov a ziskuchtivcov.“ Jeho posledné želanie sa napokon podarilo splniť – v roku 2013 vyšlo tretie vydanie historického románu Svätopluk a Metod vo vydavateľstve Foart.
Historickú drámu Pravda Svätoplukova (1985) inscenoval v SND Pavol Haspra a bola následne uvedená aj v ČND v Prahe. Širokú škálu autorovho diela dotvárajú rozhlasové hry pre deti a mládež, texty piesní a operetné libreto Plná poľná lásky (1954), na ktorú skomponoval hudbu Milan Novák a premiéra bola na bratislavskej Novej scéne v réžii Františka K. Veselého.
Tematickú priebojnosť uplatnil v knižnej publicistike. Dojmy z ciest po svete stvárnil vo vtedy populárnych cestopisoch Paríž a my (1966), v legendárnej knihe Prežil som Sibír (1969), ktorú však následne husákovskí normalizátori zakázali a napokon bola zošrotovaná. V publicistike pokračoval aj neskôr populárnymi knihami Veľkomoravské záhady (1990), kde zúročil svoje rozsiahle vedomosti nadobudnuté dôkladným štúdiom slovenskej histórie na konci prvého tisícročia. V knihe Človek a včely (2001) zosumarizoval svoje poznatky z oblasti včelárstva, ktorému sa venoval na chate v Modre-Harmónii už v zrelom veku.
Svoje právnické vzdelanie a politické skúsenosti využil Milan Ferko vo februári 1991 zostavením Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky a následne v publikácii V zápase o zvrchovanosť (2004). Je aj tvorcom doteraz platného jazykového zákona (1995).
V poslednom období vyšla o autorovi už v úvode spomínaná kniha Zory Hudíkovej Hodnota tvorcu: Portrét Milana Ferka (2014). V decembri 2019, pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky, publikovali Slovenské pohľady vďaka vtedajšiemu šéfredaktorovi Bystríkovi Šikulovi sériu spomienok od Andreja Ferka (Čok sedam), Tomáša Winklera (Spomienka na dobrého priateľa), Petra Cabadaja (Náčrt literárneho portrétu) a tiež úryvok z poslednej autorovej knihy spomienok Hľadanie raja (2009) pod názvom „Renesancia Slovenských pohľadov“. Slovenský rozhlas viackrát reprízoval spomienkový program na autorovu nezanedbateľnú spoluprácu s hudobníkmi v rámci cyklu Vlada Franca „Túto hudbu mám rád“ a rozhlasové spomínanie v programe Ľuby Šajdovej „Ars litera“.
Na záver ešte niekoľko dôležitých faktov. Knihy Milana Ferku vyšli vo viac ako dvojmiliónovom náklade a preložené boli do češtiny, maďarčiny, ruštiny, ukrajinčiny, srbčiny, slovinčiny, angličtiny a nemčiny. Bol nositeľom viacerých vyznamenaní: bulharský rad Cyrila a Metoda (1969), Cena Fraňa Kráľa (1960 a 1963), Cena Slovenského filmu (1971), ceny Mladých liet, Slovenského kongresu Slovákov (2000), Trojruža Bibiany (2000) a iných. V roku 2011 mu udelil prezident Slovenskej republiky in memoriam Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za celoživotný prínos ku slovenskej kultúre. Rozhovory, televízne portréty či medailóny s ním možno nájsť na Youtube a informácie a fotografie jeho diel na webovej stránke www.milanferko.wbl.sk či na facebookovom profile.
Milan Ferko: Cyril a Metod v našej literatúre | Pri príležitosti nedožitých 95. narodenín | 1. časť
Snímky: Archív autora
Jedna odpoveď
MIlan Ferko, bol vynikajuci spisovatel. Rad som cital vsetky jeho knihy. Avsak Rinaldo Rinaldini, bola akasi Literarna napodobedina diela: Janosik podla Vivaldiho. Nuz nehnevajte sa ale zbojnik ktory usiel spod Janosikovej sibenice, aby pracoval z Rinaldo Rinaldinim, pod menom Materino Mlieko. To hockto nevymysli. Iba ak by chcel napisat novu poviedku: Janko Hrasko a Nevedko na Mesiaci, chystajuci sa kolonizovat Mars a mesiace Jupitera.