Z úcty k Sovietskemu zväzu a jeho Červenej armáde, ktorá mala rozhodujúci podiel na porážke hitlerovského nacizmu, si Deň víťazstva nad fašizmom pripomínam až dnes. Jeho včerajšie oslavy naprieč celou EÚ boli nemastné-neslané, marginálne. Slovensko bolo výnimkou.
Dnes je však aj Deň Európy, ale pravdupovediac, čo by som si ním mal pripomínať? Iste eurofondy sú prospešné. S peniazmi budú však problémy. A obraz zjednotenej Európy ako mierového projektu i miesta pre pokoj a rozvoj obyvateľov, načrtnutý v prejave Roberta Schumana 9. mája 1950, už dlhšie zákerne a pokrytecky deformuje byrokratická Európska komisia na čele s diletantskou, skorumpovanou a agresívnou von der Leyenovou. O nič lepšia nie je ani väčšina vodcov jej štátov, sršiacimi nenávisťou a od rusofóbie majúcimi krvou podliate oči, ktorí navyše chcú rinčať zbraňami. Je ich vraj nedostatok a za každú cenu ich treba vyrábať proti „zlým Rusom“ oveľa viac. Nič dobré nemožno povedať ani o mnohých poslancoch europarlamentu, ktorí sa idú rozpučiť od jedu, ak má niekto iný názor, ako je ten ich „jediný správny“ a hneď by ho obmedzovali, pre istotu aj pokutovali. A možno by dotyčného najradšej vyhnali z EÚ, ktorá sa stáva čoraz menej demokratickou, ale o to viac administratívnou a odtrhnutou od starostí bežných Európanov.
Práve kvôli vojnovej hystérii, ktorú vyvoláva vedenie EÚ a veľká časť vodcov jej členských štátov, si treba pripomínať Deň víťazstva nad fašizmom. O tom, aké boli obete a škody v druhej svetovej vojne a v jej rámci vo Veľkej vlasteneckej vojne ZSSR, som už viackrát písal a nebudem sa opakovať.
Zastavím sa krátko pri význame historickej pamäti. Nesmie sa zabudnúť a zopakujem, že Sovietsky zväz a jeho Červená armáda mali rozhodujúci podiel na porážke hitlerovského nacizmu a ukončení druhej svetovej vojny v Európe. Aspoň takto vzdávam hold vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska. Odsudzujem aj pokusy dezinterpretovať príčiny vzniku druhej svetovej vojny i pokusy prepisovať jej dejiny.
Útok nemeckého nacizmu na ZSSR bol aj výsledkom nenávisti kapitalizmu a Západu voči sovietskej moci. Mala chyby a nedostatky, ktoré boli podmienené nielen ľudskou nedokonalosťou, ale aj pokusmi zahrdúsiť túto moc. Socialistická civilizácia bola vo svojom súhrne humánne i morálne vyšším stupňom vývoja ľudstva ako globalistický kapitalizmus.
A vojnová hystéria, ktorá sa dnes dvíha v Európe, ale aj na Blízkom východe či už proti Iránu alebo Palestíne, ukazuje, že historická pamäť je krátka. Vojnoví štváči, ktorí sú manipulovaní západným vojensko-priemyslovým komplexom a najmä anglosaskými bankovými domami zakrývajú svoje zištné záujmy a pod rôznymi heslami chcú dosiahnuť ďalšími vojnami viac bohatstva i moci. Varujme sa ich!
A na koniec možno pateticky uvediem, že v tichosti a s hlbokou úctou i vďakou si pripomeniem Deň víťazstva. Priznám sa, že po napísaní textu si nalejem kalíštek (po rusky rjumka – „рюмка“) ruskej vodky (sovietskych 200 g mi už neumožňuje zdravotný stav) a pustím si na hodinu, možno aj dlhšie, staré sovietske piesne z Veľkej vlasteneckej vojny a o nej.
(Status na FB, 9. mája 2026)
