Takže Ivan Korčok zostane výnimočným politikom. Jediným u nás i v Európe, pre ktorého je výkon politickej funkcie podnikateľskou činnosťou. Najskôr cez firmu svojej manželky, potom cez živnosť a napokon cez úplne novú vlastnú firmu, ktorú si založí len kvôli svojej politickej funkcii. Lebo mu to poradili „právnici“. Nie jeden, viacerí. Ivan sa s nimi radil, či sa fakt nedá robiť pre PS inak než na zamestnanecký pomer. (Ako to robia všade inde vo vyspelom svete.) Či sa fakt nedá niečo… vyšpekulovať.
A potom víťazoslávne oznámil, že sa dá, aspoň to teda tvrdia tí právnici. Teda tí, ktorých si vybral on a ktorým zadal jasnú úlohu: vyšpekulujte, ako sa dajú obísť tie hlúpe pracovné zákony. A oni vyšpekulovali, lebo veď na to si právnikov hľadáme. Aby vyšpekulovali, ako vybabrať so „systémom“, ako obísť zákony, ale aby to bolo „legálne“. Teda aspoň niektorí využívajú právnikov na toto. My ostatní im hovoríme špekulanti. Lebo nám ostatným pripadá normálne dodržiavať, čo je v zákonoch napísané. Nezaujíma nás, ako inak by sa to dalo vysvetľovať, ako ešte viac ohýbať už aj tak pokrútené paragrafy, aby poslúžili nám. Lebo rešpektujeme, že majú slúžiť spoločnosti a najmä každému rovnako. A naopak nemajú slúžiť na to, aby sme práve my mali viac, a ešte viac. Lebo nie sme chamtivci.
Lenže podpredseda Progresívneho Slovenska chamtivec je. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“. A teda si s Michalom Šimečkom dohodol „výplatu“ tak, aby mu zostalo čo najviac. Viac. A ešte viac.
Keď totiž zákerne zradil Sasku a poza chrbát liberálov si dohodol „angažmán“ v PS, súčasťou dohody boli aj peniaze. Vlastne, peniaze sa dohodli v prvom rade. Informácie zvnútra PS ukazujú a nedávne tlačové vyhlásenie PS potvrdzuje, že išlo o komplexný obchod. Michal Šimečka Ivana Korčoka vlastne „kúpil“ a súčasťou ceny nebola len odmena za jeho „prácu pre Progresívne Slovensko“, ale aj aj ďalšie náklady, napr. „aj prenájom automobilu“, ako uviedlo PS v tlačovej správe. Ale aj zaplatenie troch asistentov, ktorí, ako dokazuje výročná správa PS, tiež dostávajú peniaze „cez faktúry“.
Ivan Korčok si teda dohodol „badžet“ na seba a svoj tím a aby mu z neho zostalo čo najviac, musí špekulovať. Lebo práca „cez firmu“ mu umožňuje dať auto, benzín či telefón do nákladov (pani Šimečková a jej manžel by vedeli rozprávať, že takto je „odmeňovanie“ výhodnejšie) a vyhnúť sa otravným daniam a odvodom. A nechať si viac pre seba.
Dokonca aj keď sa z toho stal škandál, Ivan ani na chvíľu neuvažoval o štandardnom riešení. Najskôr povedal, že si založí živnosť, potom mu právnici poradili, že ešte výhodnejšia bude „jednoosobová eseročka“.
Správanie sa Ivana Korčoka, ale aj Progresívneho Slovenska v tejto kauze je dôležitou správou o strane, ktorá tvrdí, že prináša zmenu spôsobu „robenia politiky“. Lenže zmena spôsobu, ako k niečomu pristupujete si nevyhnutne vyžaduje zmenu, ako o tom rozmýšľate. Takže, ako PS rozmýšľa o „robení politiky“?
