Zimková a Rothmayerová sú v tom

Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka. Obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Herečka si svoje monodrámy a scenáre píše po celý tvorivý život sama a odovzdáva na príležitostnom javisku, lebo stálu scénu nemá. Novinárka sa svojím postojom a názormi dostala do rozporu s mainstreamom, a tak jej eseje, glosy, komentáre v centrálnej tlači nenájdete. Nie, dnes nie sú nijaké zákazy. Kto chce, môže, aj hrať divadlo jedného herca, aj písať to, čo irituje. Stačí, aby mal človek dosť peňazí…

Zimková a Rothmayerová o tom vedia svoje. Vo svojej najnovšej knižke oprášili už zabudnutú korešpondenciu medzi literátmi a dali jej modernejšiu podobu. Ich listy majú formu úvah o svete, v ktorom žijeme, sú kritické, ale korektné. Korešpondenciu doplnili formou vzájomného dialógu, ktorý pred rokmi začali na stránkach Literárneho týždenníka. A stále sú úplne „in“ (teda v tom).

Vznikla tak knižka so slovenským názvom Dve v tom, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec, lebo z jednej strany je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou a z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich vlastne stále bytostne zaujímajú.

Sviatok novej knihy Milky Zimkovej a Gabriely Rothmayerovej bol 27. novembra 2012 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.

Otvorila ho a hudobne sprevádzala pesničkárka Eva Golovková, kvalifikovane moderovala rozhlasová redaktorka Zuzana Belková.

K početnému, treba povedať, že osobnostne a kultúrne významnému obecenstvu, aké na povrchných „smotánkových“ párty určite nenájdete, sa ako prvý prihovoril pán Albert Marenčin. Do svojej najnovšej knihy Čo nevošlo do dejín (vydavateľstvo Marenčin PT), zaradil obe spisovateľky: Milku Zimkovú ako rodáčku, ktorú nemožno nespomenúť a Gabrielu Rothmayerovú ako autorku obsažného rozhovoru. Obe sú v jeho videní originálne a ich najnovšie dielo v slovenskej literatúre jedinečné.

Ďalším výpravcom knižky do života bol Anton Kret. Prísny a presný teatrológ, odborne sprevádzajúci cestu Milky Zimkovej ako herečky celý jej profesionálny život. Druhú autorku sleduje nielen ako novinárku, ale od jej prvotiny, za ktorú získala Kraskovu cenu aj ako prozaičku. Kým Alberta Marenčina a Milku Zimkovú spája ich rodisko Šariš, Antona Kreta a Gabrielu Rothmayerovú rodisko Spiš.

Moderátorka Zuzana Belková dala v rámci
prezentácie slovo autorkám, každá si prečítala, Milka aj zahrala, ukážku zo spoločnej knižky. Medzi ich prednesom sa prihovoril Alexander Piekov, šéf vydavateľstva CCW. Všimol si, že na pohľad geografický detail, teda miesto narodenia, zohráva v slovenskej literatúre estetický rozmer a čitateľovi prináša nepoznaný zážitok.

Literárny kontext a doterajšiu tvorbu oboch autoriek zhodnotili Alexander Halvoník a profesorka Etela Farkašová. Kým Alexander Halvoník sa priznal, že už dávno nečítal niečo také autentické a integrované, ako je táto zvláštna kniha, na spisovateľku, prekladateľku, literárnu kritičku a filozofku Etelu Farkašovú zapôsobila tak, že počas víkendu začala myslieť – v nárečí…

Bol to zvláštny večer, klasická gitaristka Eva Golovková svojím citlivým uchom počas vyše hodiny programu nezachytila jediný šum. Nevstávalo sa, neodchádzalo. Publikum spontánne reagovalo ako v divadle. A návšteva divadla býva vlastne vždy taký malý sviatok…