Podľa toho, čo vidíme v parlamente, mohol by jeho názov znieť – Národná zrada, Národná psychiatria či Národný cirkus?!
Len včera (11. 12. 2025) som v Slove zverejnil článok Kráľovstvo krivých zrkadiel v našej politike, noto som ešte netušil, čo sa udeje vo večerných hodinách. Za expresívne výrazy sa čitateľom vopred ospravedlňujem, ale pre pochopenie vážnosti stavu v parlamente i v spoločnosti som bol nútený použiť autentické vyjadrenia poslancov, prevažne Igora Matoviča.
Tragédiou je, že sa to deje krátko pred sviatkami pokoja a mieru. Ľudia sú z mnohých politikov znechutení až zhnusení. Sviatky, ak sa neodstrihneme od politiky, budú smutné.
Slovensko prežíva hektickú dobu, ktorú priniesol vývoj spoločnosti po novembri 1989. Za to, čo sa už dlhšie deje v našom parlamente – chaos, deštrukcia, vulgarizmus… – by bolo vhodné nazvať tento zdehonestovaný orgán výstižnejším názvom. Rokovania parlamentu sa často podobajú na tragikomické cirkusové predstavenie a nie na rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. Podobajú sa na psychiatrickú liečebňu, na cirkus, Augiášov chliev. Vrcholom bolo štvrtkové hysterické šialenstvo, ktorého hlavnou postavou bol evidentne psychicky narušený Igor Matovič a jeho klony z OĽaNO. Časť poslancov, najmä hnutia Slovensko – OľaNO, ale i SaS a PS, sa správa nekultúrne a vulgárne. Poslanci vykrikujú ako zmyslov zbavení, útočia a osočujú vládu a jej ministrov a predsedajúci zasahuje nedôrazne, ak vôbec. Pri tom, čo predvádzajú pomätenci ako Matovič, Pročko, Šipoš,Gröhling, Hlina a len o veľmi málo miernejší Šimečka, Kolíková, Remišová, Krúpa, ale i ďalší exoti, by ich mali z rokovacej sály vyhnať bičom. Po Matovičových útokoch na ženské kolegyne a fyzických potýčkach, po vulgarizmoch, ako „idiot, ku.va, chrapúň, chudák, krava, mafiánska slúžka, debil, úchyl, kšeftár, ožratý, sviňa, mafián…“ mala okamžite zasiahnuť parlamentná stráž, alebo psychiatrická zdravotná služba a vyviesť všetkých opozičných, ale i koaličných aktérov z rokovacej sály a následne im odobrať mesačnú mzdu aj s neprimeranými paušálnymi náhradami.
Pri tomto nehoráznom a hanebnom incidente, keď došlo aj na fyzické potýčky, viedol schôdzu podpredseda parlamentu Martin Dubéci z PS. Namiesto toho, aby zasiahol, to len nechal, možno úmyselne, voľne plynúť. O tom, že bolo všetko vopred pripravené, že sa PS chystalo provokovať, svedčia i prinesené píšťalky, ako i plagáty a transparenty OĽaNO a SaS.
Provokácie sa začali už na hodine otázok pri odpovediach Roberta Fica, no vyvrcholilo to pri hlasovaní o novele Trestného zákona a najmä o jeho prílepkoch. Zákon bol schválený, no prezident Pellegrini ho „nepremyslene“ okamžite vetoval, a tak koalícia o tomto vete rokovala v nočných hodinách. Veto bolo prelomené a potom nasledoval ošiaľ opozície.
Prezident SR si podpílil konár, na ktorom sedí. Neuvedomil si, že po vetovaní viacerých vládnych zákonov a nespolupráci s koalíciou ho už nikto v ďalších voľbách voliť nebude. Koaličné strany Smer SSD a SNS budú zásadne proti, Hlas SD je a bude slabučký a opozícia z PS, SaS, hnutia Slovensko a KDH ho tiež nikdy nepodporí. Nebude stačiť usmievať sa, navštevovať pápeža, ani hrať sa na demokrata a ľudomila.
Bežný občan zostal šokovaný nevídanou vulgárnosťou, primitívnymi reakciami časti poslancov. Toto je výkvet národa, to takíto primitívi nám vládli, to z takýchto indivíduí si majú občania brať príklad?
