Koncentračné a vyhladzovacie tábory mali svoje špecifiká. Vyhladzovací tábor Chelmno nad Nerom bol prvým centrom masového vyvražďovania v Poľsku. Otvorili ho začiatkom decembra 1941 pred dohodou o „Konečnom riešení židovskej otázky“ vo Wansee najmä pre dopravné spojenie s mestom Lodž, ktoré bolo v tomto období centrom tzv. Wartskej župy. Nacisti zabrali v dedine starý, nefunkčný zámok a priľahlý park, väčšinu ľudí vysťahovali a lepšie budovy zabrali pre Sonderkommando. Tvorilo ho dvadsať príslušníkov SS a sto nemeckých policajtov. Činnosť vyhladzovacieho tábora možno rozdeliť na dve obdobia: od 8. decembra 1941 do 7. apríla 1943 a od leta 1944 do januára 1945. 98 detí z Lidíc Židov vraždili výfukovými plynmi v mobilných plynových komorách. Po príchode do zámku sa väzni vyzliekli a odišli do spŕch na prvom poschodí. Na konci chodby boli dvere, ktoré viedli do veľkého nákladného auta – plynovej komory. Nemci zavreli dvere, naštartovali motor a priamo do priestoru auta vpúšťali hadicou plyn. Nákladné auto viezlo umierajúcich Židov k Rzuchovskému lesu 4 km od Chelmna. Skupina židovských robotníkov vyvliekla mŕtvoly, pochovala ich do vykopaných jám a vyčistila auto. Mordechaj Podchlebnik, jeden zo štyroch väzňov, ktorí Chelmno prežili, spomína: „Jedného dňa doviezlo auto moju mŕtvu ženu a deti. Položil som ich do jamy, plakal som a prosil esesmanov, aby ma zabili. Ale oni povedali, že mám dosť síl a že ma ešte potrebujú.“ V lete 1942 nariadili nacisti jamy vykopať a spálili telá v narýchlo vybudovaných krematóriách. Prví Židia prišli z blízkeho getta v Kole, Dabie, Izbice Kujawskej. Začiatkom roku 1942 začali chodiť hlavne transporty z Lodže a neskôr zo zahraničia (Nemecko, Rakúsko, Československo). V roku 1942 odvliekli Nemci z vyvraždenej a vypálenej českej dediny Lidice 98 detí. 88 ich previezli do lodžského geta, kde 20. júna 1942 sedem detí vybrali na ponemčenie. Zvyšných 81 detí odovzdali 2. júla 1942 gestapu. Museli cítiť oheň Dlhé roky sa tradovalo, že deti z Lidíc poslali do Chelmna, kde zahynuli v plynových komorách. Publicistka Kersin Schichaová v roku 1997 pátrala po osude lidických detí. Podľa dostupných informácií a údajov z transportov, ktoré prišli do Chelmna, usúdila, že niet dôkazu o zavraždení lidických deti v Chelmne. Na jednej z pamätných tabúľ v Chelmne je informácia, že deti z Lidíc „pravdepodobne“ zahynuli tam. Slovo pravdepodobne na tabuľu vložili dodatočne. Dodnes nie je známe, čo sa s lidickými deťmi stalo. Sonderkommando, ktoré medzitým bojovalo v Juhoslávii, sa vrátilo do Chelmna na jar v roku 1944. Prichádzajúci Židia trávili noc pred smrťou v blízkom kostole, odtiaľ ich odvážali do Rzuchovského lesa. Z mesta Kolo vybudovali Nemci jednokoľajku priamo do Chelmna. V Rzuchovských lesoch postavili drevené budovy, kde sa Židia vyzliekali a pripravovali na „kúpele“. Nahí nastúpili do nákladných áut, ktoré ich splynovali a odviezli do krematórií. Simon Srebnik mal vtedy 13 rokov: „Do každého nákladného auta sa vošlo asi 80 ľudí. Dostali sme rozkaz otvoriť dvere. Vypadávali mŕtvoly. Pohádzali sme ich na zem, potom odniesli do krematórií a spálili. V peciach niekedy už nebolo miesto a tak mŕtvoly ležali na zemi. Mnohí ešte neboli mŕtvi a hýbali sa. Keď sme ich hádzali do pecí, ešte žili. Museli cítiť, ako ich spaľuje oheň…“ Trojica, ktorá prežila V noci zo 17. na 18. januára sa blížila ruská armáda. Príslušníci SS sa rozhodli, že zastrelia 45 posledných Židov, členov pracovného komanda, guľkou do hlavy. Dvoch netrafili: Srebnika a Zuravského. S Michalom Podchlebnikom, ktorý v prvej fáze utiekol z tábora, svedčili pri súdnych procesoch. Počet mŕtvych v Chelmne nemožno určiť. Podľa matematických výpočtov (1 000 ľudí zavraždených denne, tábor trval 350 – 360 dní) vychádza číslo 350- až 360-tisíc. Podľa iných údajov je pravdepodobnejší počet 200 000. Ďalšie zdroje uvádzajú 310 000, niektoré nemecké dokumenty 200- až 250 000. Slovenské transporty do Chelmna a do Lodže nesmerovali. Na mieste bývalého koncentračného tábora v Chelmne nad Nerom bol v roku 1957 postavený malý obelisk s nápisom v poľštine a hebrejčine: Miesto posvätené krvou tisícok obetí nacistickej genocídy. Pokoj ich pamiatke. Rzuchovský les komplexne upravili a originálne fragmenty budov a krematórií zakonzervovali. Juhovýchodne od krematórií je pamätná stena s nápisom: Na pamiatku všetkých Židov zavraždených v Chelmne v rokoch 1941 – 1945. V budúcnosti chcú na stenu napísať mená obetí.
