Eduard Chmelár: To nebol brept

Myslel som si, že takáto medzinárodná blamáž nemôže ostať bez reakcie našich inak hyperkritických novinárov alebo že to aspoň zaregistrujú nejaké humoristické stránky – ale opäť sa potvrdilo, že médiá nie sú strážnymi psami demokracie, ale panujúceho mocenského systému… Na tlačovej konferencii v Bratislave sa Volodymyr Zelenskyj spýtal, či máme nejaké hydroelektrárne a ako sa volajú. Po trápnom tichu zo strany novinárov Zuzana Čaputová chvíľu vyplašene gúľala očami (tento pohľad dôverne poznám: takto reaguje študentka na niečo, o čom nemá ani šajnu), a potom zo seba neisto vypustila: „Vojany?“

Každý priemerný žiak základnej školy vie, že Slovensko má desiatky vodných elektrární (najväčšie sú Čierny Váh, Gabčíkovo a Liptovská Mara), ale Vojany sa medzi nimi nenachádzajú. Vojany totiž patria medzi tepelné uhoľné elektrárne. A ak bude chcieť niekto namietať, že magisterka Čaputová nie je energetik, aby to vedela, tak to je rovnako trápna výhovorka ako legendárna reakcia poslanca Milana Uhríka, že nie je historik, aby vedel odpovedať, či bol holokaust. Existuje totiž niečo, čo sa volá VŠEOBECNÉ VZDELANIE. Nuž a každý politický marketing, ktorý dokáže zakryť osobnostné prázdno, zlyhá vo chvíli, keď sa začne spontánne improvizovať.

Pani prezidentka sa včera na festivale politickej piesne pred roztúženým publikom Svedkov Čaputových vyznala, že táto funkcia jej dala príležitosť vidieť toooľko krásnych miest na Slovensku. Lenže Úrad prezidenta SR nie je cestovná kancelária. Dôkladná a dôverná znalosť Slovenska by mala byť základným kvalifikačným predpokladom pre každého, kto čo i len pomýšľa na to, že sa bude uchádzať o tento post. Vlastenectvo sa totiž neprejavuje agresívnym vymedzovaním sa voči druhým (aby ste potom nevedeli trafiť ani na ten správny Kriváň), ani teatrálnym predvádzaním v kroji, ale hlbokým poznaním svojej vlasti, ktorej rozumiete, máte ju radi a žičíte jej. Nuž ale keď hlava štátu povie, že nerozumie krajine, na čele ktorej stojí a po areáli Pohody sa prechádza s ukrajinskou stužkou na hrudi, niet sa čomu čudovať.

Zuzana Čaputová sa včera opäť raz poľutovala, ako jej všetci ubližujú. Už neraz som poukázal na to, že to s tou bolestínskou pózou preháňa a nedokáže rozlišovať medzi nenávisťou a frustráciou či medzi útokmi a kritikou, ktorá je demokratickou disciplínou a každý verejný činiteľ sa s ňou v demokracii musí vedieť vysporiadať. Na tejto stránke sa nikdy neuchyľujeme k osobným útokom, nikdy sme nekomentovali jej kilá navyše a nikdy sme si nerobili žarty z jej príliš tesnej blúzky, ktorú si včera musela pridržiavať, akoby ju bolelo brucho. Tejto primitívnej disciplíne sa venujú jej prívrženci, ktorí keď nemajú argumenty, zabávajú sa na telesných nedokonalostiach oponentov, a keď to nezaberá, uchyľujú sa aj k fotomontážam, všakáno. Lebo pokrytecky kázať o potrebe odstránenia nenávisti z verejného života a jedným dychom dourážať exprezidenta Gašparoviča je také láskyplné a progresívne… Samozrejme, medzi oboma prezidentmi je zásadný rozdiel. Ivanovi Gašparovičovi sa občas pletie jazyk, ale je to vysokovzdelaný človek. Kým to, čo predviedla Zuzana Čaputová, nie je brept, ale kvintesencia ľudskej hlúposti. Nie je ťažké sa dovtípiť, čo nám robí vo svete väčšiu hanbu.

(Status na FB 9. júla 2023, titulok SLOVO)

(Celkovo 560 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter