XXXX
Veľa ľudí si všimlo a zaznamenalo do textov, že život je zbierka podrobností. Aj mne sa prihodilo, že to takto vidím.
Les je zbierka stromov, kríkov, bylín, hmyzu, atď.
Okamih je podrobnosť času: život je sekvencia okamihov.
Ale zároveň každá podrobnosť ukazuje akúsi stále sa otvárajúcu diaľku: ukazuje kontext.
Podrobnosť sa v texte môže stratiť ako podrobnosť: zmizne. V globálnom pohľade zanedbávame podrobnosť podrobností. Nechám oscilovať pozornosť. Stromy a les súťažia o miesto v živote.
Život je „nekonečne deliteľný“ aj „nekonečne skladateľný“.
XXXXI
Mám hanblivý pocit nekompetentnosti.
„Existencia“. „Kauzalita“. „Vedomie“. Odkiaľ smiem pozbierať odvahu myslieť?
Čosi som vyčítal z kníh, lebo som knižná bytosť, čosi som aj spozoroval: ale oprávňuje ma to?
Napriek tomu myslím a zaznamenávam.
„O svetových konštantách.“ Akoby dedinský mudrc sníval o tom, že dobyje svet.
Konštanty sú predovšetkým dogmy. Sú dokonca, hovoria fyzici, účelne „nastavené“. Keby boli len o vlások iné, aké sú, svet by sa zrútil. Kto ich nastavil?
Popri dogmatickej hypotéze konštánt je evolučná „teória“ konštánt. Vymyslel som si ju. Azda ju vymysleli aj iní: ale nedočítal som sa o tom.
Podľa nej „na začiatku“ konštanty neboli. Svetové procesy sa správali pluralisticky a liberalisticky. Žiarenie letelo, ako sa mu zachcelo. Bolo ľubovoľne veľa rýchlostí svetla, atď.
Ale: kde je interakcia, uplatní sa evolúcia. Exsituje kozmogonický darvinizmus. Teda: vyvinuli sa konštanty, ako sa vyvinuli biologické procesy, napríklad Krebsov cyklus.
XXXXII
Veľké mysliteľské autority si myslia, že existencia nie je atribút, ako napríklad farba, veľkosť, atď.
Myslím si, azda príliš opovážlivo, že existencia je atribút, a to akýsi privilegovaný.
Privilegovanou, nevyhnutnou zvláštnosťou hocičoho, čo JE, je, že JE.
Predstavme si (prečo nie?), anjela. Môžeme mu pripísať množstvo atribútov, ktoré ho robia veľmi určitým. Sú dve možnosti: anjel JE alebo NIE JE. Dvaja anjeli môžu mať totožné atribúty, líšia sa len jedným: „JE“ a „NIE JE“.
Existenciu nemožno odvodiť z akejkoľvek množiny iných atribútov: je neodvoditeľná.
Existovať je nevysloviteľne hlboké Niečo. Na pra-základné Niečo sa ako na vešiak vešajú rôznorodé atribúty.
Keby nebolo Niečo, nemali by na čom visieť.
Ale veď Niečo je substancia, poviete mi.
Hm. Niečo je atribút, ktorý diskriminuje Niečo a Nič.
