Zájazd do Skalice/Vyhlásenie československého štátu na tábore ľudu, tak znie názov 40. kapitolky prvého zväzku Šrobárových pamätí z rokov 1918 – 1920 „Oslobodené Slovensko“. Opisuje cestu prvých poverencov Národného výboru česko-slovenského (V. Šrobár, P. Blaho, I Dérer a A. Štefánek), ktorí prišli 5. novembra 1918 do Holíča, kde sa dohodli, že na druhý deň 6. novembra 1918 v Skalici „vyhlásime na zhromaždení utvorenie československého štátu a prevzatie štátnej moci na oslobodenom území. Skalica sa stane sídlom Dočasnej vlády“, písal V. Šrobár.
Stanica v Skalici, ráno 6. 11. 2018.
Sto rokov po… sme boli opäť svedkami príchodu vlády do Skalice. Dňa 6. novembra 2018 sem zavítala riadna vláda Slovenskej republiky. Dočasná vláda pred sto rokmi cestovala z Holíča do Skalice zvláštnym vlakom. „Na nádraží vo Skalici nás čakala deputácia mesta a poprední mešťania. Po srdečnom, krátkom uvítaní veľký zástup hnul sa do mesta.“ Nás po sto rokoch nečakal v stanici Skalica na Slovensku nikto. Ani stanica nebola vyzdobená. Prečo by aj. Dnešná vláda nechodí vlakom.
Čakáme vládu. Dolu: Prišiel premiér.
Pred mestským úradom, vtedajším sídlom „dočasnej vlády“ sa zhromaždili početné rady priaznivcov slovenských dejín, ale i zvedavcov. Nestáva sa často, že do Skalice chodí vláda, dokonca aj „vládnuť“. Ministrov bolo neúrekom. Na ich čele prvý medzi nimi P. Pellegrini. Naše oči potešili i naše šarmantné ministerky. Všetci sme sa zhromaždili, aby sme vzdali úctu predchodcom ministrov, vtedy nazývaných poverencami či povereníkmi.
Novoinštalovaná tabuľa.
Premiér so skalickým primátorom odhalili tabuľu „pri príležitosti 100. výročia príchodu československej dočasnej vlády na Slovensku do Skalice“ na deň presne pred sto rokmi. Pomaly sa už stáva aj v súčasnosti zvykom, že slovenské dejiny opäť „odľudšťujeme“. Žiadne meno, ani jedno z prvej vládnej štvorky v slovenských dejinách, pritom až na Vavra Šrobára všetci to boli Záhoráci… Možno sa niekedy dočkáme. Nie je to prvá pripomienka vlády v Skalici, nad bránou úradu už roky kamenný svorník hlása: „Tu sa vrátila do rúk ľudu správa vecí oslobodeného Slovenska“ a dátum 6. XI. 1918. Pre vyváženosť musím povedať, že Šrobárov zástupca a po jeho návrate do Prahy úradujúci šéf vlády Dr. P. Blaho – skalický rodák – je vo svojom meste dostatočne pripomínaný. V areáli nemocnice je jeho socha, pamätná tabuľa je i na rodnom dome a na cintoríne mohutný náhrobok od Dušana Jurkoviča. Dúfam, že sa dočkáme aspoň v Bratislave vo februári 2019 na vládnej budove menovitého pripomenutia „druhej slovenskej vlády“ v podobe ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska.
Po verejnom zhromaždení sa dnešná vláda odobrala do Kultúrneho domu – tiež stavby Dušana Jurkoviča – kde mala riadne rokovanie.
Prvé poslovenčené gymnázium.
Náhrobok Pavla Blahu.
V. Šrobár ďalej spomína: „Tábor ľudu trval niekoľko hodín. Po ukončení prevzali sme hneď gymnázium do správy našej a poverili sme ďalším vedením a organizáciou dôstojného pána Rozima, s naložením, aby sa začalo vyučovať jazykom slovenským.“ Skutočne naliehavou úlohou dňa bolo poslovenčenie Slovenska. Preto tento azda prvý riadiaci akt „dočasnej vlády“ považujeme za úctyhodný, priamo štátnický. Navštívili sme vstupný priestor vtedy 1. čs. Masarykovho reálneho gymnázia, dnes Gymnázium F. Sasinka, kde je pamätná mramorová tabuľa s textom „Vrátené národu 6. XI. 1918“ i stručná pripomienka prvej strednej školy s vyučovacím jazykom slovenským.
Súčasťou dnešných osláv bola aj výstava archívnych dokumentov a fotografií taktiež venovaná storočnici vzniku Československa a príchodu Dočasnej vlády do Skalice v priestoroch archívu vo františkánskom kláštore. Hoci archív sídli v zánovnej budove poznačenej časom a pokročilým vekom kláštornej stavby, pracovníčky vybrali a predstavili archívne dokumenty s veľkým nadšením a s hrdosťou na Skalicu a jej zástoj v slovenských dejinách od meruôsmeho. Určená je predovšetkým školskej mládeži, potešila aj nás, hodne postarších.
Niečo z výstavy, vpravo plagát k storočnici.
Neobišli sme ani Záhorské múzeum, kde však trvalé expozície boli neprístupné, zasadala tam vláda… Záhorské múzeum k tejto príležitosti vydalo (po tretí krát) publikáciu „Skalica 1918“ s podtitulom: Spomienky na príchod a pôsobenie dočasnej vlády pre Slovensko. Záslužný počin obsahuje spomienky V. Šrobára, Š. Janšáka (aj ten bol pred sto rokmi pri tom) a I. Dérera. Knižku dostali aj prítomní vládni i regionálni či lokálni činitelia. Dúfam, že sa začítajú, je to veľmi podnetné spomínanie.
Pred návratom domov sme stihli i poštu, kde mali už od 25. októbra k dispozícii pečiatku neformálneho vyhlásenia Skalice takrečeno za hlavné mesto Slovenska. Opečiatkovali sme si pár pohľadníc, turistický denník a vrátili sa skromne a bez fanfár, ale s peknými zážitkami na železničnú stanicu. Slobodné kráľovské mesto Skalica si dôstojne pripomenulo svetodejinnú udalosť Slovákov, aj keď vyústila do republiky. Pevne verím, že slovenská vláda i jednotlivé mestá zorganizujú storočnicu slovenského vládnutia a v slovenčine najmenej tak dobre aj v decembri v Žiline a vo februári v Bratislave. Možno aj s príchodmi ministrov vlakom.
Foto: Autor
