Dnes som ako poradca premiéra navštívil obuvnícky závod, ktorý len v pondelok ohlásil ukončenie výroby. Spoločnosť ECCO v najbližších mesiacoch prepustí viac ako 650 zamestnancov.
Dopad ukončenia výroby bude o to tvrdší, že rozhodnutie zatvoriť martinský závod prišlo náhle a prepúšťanie nebude rozložené na niekoľko rokov, ale mesiacov. Do Martina so mnou prišiel aj Braňo Ondruš, europoslanec a poradca ministra práce.
Odškodné a súčinnosť
S miestnym odborovým predákom Pavlom Húšťavom sme veľmi otvorene hovorili o tom, v akej situácii sa ocitli zamestnanci závodu, čomu sa nevyhnú a čo sa dá pre nich spraviť.
V tomto momente sú pre zamestnancov kľúčové dve veci:
– súčinnosť zamestnávateľa, štátu a odborov pri procesoch, ktoré zamestnancom pomôžu nájsť si adekvátne zamestnanie v čo najkratšom čase. Pretože času majú martinskí obuvníci málo. Závod bude vo výrobnej prevádzke najneskôr do konca leta.
– odškodnenie zamestnancov v podobe odstupného, ktoré by presahovalo rámec Zákonníka práce a nebojím sa povedať, že aj rámec Kolektívnej zmluvy.
Záujmy kolegov háji roky
S odborárskym predákom Pavlom Húšťavom sa poznáme viac ako 14 rokov. V roku 2011 upozorňoval na šikanu a nadčasy v rozpore s platnou legislatívou. Zhruba od tohto momentu sledujem dianie a vývoj v ECCO.
V závode sa vystriedalo niekoľko manažmentov. Zmenil sa prístup vedenia k zamestnancom. No počet zamestnancov klesol z 1 300 na polovicu. Avšak zamestnanci si vždy do svojho čela zvolili Húšťavu – človeka, ktorý sa vždy pre nich snažil vybojovať maximum. Tak ako aj teraz.
Za ukončením výroby nie je vnútropolitická situácia
Na tomto mieste musím oceniť aj prístup riaditeľa ECCO pána Milana, ktorý napriek náročnosti situácie ochotne odpovedal na všetky otázky a deklaroval ako súčinnosť so štátnymi inštitúciami, tak aj dialóg s odbormi.
Takisto som rád, že sa mi na tomto stretnutí potvrdilo, že za zatvorením tohto závodu nie sú vnútropolitické pomery na Slovensku, ale dlhodobejšie trendy na globálnych trhoch.
Stojíme za turčianskymi obuvníkmi
Napriek tomu, že v martinskom ECCO to nevyzerá tak tragicky ako situácia v bánoveckej Eterne, kde zahraničný majiteľ zhodil zodpovednosť na štát, tak považujem za dôležité dohliadať ďalej na záujmy pracujúcich.
Médiá a opozícia dostali v pondelok svoju senzáciu, s ktorou budú pracovať pár dní. Kým nepríde nová senzácia. No pre nás, ktorým ležia na srdci osudy stoviek pracujúcich z Turca a ich rodín, sa tento proces dnešným stretnutím na pôde závodu nekončí. Skôr naopak. Bude potrebné dohliadať, aby dlhoroční zamestnanci neboli o nič ukrátení, a aby hlas turčianskych obuvníkov a ich odborárov nezanikol. Pretože závod v Martine nekončí ich vinou, ale vinou zahraničného topmanažmentu. Preto by za cudzie chyby nemali pykať slovenskí pracujúci.
(Status na FB, 16. apríla 2025)
Jedna odpoveď
Takže nastal ten správny moment, aby ako B.Ondruš, tak aj Ty, Artur, ste použili prístup k zmene vlastníctva fabriky na zamestnaneckú samosprávu, dostali ste kedysi v 2017 a po 2020 knihu Fungujúci podnik na princípoch zamestnaneckej samosprávy – Coopindustria a viete ( ak ste aspoň tú knihu prelistovali!), čo robiť. Zamestnanec, ktorému zostane zamestnávateľ dlžný čo i len jediný deň mzdy, má prednostné právo požiadať o Predbežné opatrenie súd a ak sú odbory dobre zorganizované, môžu prevziať fabriku – nie ako štátny podnik, nie ako „sociálny podnik“ ( obľúbená spotvorenina ministra práce SR) ale ako zamestnanecká samospráva. Nehovorme si, že predáci a vedúci vo fabrike „nevedia“ riadiť výrobu a nedokážu výrobky predávať.
Doba je tehotná na tieto vlastnícke zmeny, dosť už postupov ako v Bukóze Vranov, keď sa na ušlé mzdy za pár mesiacov skladá zo štátneho rozpoočtu celá verejnosť a český bankrotér sa rehlí, ako sa mu to podarilo. V tomto prípade dokonca urobíte vlastníkom láskavosť – zbavíte ich potupného odchodu zo Slovenska. Odídu so cťou, že prenechali fabriku zamestnancom.