NR SR zlyháva pri prerokúvaní návrhov zákonov, najmä tých opozičných, ako i návrhov na vyslovenie nedôvery a odvolávaní ministrov, ktoré sa prekladajú z mesiaca na mesiac či dokonca až z roka na rok. V parlamente sa bežne porušuje rokovací poriadok a zaužívaná parlamentná prax. Zneužíva sa skrátené legislatívne konanie, ktoré je tak bez odbornej diskusie, skracuje sa čas na diskusiu, k zákonom sa predkladajú rôzne pozmeňujúce poslanecké návrhy a prílepky. Zodpovednosť za tento stav má nielen opozícia, ktorá robí obštrukciu, ale i koalícia, ktorá svojou rozhádanosťou, zbytočnými provokáciami a neschopnosťou nezvláda rokovania. Normálne by bolo, aby poslanci, tak ako bežní pracujúci, boli v parlamente cez všetky pracovné dni. Teraz by napríklad mali rokovať do 19. decembra 2025 a na januárovej či februárovej schôdzi non-stop, teda až do prerokovania úplne všetkých návrhov zákonov a personálnych návrhov predložených do parlamentu. Vyhovárať sa na prácu medzi voličmi nie je namieste, keďže na to a na stranícke akcie majú byť využívané soboty a nedele.
Svojho času som štyri roky (1998 až 2002) pôsobil v Národnej rade SR. V tom čase bolo v NR SR silné opozičné hnutie HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom a SNS s predsedom Jánom Slotom. Napriek tomu boli rokovania parlamentu konštruktívne, kultivované, bez väčších invektív. Aj keď sme mali rôzne názory, diskusia k zákonom bola viac odborná a menej politická či emocionálna. Koaliční poslanci tam sedeli do jedného a podobne to bolo i s tými opozičnými, a to aj pri nočných rokovaniach pri schvaľovaní zákonov súvisiacich so vstupom do Európskej únie. Možno by bolo vhodné vrátiť sa k takémuto spôsobu parlamentarizmu.
Morálka viacerých poslancov je na bode mrazu, na úplnom dne a o odbornosti a kultúrnosti parlamentu sa nedá vôbec hovoriť. Bolo by načase hľadať možnosti overenia odbornej pripravenosti, posúdenia IQ, zavedenia psychotestov pre poslancov i členov vlády, a to ešte pred ich voľbou. Inak tu budeme mať, s prepáčením tento „bordel“. Toto je tá vysnívaná „sloboda prejavu a demokracia“ súčasného kapitalizmu!?
Rast nenávisti je obrovský. Začal ju Igor Matovič a jeho vláda pri Covide-19 ešte v roku 2020, vášne sa rozdúchavali pri podpore vojny na Ukrajine a teraz sa to sústreďuje na zúrivý boj opozície proti Robertovi Ficovi a koaličnej vláde. Demonštrácie a protesty sú týždeň čo týždeň, nenávisť naberá na obrátkach a vedie k občianskej neposlušnosti.
Frustrovaná a nepríčetná opozícia, ktorá si nedokáže presadiť svoje záujmy parlamentnou cestou, s penou na ústach a krvavými očami rozdúchava vášne a negatívne emócie, rastie agresivita s jasným cieľom vyvolať celonárodné nepokoje. Možno si to jej aktéri neuvedomujú, ale všetko to šialenstvo môže vyvolať iskru, požiar vedúci až k občianskej vojne. Dúfam, že aspoň toto nik z občanov Slovenska nechce.
Status na FB, 12. decembra 2025
2 Odpovede
Vážený pán Benkovský, dávam klobúk dole! Vaše rozhorčenie je úplne namieste. Sám žasnem ako veľa totálne neschopných, ba priam psychicky postihnutých ľudí sa v dnes platnom volebnom systéme dostane do parlamentu. To čo dnes zažívame je určite slepá ulička vo vývoji spoločnosti. Začínam mať pocit, že si to vyžiada radikálnu zmenu!
Ako sa do NRSR mohli ludia ako Matovic a Procko dostat? Najma po ich otrasnom vladnuti v rokoch 2020-2023? Ked chce byt ktosi automechanikom, musi mat odborne vzdelanie, na konci odobrene, patricnymi skuskami? Akymi skuskami prejdu ludia ktory reprezentuju Slovensko v politike? Ako matovic? One time-more time? S toho je cloveku na zvracanie. A najma ze si robia z NRSR holubnik. A platy im idu, ziadne tresty za absenciu. Velmi znama tym bola ministerka kultury Malinova. No ale nic sa nezmenilo, len je to este horsie. Ale nie tym sa chcem zaoberat. V roku 1964 boli zaujimavymcitanim pre nas ziakov Pionierske noviny. Vychadzal tam na pokracovanie roman Karla Maya: Gavalier prerie. Ale aj cestopisy po byvalom NDR, navsteva tovarne na vyrobu cokolady. A podobne. Nevyzeralo to az tak hrozne, ako to tito hlupaci opisuju. V roku 1968 vychadzal Prud casopis studujucej mladeze. Mal tam zaujimave postavicky: Fokus, Pedro, Mlok a Vlk. Mal aj zaujimavy humor: „Moj stary zaspal do prace. Bodaj by nezaspal ked kohut rano nezakikirikal. Bodaj by ten kohut zakikirikal, ked ho vlani potkan zadrhol.“ A tiez vydali v Prude dve kratke poviedky od Karla Maya, Kutb a Bur z puskou. Kto si to este pamata?