I Ak je svet umelecké dielo, ako si kadekto myslí, kozmos pomenujeme, ako sa patrí: „ready made“. Ak je svet vec, ako si tiež kadekto myslí, kozmos je vec a nič viac ako vec. Nevieme, aký bol Boží úmysel. Máme naporúdzi riešenie: „Svet je dvojznačná figúra.“ II Predstavujem si: spadol som do jamy, je hlboká, nebezpečná, vidím z nej len kus oblohy: akoby som sa pozeral komínom z pekla. Prvá časť: Vďačnosť, že som sa nezabil, alebo nezabil (hoci v pozadí je myšlienka: keby som sa bol zabil, vyhol by som sa budúcim nešťastiam). Druhá časť: Je môj pobyt v jame trvalý? Na dne jamy môže byť prostredie nezlučiteľné s ľudským životom, ale ľudia sa prispôsobia aj nemožnému, môžu si aj na dne nájsť niečo svojské, napokon príťažlivé. Ale mám nádej, nezničiteľnú nádej, že ma niekto z jamy vytiahne a vrátim sa, kam bytostne patrím. Mal som šťastie: Záchranári ma vytiahli. Som opäť doma, rodine rozprávam o svojom dobrodružstve, cítim, že ma vyznamenalo.