Politika je kšeft. Podpredsedom a kľúčovým predstaviteľom strany je človek, s ktorým hneď na začiatku urobili obchod. Toto je suma a za ňu budeš pre nás vykonávať tieto služby. Všimli ste si, že hovoria o práci, ktorú robí či vykonáva „pre Progresívne Slovensko“. Počuli ste takto hovoriť nejakého iného predstaviteľa o svojej strane? Korčok „robí pre PS“, ako keď právnická alebo daňová alebo reklamná firma hovorí o svojom zákazníkovi. Politika je biznis. Ivan Korčok bol sprvu „nájomný“ minister zahraničia za SaS, ktorý ale za stranu nekandidoval. Dokonca bola dohoda na tom, že sa stane volebným lídrom SaS.
V PS, samozrejme, dobre vedeli, že Ivan Korčok najskôr súhlasil, že sa stane lídrom Sasky. Kampaň „Meníme hru“ bola postavená práve na ňom. Zmenou „hry“ malo byť to, že lídrom nebude formálny predseda strany. Saska dokonca investovala už do dizajnu a vizuálov (vrátane bilboardov) s Korčokovou fotkou. Lenže biznis nepustí. Ktosi v PS vypočítal, že Korčok môže zvýšiť volebný zisk progresívcov, takže ho jednoducho „preplatili“. Čo tam po radových členoch či poslancoch, ktorí sa do svojich funkcií dostali prácou v strane, viacročným angažovaním sa, robotou v regiónoch a najmä, ktorí si PS vybrali z presvedčenia. Korčokovo „presvedčenie“ bola dojednaná suma a obchodný vzťah cez firmu manželky (cez živnosť, cez vlastnú eseročku…). A Michal Šimečka ani brvou nemihol, ani na okamih nezapochyboval, že takýto postup je správnym spôsobom, ako „robiť politiku“. Alebo aspoň akceptovateľným. V súlade s najlepším „progresívnym“ svedomím a vedomím.
Politika je špekulovaním pre osobnú chamtivosť. Šimečka a Korčok zatiaľ nemajú dosah na štátny rozpočet a štátne zákazky. Šimečkovi rodičia však už vedia, ako sa dá „čarovať“ s dotáciami z verejných zdrojov. A ich syn, ktorý ani nepotreboval dôkazy a už vedel, že odhaľovanie pravdy o šafárení jeho matky je „úbohou politickou pomstou“, sa zjavne čo to priučil. Vôbec mu neprekáža, že biznis s Korčokom nemá žiadne opodstatnenie z hľadiska kvality jeho práce „pre PS“, z hľadiska jej efektivity, ani z hľadiska rýchlosti dosiahnutých výsledkov. Ivan Korčok by mohol mať rovnaké podmienky na svoju prácu, rovnaký pracovný režim, rovnaké výsledky, aj keby bol štandardne zamestnancom, ako to robia všetci v demokratickom svete. Lenže by mu nezostalo toľko, koľko mu zostane teraz. Alebo by bol pre PS drahší. Chamtivosť na jednej i na druhej strane. Chamtivosť, ako zarobiť čo najviac zo štátnych peňazí.
Už som to napísal. Nebudem nikoho presviedčať, že dnešná vláda je z tohto pohľadu lepšia, že politici Smeru či Hlasu sú vzorom cností, poctivosti a ideálnych predstáv o politikoch. Ale práve preto je dôležité vidieť a uvedomiť si, že dnešné vládnutie nestojí na iných princípoch a zásadách, než by stálo vládnutie Progresívneho Slovenska. Toto poznanie nepustí, aj keď navonok to občas môže vyzerať inak. A hlavný rozdiel spočíva v tom, že PS získava voličov práve touto lžou.
Príbeh financovania Ivana Korčoka zo strany PS odkrýva podstatu „progresivistickej“ politiky: pravidlá a princípy biznisu patria do verejnej politiky; biznisové metódy v politike sú úplne v poriadku; a biznisové motivácie – osobný prospech na prvom mieste podporený špekulovaním o výklade zákonov či iných formálnych pravidiel – vo verejných funkciách sú pre Progresívne Slovensko absolútne akceptovateľné. Dnes „iba“ v takomto rozsahu a v takejto podobe.
Ale neexistuje žiadna nádej, žiadny realistický dôvod, prečo by sa Michal Šimečka a Ivan Korčok mali správať inak, keď na Slovensku uchopia moc do svojich rúk.
(Status na FB, 23. augusta 2028)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008