Príslušníci armády sťahujú jednu z rodín z najviac ohrozených domov. Foto: TASR
Dôvetok k článku Odkaz dunajskej solidarity pre dnešok: Podiel armády na záchranných prácach a obnove infraštruktúry počas dunajskej povodne.
Pre historickú pamäť treba doplniť toto svedectvo o konkrétny, materiálny pilier vtedajšej pomoci. Tou bola masívna a bezprecedentná mobilizácia Československej ľudovej armády (ČSĽA). Civilná solidarita občanov v roku 1965 našla svojho najdôležitejšieho partnera v organizovanej vojenskej sile.
Keď Dunaj v polovici júna 1965 pretrhol hrádze pri Patinciach a následne pri Číčove, na záchranu Žitného ostrova bol nasadený obrovský vojenský aparát. Mimoriadny význam mala koordinácia a pevná hierarchia velenia.
Hlavnú zodpovednosť za nasadenie vojsk a techniky nieslo vedenie Západného vojenského okruhu a vládna povodňová komisia. Priamo v teréne velili ženijným, pontónovým a záchranným prácam poprední generáli a dôstojníci ČSĽA v úzkej spolupráci s náčelníkom ženijného vojska a miestnymi veliteľmi útvarov zo Serede, Komárna a Bratislavy. Práve ich strategické rozhodnutia pri rozdeľovaní techniky a riadení evakuácie zabránili fatálnemu chaosu.
Rozsah vojenskej operácie najlepšie ilustrujú exaktné historické dáta. Armáda operovala na južnom Slovensku nepretržite 126 dní. Celkový počet nasadených dôstojníkov a vojakov základnej služby bol 10 979. Evakuovaných bol bezmála 60 000 obyvateľov z 46 obcí a z troch miest. Bolo zachránených viac ako 94 000 kusov hospodárskych zvierat.
Armáda (kolesová a pásová technika) najazdila 1 380 000 km , Letectvo nalietalo (lietadlá a vrtuľníky) 653 hodín (prieskum, zásobovanie, záchrana.)
Počas povodne na Dunaji šéfoval ako záložák vydaniam vojenských novín Dukla Leopold Podstupka, na obrázku, ktorý bol v rokoch 1968 – 1969 a 1976 – 1984 šéfredaktorom Nového slova. Foto: Archív Ivana Podstupku.
Najvýznamnejším úspechom armádneho velenia a obetavosti vojakov a ostatných zložiek zostáva skutočnosť, že napriek gigantickému rozsahu katastrofy, kedy sa Žitný ostrov premenil na vnútrozemské more, nedošlo k žiadnym stratám na životoch civilného obyvateľstva.
Zásah armády mal dve odlišné, no rovnako dôležité fázy
Taktický boj so živlom (jún 1965). Najdramatickejší moment nastal pri hradení 80-metrovej číčovskej trhliny. Ženijné prápory pod neustálym tlakom vody potápali naložené riečne člny, hádzali do prúdu tisíce ton kameňa a sypali vrecia s pieskom, aby zastavili rieku valiacu sa do vnútrozemia. Vojenské vrtuľníky Mi-4 vtedy prvýkrát v našej histórii slúžili ako kľúčový záchranný a logistický prostriedok na evakuáciu ľudí zo striech domov.
Povodňová obnova a nová infraštruktúra (júl – október 1965). Voda poškodila alebo úplne zničila takmer 4 000 domov. Armáda po opadnutí vody neodišla. Vojenskí inžinieri okamžite nasadili ťažké buldozéry a demolačné čaty na odstraňovanie trosiek. Na obnovenie odrezaných dopravných tepien vojaci expresne postavili desiatky provizórnych mostov (najmä zo zásob ťažkých mostných súprav TMS) a pontónových prepravísk. Následne sa armádne kapacity podieľali na hĺbení nových odvodňovacích kanálov a na kompletnej rekonštrukcii a navýšení dunajských hrádzí, ktoré chránia región dodnes.
Memento pre súčasnosť
Príklad z roku 1965 jasne dokazuje, že skutočná solidarita v čase makro-katastrof nemôže ostať len v rovine morálneho apelu alebo spontánnej pomoci jednotlivcov. Potrebuje pevné technické, logistické a organizačné zázemie. ČSĽA vtedy ukázala, že armáda plní svoju najušľachtilejšiu úlohu vtedy, keď nebráni hranice pred fiktívnym nepriateľom, ale keď chráni vlastných občanov pred reálnou skazou. Tento odkaz Dunaja zostáva absolútne živým mementom aj pre moderný krízový manažment 21. storočia.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008